Nemocnice zatiaľ krízové plány nechystajú, ale pacienti majú obavy

Najdôležitejšie oddelenia nemocníc v Žiline, Prešove, Trnave, Bojniciach a Košiciach môžu byť o mesiac oslabené. Napríkad v žilinskej nemocnici z anesteziologicko-reuscitačného odchádza 19 sestier z dvadsiatich. V nemocniciach ešte výpovede padli na jednotkách intenzívnej starostlivosti, chirurgiách či pôrodniciach. Manažmenty zatiaľ krízové plány nechystajú.

„Musíme konštatovať, že minister zdravotníctva nerobí nič preto, aby zabránil tej situácii. To znamená, že nebude možné poskytnúť starostlivosť našim pacientom,“ zhodnotila prezidentka komory Iveta Lazorová.ˇ(Čítajte aj: Vo výpovednej lehote je tisíc sestier, minister nič nerobí, tvrdí Lazorová.)

Odborár: Presunom sestier sa situácia nevyrieši

Odborár Miroslav Vlk, ktorý pracuje na anesteziologicko-resuscitačnom oddelení (ARO) trnavskej nemocnice, hovorí, že si nevie predstaviť, ako budú oddelenia fungovať bez sestier. „Nebude sa môcť operovať, pretože nebudú operačné sestry – inštrumentárky, nebude mať kto uspávať, lebo nebudú anestiezologické sestry, nebude sa mať kto starať o pacientov v kritických stavoch,“ pripomenul Vlk. Upozornil, že jednoduchým presunom sestier z iných oddelení výpadok nenahradia. Sestre na ARO trvá dva-tri roky, kým je vo všetkých činnostiach ako-tak doma. „Presunúť sestry z iných oddelení, to si neviem predstaviť. To sa jednoducho nedá, sestra so špecializáciou sa nedá nahradiť,“ dodal.

„Sme plne rozhodnuté vydržať vo výpovediach, a ak ministerstvo nezačne rokovať, tak sa nemáme o čom baviť. U nás dalo 396 sestier výpovede, reálne na naše miesta našli 20 ľudí, a tiež ide o najdôležitejšie oddelenia nemocníc,“ upozornila odborárka Beáta Čonková z prešovskej nemocnice.

Podľa odborára Františka Naňa z Fakultnej nemocnice v Trnave odovzdalo výpovede 113 sestier, približne 70 v nich aj zotrváva. „Štruktúra výpovedí je taká, že veľká väčšina odchádza z oddelenia ARO, polovica sestier z gynekológie, dve tretiny z neurológie, kompletne končí krčné oddelenie, redukovaná bude aj operatíva,“ vyrátal Naňo s tým, že pravdepodobne budú musieť činnosť oddelení zákonite skončiť. „Zabezpečiť dobrú zdravotnú starostlivosť v našej nemocnici bude problematické, ak nie nemožné,“ upozornil.

Myslí si, že operácie sa budú musieť odkladať, to znamená vyššie čakacie lehoty aj na také zákroky, na ktoré doteraz neboli žiadne. Ak sa bude operovať menej, nemocnica príde o príjem, ktorý má od zdravotných poisťovní. Aj mnohí lekári podľa Naňa začínajú mať obavy o svoje miesta, pretože, ak nebude sestier, nebudú môcť prijímať toľko pacientov ako doteraz, a nebude potrebných ani toľko lekárov.

Podľa ministerstva oddelenia ohrozené nebudú

Ministerstvo zdravotníctva nevidí situáciu kriticky. Podľa neho oddelenia ohrozené nebudú. „Sme v každodennom kontakte s riaditeľmi jednotlivých nemocníc a pokiaľ ide o zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, stále platí, že toto ohrozené nebude,“ povedal hovorca rezortu Peter Bubla. Podčiarkol, že počet stiahnutých výpovedí naďalej rastie a podľa neho rezort eviduje už 521 späťvzatí výpovedí z pôvodne viac ako 1 300.

Denník Pravda oslovil vedenia piatich nemocníc s otázkou, či im hrozí zatvorenie niektorých oddelení od februára a ako sa na to pripravujú. Odpovedali iba z Trenčína a Žiliny.

„Na voľné pracovné pozície prijímame vhodných uchádzačov a vynakladáme maximálne úsilie, aby bola zabezpečená plynulá prevádzka bez obmedzení a bez dopadu na pacientov,“ reagovala asistentka riaditeľa trenčianskej nemocnice Petra Gembešová s tým, že k 6.1.2016 evi­dovali 55 výpovedí, 134 sestier výpovede stiahlo.

Riaditeľ žilinskej nemocnice Ivan Mačuga sa vyjadril, že vo výpovednej lehote je 185 sestier a poskytovanie zdravotnej starostlivosti nie je ohrozené. „Dvesto sestrám išla mzda hore a v priemere o 35,50 eur,“ uviedol Mačuga. Celkovo má nemocnica 671 sestier.

Sestry zatiaľ nemajú platobné dekréty

Štrajk sestier sputila novela zákona, ktorá im garantuje minimálne platy. Zdravotníčky sú s ňou nespokojné a chcú viac. Minister zdravotníctva Viliam Čislák tvrdí, že peniaze na splnenie ich požiadaviek nemá. Štát by stáli 200 miliónov eur. Avizoval však, že zákon prinesie vyššie mzdy, ako majú dnes a sestrám odporúčal, aby sa o tom presvedčili na vedeniach nemocníc, kde si mali prevziať platobné dekréty. Tie zatiaľ sestry nemajú.

Sestry začali hromadné výpovede dávať koncom novembra. Za necelý mesiac dalo výpovede viac ako 1 300 z desiatich nemocníc. Najviac im v zákone prekážal vzorec pre výpočet minimálnej mzdy. Tvrdia, že sestry v štátnych nemocniciach pôjdu podľa neho k nižším sumám. Kým dnes zarobia vyše tisíc eur, po novom im mzdy klesnú aj o dvesto eur. Zákon tiež nebude mať platnosť pre všetky sestry bez ohľadu na to, kde pracujú, a nezohľadňuje ani každoročnú valorizáciu.

Pacienti majú obavy

Hrozba výpovedí sestier zneisťuje pacientov. „Každý pacient musí mať obavu, či je dobre ošetrený. On si nemá ako skontrolovať, či je na takomto pracovisku naozaj erudovaný zamestnanec, ak mu príde niekto zobrať krv alebo urobiť nejaký výkon, tak sa ho nebude pýtať, či má na to vzdelanie,“ zhodnotila Katarína Kafková, prezidentka pacientskej organizácie Asociácie na ochranu práv pacientov s tým, že môže takto vzniknúť pochybnosť, či zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne.