Dlhé roky bez práce. Na Slovensku čoraz väčší problém

Miera nezamestnanosti sľubne klesá, jeden z jej dôležitých ukazovateľov sa však neprestajne zhoršuje. Rozrastá sa skupina ľudí, ktorí nepracujú viac ako 48 mesiacov. Len za posledné štyri roky ich pribudlo okolo 19-tisíc. Najviac, takmer šesťtisíc v Prešovskom kraji. Aj v Bratislavskom kraji, kde sú problémy s nezamestnanosťou inak veľmi malé, je ich však oproti novembru 2011 asi štvornásobok.

11.01.2016 07:00
nezamestaní Foto: ,
Medzi dlhodobo nezamestnanými sú aj ľudia nad 50 rokov, ktorých zasiahla hospodárska kríza a ani teraz nie je o nich na trhu práce záujem. Ilustračné foto.
debata (42)

Podľa poslednej zverejnenej štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z vlaňajšieho novembra sa viac ako 48 mesiacov drží v evidencii nezamestnaných 73,5 tisíca ľudí.

„Sú to jednak absolventi škôl bez perspektívy uplatnenia. Ďalej ľudia nad 50 rokov, ktorých zasiahla hospodárska kríza a ani teraz nie je o nich na trhu práce záujem. Sú to aj pracovníci odvetví, ktoré zanikajú a kde sa stavy zamestnaných už nikdy nevrátia na pôvodné čísla. A napokon, sú to ľudia, ktorí jednoducho pracovať nechcú a nebudú,“ uviedol hovorca ministerstva práce Michal Stuška.

Poslednú podskupinu tvoria napríklad tí, čo z rôznych dôvodov nepotrebujú príjem z legálnej práce, keďže napríklad pracujú načierno, často aj v zahraničí. Vtedy však v podstate zneužívajú sociálny systém, pretože ako evidovaní nezamestnaní si nemusia platiť zdravotné odvody. Ďalej sú to dohodári, ktorí vykazujú maximálny mesačný príjem 148,57 eura, aký im ešte umožňuje zostať v evidencii nezamestnaných.

Najproblémovejšou a zrejme aj najpočetnejšou časťou tejto podskupiny sú však tí, ktorí nemajú vôbec žiadnu motiváciu pracovať. Sú buď bez vzdelania, neraz aj základného, a ešte nepracovali nikdy. Alebo sa pri dlhodobej nečinnosti stali prakticky nezamestnateľnými, keďže postupne stratili pracovné návyky, zručnosti aj kontakt s dobou.

„V drvivej väčšine sú to Rómovia,“ tvrdí minister práce Ján Richter. „Musíme žiť s tým, že je tu taká skupina ľudí. Musíme s nimi špeciálne pracovať,“ hodnotí premiér Robert Fico. Aj podľa neho ide najmä o rómske obyvateľstvo. Pripomenul, že vláda urobila opatrenia, aby si aj títo ľudia museli svoje sociálne dávky odpracovať.

Bez roboty kvôli dlhom

Niektorí sa tiež zdráhajú zamestnať preto, že majú dlhy. V nebankových spoločnostiach, u mobilných operátorov, v zdravotných poisťovniach. Na sociálne dávky im exekútor siahnuť nesmie, ale ak by získali pravidelný príjem, okamžite by si ich našiel.

„Nevedieme osobitnú štatistiku, koľkým dlhodobo nezamestnaným by v prípade nástupu do práce hrozila exekúcia. Signály z úradov práce tu však sú,“ pripúšťa hovorkyňa ústredia Jana Lukáčová. Ak sa dnes na Slovensku vedú zhruba tri milióny exekúcií, je viac ako isté, že ďalšie by sa týkali aj ľudí z tejto kategórie. Mohli si trebárs napožičiavať peniaze od rôznych nebankoviek, ktorých činnosť ešte v nedávnej minulosti nikto nereguloval. „Ak dostali čo len tisícku, pri 30-percentnom úroku a vyrubenom penále za oneskorenie splácania majú neriešiteľný problém, ktorý ich vôbec nemotivuje hľadať si robotu,“ dodáva.

Čiastočne zlepšiť situáciu by mohlo nariadenie vlády, ktoré od 1. januára zabezpečuje všetkým ľuďom s exekúciou (s výnimkou tých, ktoré sa týkajú vyplácania výživného na deti a iných záväzkov voči deťom), aby im zostalo z mesačného príjmu aspoň životné minimum, teda aktuálne 198,09 eura. „V praxi tak ostane povinnému na zabezpečenie základných životných potrieb viac takmer o 80 eur mesačne, čo sa reálne dotkne tisícov ľudí na celom Slovensku,“ informovala hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová. Pripomenula, že k podobnej zmene pristúpilo ministerstvo a vláda už od 1. novembra 2013 vo vzťahu k poberateľom dôchodkových dávok.

Voľných miest je okolo 17-tisíc

Zhoršenie situácie v „bohatších“ krajoch, okrem Bratislavského aj v Trenčianskom či Nitrianskom, môže podľa Lukáčovej spôsobovať aj čierna práca nezamestnaných v Rakúsku, Česku alebo Maďarsku.

Voľných pracovných miest je pritom momentálne na Slovensku okolo 17-tisíc. Ak by sa dali obsadiť aj ľuďmi najrizikovejších kategórií, nezamestnanosť na Slovensku by mohla klesnúť zo súčasných 10,77 aj výrazne pod 10 percent, ktoré nateraz vláda považuje za „magickú“ hranicu. V ostatných štátoch V4 je už teraz miera nezamestnanosti len na úrovni okolo päť percent. Slovenskí zamestnávatelia však varujú, že pod deväť percent sa v krajine nezamestnanosť znížiť nepodarí. Tu vidia mantinel, keď sa vyčerpá kvalifikovaná pracovná sila a budú si ju musieť priviezť z cudziny.

Cestu náboru lacnej pracovnej sily zo zahraničia premiér odmieta. „Našou prioritou je mobilizovať štruktúru nezamestnaných, ktorých máme doma,“ zdôraznil. Vládny Smer už v pripravenom treťom sociálnom balíku sľúbil vytvoriť 100-tisíc nových pracovných miest. Malo by k tomu prispieť aj šesť národných projektov zamestnanosti, ktoré pripravuje ministerstvo práce. Za 280 miliónov eur z nového operačného programu Ľudské zdroje si rezort predsavzal dostať na pracovný trh asi 90-tisíc nezamestnaných, vrátane tých najproblémovejších. Už tento rok, ak bude po voľbách vláda Smeru pokračovať, mieni spustiť aj takzvané inkluzívne zamestnávanie s cieľom zapojiť do práce aj časť nezamestnateľných.

Prečo sa nedarí

„Chybou je, že aj v programoch, ktoré majú byť vyhradené iba pre skupiny sociálne vylúčených bez pracovných návykov, sa vždy nájdu dvierka, ako zamestnať aj tých, čo si prácu hľadajú len krátko,“ uvažuje sociologička SAV Zuzana Kusá. Tak sa podľa nej stalo aj pri projekte obnovy kultúrneho dedičstva, kde si prácu našli aj vysokokvalifikovaní nezamestnaní pod zámienkou, že niektoré činnosti vyžadujú odbornosť, že zamestnancov nie je ako na miesto výkonu práce doviezť a podobne. „Zamestnávatelia ochotní prijať najrizikovejších zamestnancov by museli byť istý čas plne podporovaní z verejných zdrojov, aby vôbec prejavili záujem niekoho od piky zaškoliť a viesť,“ myslí si Kusá. Pripomína aj iniciatívu ZMOS, ktorá spočíva v čiastkovom oddlžení nezamestnaných, aby v budúcnosti museli uhrádzať len svoje skutočné dlhy, bez úrokov či penále.

Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti by len na vyriešenie problému s nezamestnanosťou nad 48 mesiacov bolo treba aspoň miliardu eur. Odborník si tiež myslí, že na túto agendu by sa nemali využívať len prostriedky z eurofondov, ktoré sú dočasné. „Náš projekt inkluzívneho zamestnávania by šancu na zamestnanie poskytol nie pre promile, ale pre desiatky percent dlhodobo nezamestnaných,“ tvrdí Páleník. Odporúča doterajšie a vcelku úspešné projekty určené prednostne pre dlhodobo nezamestnaných, ako rekonštrukcia kultúrneho dedičstva či úpravy vodných hrádzok, rozšíriť a dať pod jednotnú právnu formu.

Evidovaná nezamestnanosť nad 48 mesiacov
počet nezamestnaných november 2011 november 2015 rozdiel
Slovensko 54 435 73 470 + 19 035
Prešovský kraj 14 111 19 926 + 5 815
Košický kraj 13 638 17 496 + 3 858
Banskobystrický kraj 14 599 16 877 +2 278
Bratislavský kraj 330 1 346 + 1 016

Zdroj: ÚPSVAR

© Autorské práva vyhradené

42 debata chyba
Viac na túto tému: #nezamestnanosť #miera nezamestnanosti