Prípad sa týka inžiniera, ktorý prišiel o robotu v roku 2007 po tom, čo spoločnosť zistila, že v pracovnom čase četuje nielen s pracovnými partnermi, ale aj so snúbenicou a s rodinou. Súd zamietol jeho sťažnosť, že firma porušila jeho právo na súkromie. Podľa súdu „nebolo nelogické, že si zamestnávateľ chcel overiť, či si zamestnanci v pracovnom čase plnia svoje povinnosti“.
Slovenský Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi monitorovať e-maily a telefonáty svojho pracovníka. „Miera sledovanosti zamestnanca akoby sa týmto rozhodnutím zvyšovala. Vždy bol problém, akým spôsobom preukázať zamestnancovi súkromnú komunikáciu. Súd však určitú mieru sledovania zamestnanca v pracovnom čase pripúšťa. Doteraz bolo takéto kontrolovanie minimálne sporné, pretože by sa zamestnanec mohol odvolávať na zasahovanie do súkromia,“ konštatoval advokát Július Ernek.
Ako ďalej uviedol, zamestnávatelia tak budú istejší pri preverovaní súkromnej pošty, pretože doteraz bolo vždy neisté, ako sa k tomu súd postaví. Po tomto rozhodnutí je zrejmé, že sa na to bude musieť prihliadať.
Verdikt Európskeho súdu podľa vedúceho Ústavu medzinárodného a európskeho práva Paneurópskej vysokej školy Miroslava Slašťana neznamená pre Slovensko povinnosť meniť Zákonník práce. Náš právny systém ovplyvní nepriamo. „Výbor ministrov kontroluje iba členský štát, ktorého sa týka kauza, či zmenil legislatívu. Ale nepriamo sa na to pripravujú aj iné štáty,“ ozrejmil Slašťan. Ako dodal, zamestnávateľ môže skontrolovať poštu alebo inú komunikáciu, aby zistil, či je súkromná.
Viaceré spoločnosti tak aj robia, musia však zamestnancov na to vopred upozorniť. „Pokiaľ je komunikácia sledovaná, je to zahrnuté v pracovnej zmluve. Každý zamestnanec súhlasí s internými predpismi pri podpise zmluvy. Bežné je, že vo firmách sú niektoré stránky blokované. Keďže počítač je pracovný nástroj, zamestnávateľ má plné právo regulovať využívanie internetu,“ spresnil hovorca Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Mnoho firiem využíva ako komunikačný prostriedok aj sociálne siete.
„Pre väčšinu zamestnávateľov je podstatné, či sa zamestnancom sledovaním sociálnych sietí neznižuje produktivita práce. Pokiaľ má splnené pracovné úlohy, nechajú zamestnancovi väčšiu voľnosť využívať internet,“ vysvetlila hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Špániková.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.