Čaká nás zima s arktickými dňami

Prichádza ochladenie a čakajú nás zrejme aj arktické dni. V žiadnom prípade sa však nemusíme obávať 40-stupňových mrazov, hoci aj také už na Slovensku boli, hovorí Pavol Faško, klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Príde aj sneženie a to, aké množstvo snehu napadne, bude
určovať intenzitu mrazov, tvrdí Pavol Faško.
Príde aj sneženie a to, aké množstvo snehu napadne, bude určovať intenzitu mrazov, tvrdí Pavol Faško.
Autor: Robert Hüttner, Pravda

Začiatok roka bol studený, teraz teploty stúpli. Čo nás čaká v najbližších dňoch?
Určite nastane ochladenie. To by malo byť najciteľnejšie v priebehu nedele a potom počas prvých dní budúceho týždňa. Príde aj sneženie a to, aké množstvo snehu napadne, bude určovať intenzitu mrazov. Snehová pokrývka spolu so zmenšenou oblačnosťou by mala iniciovať silné mrazy. No ak snehu nenapadne veľa, tak mráz by nemal byť až taký silný.

V minulosti bývali samozrejmosťou 30-stupňové mrazy, no teraz sa už s takýmito teplotami nestretávame každý rok.

Je to priama úmera, čím je viac snehu, tým je silnejší mráz?
Spôsobené je to tým, že snehová pokrývka dobre odráža slnečný svit, čo znamená, že povrch sa nemôže dobre ohrievať. Keď je navyše vrstva snehu hrubá, tak sa teplo akumulované v hlbších vrstvách pôdy nemôže dostať navrch. Ak je ešte aj čerstvá, dochádza k výraznému ochladeniu prízemnej vrstvy vzduchu. Pri menšej snehovej vrstve ochladenie už nemôže byť veľmi výrazné. To bolo poznať aj teraz na začiatku roka. Najviac snehu napadalo v západných a juhozápadných častiach Slovenska, v ostatných bol len poprašok. Preto aj maximálne mrazy boli iba okolo mínus 21 či 22 stupňov. Keby bola väčšia snehová pokrývka, tak si myslím, že na začiatku tohto roka by teplota niekde klesla aj pod mínus 25 stupňov.

Takže keď teraz napadne sneh, môžeme očakávať aj takéto mrazy?
Áno, ak prestane fúkať vietor, tak v kotlinách by sa mohol mráz blížiť k mínus 25 stupňom Celzia. Tam sa vytvárajú najlepšie podmienky na to, aby sa vzduch ochladzoval, lebo sa nemá ako vymieňať. To však záleží na tom, aké množstvo snehu napadá.

Dá sa očakávať, že ho bude toľko ako v roku 1987, keď spôsobil kalamitu?
Myslím si, že nie. Dnes je však ešte zavčasu hovoriť o tom, koľko snehu napadá, tlaková níž bude prechádzať až v piatok a najvýraznejšie pásmo zrážok by malo byť v oblastiach na juh a juhovýchod od Slovenska. Takže sa môže stať, že na západe Slovenska nejako významne snežiť nebude. V roku 1987 bola kalamita hlavne na juhozápade Slovenska, ale teraz by sme v tomto priestore nemali zaznamenať výraznejšie zrážky. Množstvo snehu, ktoré vtedy napadalo, predstavuje rekordnú hodnotu.

V Bratislave na Kolibe bola 16. januára 1987 snehová pokrývka hrubá 70 centimetrov, čo je najviac od roku 1951. Január v roku 1987 bol zvláštny tým, že bol doslova mrazivý. Teplotné podmienky sú dnes neporovnateľne vyššie. Problém je v tom, že sa nevyskytujú celodenné mrazy, a to má potom vplyv na stabilitu snehovej pokrývky. Ak je niekedy hrubšia, tak je to tým, že jednorazovo napadá viac snehu, tak ako vlani na konci januára v Bratislave a okolí. To sa tu v minulosti nestávalo. A ak, tak to bolo skôr na strednom alebo severozápadnom Slovensku. Teraz, vďaka tomu, že v zime býva viac zrážok, môže sa stať to, čo sa stalo vlani v Bratislave.

Čo spôsobilo, že sa tak výrazne zmenilo počasie?
Teraz dochádza k výraznému striedaniu vzduchových hmôt, akoby rozhrania medzi týmito hmotami, ktoré tu zotrvávajú počas zimy, boli teraz posunuté viac na sever. Preto sa Slovensko nachádza niekedy v teplejších vzduchových hmotách, v minulosti sme častejšie boli v takých, ktoré prinášali mráz, a to teraz nie je. V celej východnej Európe bolo v decembri veľmi teplo. Studený, mrazivý vzduch bol vytlačený niekde do priestoru severne od Moskvy alebo do severnej polovice Škandinávie.

Až potom, keď sa tlaková výš posunula do priestoru Britských ostrovov, prenikol k nám z týchto oblastí na prelome rokov studený vzduch. Bola to však len prechodná záležitosť. Presne pred rokom bolo v Bratislave skoro 20 stupňov, a o tri týždne neskôr nastala snehová kalamita. To je príznačné pre zimy, ktoré sa teraz vyskytujú. Treba však pripomenúť, že v minulosti bývali samozrejmosťou 30-stupňové mrazy, no teraz sa už s takýmito teplotami nestretávame každý rok. Je to spôsobené tým, že studený vzduch, čo sem prenikne, nezotrváva na našom území tak dlho ako v minulosti.

Dá sa aj toto považovať za sprievodný jav globálneho otepľovania?
Určite áno, lebo prítomnosť teplejšieho vzduchu hovorí o tom, že dochádza k posunu klimatických pásiem. V lete celkom jasne vidieť posun teplejších vzduchových hmôt z juhu na sever a už pravidelne zažívame situácie, keď tu nastane sucho a horúco. V zime je to zložitejšie, výmena hmôt sa uskutočňuje častejšie, ako to bývalo v minulosti, a to je príznak globálneho otepľovania.

V lete sme hovorili o tropických horúčavách, budeme teraz hovoriť o arktických mrazoch na Slovensku?
Dá sa povedať, že to budú arktické mrazy, pretože vzduch, ktorý sem prenikne, bude mať takýto pôvod. Môže sa stať aj to, že zaznamenáme arktický deň. Vtedy musí byť splnená podmienka, aby v priebehu celého dňa teplota vzduchu nevystúpila nad mínus 10 stupňov Celzia. Teda ak by niekde teplota stúpla na mínus 9,9 stupňa, už by sme nemohli hovoriť o arktickom dni. Arktický mráz nie je definovaný, len arktický deň.

V decembri bola teplota na severnom póle porovnateľná so Slovenskom. Platí to aj teraz?
Nie, to bola špecifická situácia. Do oblasti severného pólu sa dostali vzduchové hmoty, ktoré tam nemajú veľké opodstatnenie. Nad Atlantickým oceánom bola na konci roka veľmi hlboká tlaková níž, a to bolo hnacím motorom. Na jej prednej strane prúdil relatívne veľmi teplý vzduch, ktorý sa dostal vysoko na sever, až do oblasti severného pólu. A keď sa do oblasti Atlantického oceánu presunie tlaková výš, tak sa k nám môže dostať studený vzduch, a ten sa môže ďalej ochladzovať.

To sa udialo v roku 1929, keď na začiatku februára bolo na území Slovenska veľmi veľa snehu, pol metra bolo aj na Podunajskej nížine. Vtedy sem prenikol z Ruska studený vzduch. Vo Vígľaši – Pstruši vtedy klesla teplota vzduchu až na mínus 41 stupňov Celzia, to bolo 11. januára 1929. Praktický život bol dosť ohrozovaný, v archívnych záznamoch sa zachovali údaje o tom, ako bol problém zabezpečiť vodu pre dobytok, lebo hneď zamŕzala, od veľkých mrazov praskala kôra na stromoch. Aj na juhozápadnom Slovensku boli vtedy tuhé mrazy, pod mínus 30 stupňov.

Môže sa to zopakovať aj teraz?
Šanca, že teplota vzduchu klesne takto nízko, je teraz minimálna. Studený vzduch tu nevydrží veľmi dlho, preto sa tak neochladí ako kedysi.

Ale ochladenie predsa len príde. Dokedy bude trvať? Máme počítať aj s kalamitami?
Myslím si, že dĺžka trvania by mala byť podobná, ako bola pri poslednom ochladení na rozhraní rokov. Začalo sa niekedy na Silvestra a trvalo približne do Troch kráľov. Ide o to, ako nás zasiahne pásmo zrážok, ktoré bude v piatok postupovať. Zatiaľ to vyzerá tak, že tlaková níž by mala smerovať južne a juhovýchodne od Slovenska.

To znamená, že frontálna vlna by sa mala presúvať z oblasti severného Jadranu cez Chorvátsko a Maďarsko smerom na Ukrajinu. Slovensko by mala zasiahnuť svojím okrajom, zrážky by mohli byť výdatnejšie v juhovýchodných oblastiach Slovenska. Vo Východoslovenskej nížine by sa mohli vytvárať nebezpečné situácie. Keby padal suchý sneh a fúkal vietor, vytvárali by sa záveje. V oblasti Bratislavy, Záhoria a Podunajskej nížiny by zrážky nemali byť významné. Spočiatku môžu byť vo forme dažďa, až potom príde sneženie.

Čítajte viac

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

madaric,

Maďarič: Odchod Fica? Zásadne nesúhlasím

26.07.2016 20:00

Po výzve na odchod Kaliňáka europoslanec Smeru Boris Zala pokračuje v kritike. Vyhlásil, že by sa mala vymeniť podstatná časť vedenia vrátane predsedu Fica.

vietor, víchor, počasie, dážď, prší, búrka,

Búrky od juhozápadu Slovenska až po Oravu, dážď ustúpi vo štvrtok

26.07.2016 17:00

Aj v stredu sa môžu objaviť prietrže mračien, ktoré doteraz trápili najmä Žilinský kraj. Búrky by mal vo štvrtok ukončiť front chladnejšieho vzduchu.

lekár, pacient, zdravotníctvo

Prokuratúra podala žalobu na pacientov, ktorí podplácali

26.07.2016 16:45

Dvaja pacienti bývalého primára urológie skalickej nemocnice Jozefa M., ktorý je obvinený z prijímania úplatku, čelia obžalobe za jeho podplácanie.

FRANCE-HOSTAGES/PRIEST

Islamistická hrozba v Európe je teraz nevídaná, povedal Hollande

26.07.2016 21:25

Islamistická hrozba ešte nikdy nebola taká veľká ako teraz, povedal francúzsky prezident François Hollande po útoku v kostole na severe Francúzska.

Tesla S Dual drive - 2015

Tesla s autopilotom pred smrteľnou nehodou porušovala predpisy

26.07.2016 21:24

Automobil Tesla, ktorý v máji počas jazdy so zapnutým systémom samoriadenia narazil do nákladného auta, išiel nedovolenou rýchlosťou.

poľsko, policajti, krakov

Uväznený Iračan si chcel prenajať izbu v Krakove pri trase pápeža

26.07.2016 20:48

U Iračana, na ktorého súd uvalil vyšetrovaciu väzbu pre podozrenie z prechovávania výbušnín, našli fotografie železničných staníc v Krakove a v Lodži.

Porsche Mission E Concept - 2015

Porsche chce konkurovať elektrickej Tesle, berie vývojárov

26.07.2016 20:48

Porsche plánuje vytvoriť najmenej 1400 pracovných miest vo vývoji, výrobe a predaji elektricky poháňaného autá Mission E.