Po tom, čo v lete minulého roka podala Dagmar trestné oznámenie na svojho bývalého priateľa, ktorý sa jej vyhrážal smrťou, ho mohla polícia obviniť z nebezpečného vyhrážania a vziať do vyšetrovacej väzby, hovorí sociologička z Inštitútu pre výskum práce a rodiny Barbora Holubová. Tam mohol pobudnúť sedem a viac mesiacov, presná dĺžka sa odvíja od trestného činu, z akého ho polícia obviní.
„V ideálnom prípade by mala polícia konať hneď, len čo vyhodnotí, že žene hrozí vážne ublíženie na zdraví alebo dokonca zabitie,“ myslí si Holubová. Ak násilník žije s obeťou v jednej domácnosti, polícia by ho mohla napríklad vykázať zo spoločného obydlia na desať dní. Zavraždená žena s ním však nebývala.
Holubová upozorňuje, že násilník sa môže proti vykázaniu či väzeniu sťažovať a poukázať na to, že je neoprávnené. „Takéto riziko však policajt musí postúpiť, ak nechce byť obvinený z marenia úlohy verejným činiteľom. Priority sú tu jasné. Radšej podstúpiť riziko neoprávneného vykázania, ako vystaviť ženu a deti zavraždeniu,“ vysvetlila sociologička. Podľa nej by mal byť takýto policajt chránený pred obvinením z neoprávneného konania.
Situáciu, v akej sa ocitla aj Dagmar, mala polícia vyhodnotiť ako vysoko rizikovú. „Polícia mala začať aktívne konať sama z vlastnej iniciatívy a nečakať na to, či žena podá trestné oznámenie, alebo nepodá. Tú osobu mali stotožnenú, vedeli kto to je. Mohli začať trestné stíhanie, vzniesť obvinenie a vziať páchateľa do väzby,“ mieni aj právnička a hlavná manažérka Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie Barbora Burajová.
Väzenie však situáciu úplne nerieši. „Je potrebné si uvedomiť, že vzatie do väzby nie je trvalým prostriedkom ochrany ženy či vyriešenie prípadu násilia na ženách. Ak sú však na väzbu dôvody, poskytne jej to čas na to, aby mohla kontaktovať špeciálnu poradenskú organizáciu či bezpečný ženský dom,“ dodala odborníčka.
„Nielen polícia, ale aj sudcovia, prokurátori alebo zdravotníci by mali v prvom rade veriť žene a nezľahčovať násilie, o ktorom hovorí,“ upozorňuje Dušana Karlovská, psychologička a programová riaditeľka občianskeho združenia Fenestra. Pri komunikácii s takýmito obeťami by sa nemali používať slová ako hádka či manželské nezhody, ktoré nie sú synonymom násilia.
Polícia má podľa Karlovskej nezastupiteľnú rolu v ochrane žien. „Ak sa väčšina prípadov násilia na ženách končí ako priestupok, potom je to jednoznačný odkaz pre mužov, ktorí sa správajú násilne, že sa takto správať môžu,“ kritizuje. Skorým odhalením rizík by pritom polícia dokázala predchádzať podobným vraždám.
Problém je aj v spoločnosti, ktorá sa násiliu často len prizerá. „Stále prevláda množstvo mýtov o násilí páchanom na ženách. Verejnosť má veľmi málo informácií o príčinách, dôsledkoch a povahe tohto násilia,“ myslí si Karlovská. Násilné správanie mužov pritom nie je jednorazová záležitosť. Vraždy žien sú už len jej vrcholom. „Ak muž cíti, že stráca kontrolu nad ženou, vystupňuje násilné správanie. Vtedy môže dôjsť k zabitiu ženy alebo detí,“ uvádza Karlovská.
Odmietnutie partnera pripravilo o život aj Dagmar. V piatok večer jej 37-ročný muž vpálil do tela tri rany. Žena dala naňho uplynulé leto trestné oznámenie, no prípad polícia riešila ako priestupok. Jej postup už preveruje inšpekcia ministerstva vnútra i Generálna prokuratúra. Prvé výsledky by mali byť koncom týždňa.
V roku 2015 polícia zaevidovala vyše 4 500 trestných činov, ktoré sa týkali domáceho násilia. Išlo napríklad o nebezpečné vyhrážanie či týranie blízkej osoby. Z nich objasnila 89 percent a stíhala vyše 3 700 osôb. Okrem toho riešila polícia viac ako 10-tisíc priestupkov v občianskom spolunažívaní.