Klimatická bomba už tiká

vSlovensko v roku 2050. Na juhu sa pestujú figy a kivi, na Považí paprika, pri Poprade kukurica. Kedysi nedozernými zásobami pitnej vody sa už dávno neplytvá. Štyri ročné obdobia sa zmenili na dve. Vyprahnutá krajina čaká na zrážky, no tie, ak aj prídu, prinášajú skôr skazu. Snehová pokrývka sa pomaly stáva raritou, na arktické teploty pod mínus dvadsať spomínajú už len pamätníci. Fikcia - alebo čoskoro realita?

zem, teplomer, otepľovanie, klimatické zmeny
Ilustračné foto.
Autor: ,

Na celej planéte tiká časovaná klimatická bomba. Zem sa rapídne otepľuje, čo má vážne dosahy na všetky štáty sveta vrátane nášho. Ako oznámil americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA), len uplynulý rok bol v globále o 0,9 stupňa teplejší ako priemer z rokov 1981 až 2010. Pasoval sa teda na celosvetovo vôbec najteplejší rok od začiatku pravidelných meraní v roku 1880. Pritom rok 2014 bol oproti svojim predchodcom takisto rekordný.

Ako vyčíslil klimatológ Milan Lapin, na Slovensku sa vlani zvýšila teplota o 2,2 stupňa oproti priemeru meraní z rokov 1951 až 1980. Doteraz najteplejší bol u nás rok 2014 s teplotným prírastkom 2,5 stupňa k priemeru za uvedené obdobie minulého storočia.

„Pri pokračovaní nastúpeného trendu sa do polovice storočia teplota v našej krajine v priemere zvýši o ďalšie dva stupne, do konca storočia asi o štyri,“ predpovedá Alexander Ač z Ústavu pre výskum globálnej zmeny Akadémie vied ČR. V lete preto podľa neho pribudne tropických dní a hrozia dlhotrvajúce suchá. Zrážky budú menej časté, no o to intenzívnejšie, sprevádzané silnými búrkami, prívalovými dažďami, lokálnymi záplavami a inými extrémnymi prejavmi počasia, ktorých výsledkom môže byť nielen zničená úroda, ale aj zmarené životy a škody na majetku.

Hoci v ročnom súhrne by vlahy ani nemuselo byť menej, v predlžujúcich sa obdobiach sucha by veľmi chýbala. Poklesli by hladiny podzemných vôd, vyschli mnohé studne. Boli by nevyhnutné obmedzenia letného zalievania záhrad, zvážiť by sa mali možnosti zavádzania paralelných vodovodov, aby sa na splachovanie toaliet nepoužívala pitná voda, vymenúva Ač.

„Vegetačné zóny by sa posunuli smerom na sever. Lesné porasty by ustúpili, tie s menej odolnými stromami by neprežili,“ hovorí ďalej ekológ. V zime, pokračuje, by sa ešte aj na juhu mohli občas objaviť mínusové teploty, no lyžiarske strediská v nižších polohách by naisto zanikli. Vo vyšších by sa síce lyžovať dalo, náklady na prevádzku by však určite prevýšili zisky majiteľov.

Klimatické zmeny tak vplývajú aj na cestovný ruch. „V minulosti boli tiež suché zimy, teraz je ich však oveľa viac. Vďaka modernej technike riešime chýbajúci sneh technickým zasnežovaním, na ktoré však tiež treba nízke teploty,“ hodnotí Darina Bartková z oblastnej organizácie cestovného ruchu regiónu Liptov. Lepšie je to však v horách v lete. „Leto nám hralo do kariet, keďže bolo veľmi teplé, suché a slnečné, takže ľudia z miest sa utekali schladiť do hôr,“ pochvaľuje si Lenka Maťašovská za región Vysokých Tatier.

Dlhodobé otepľovanie Zeme 1880 - 2015

Za kúrenie menej, viac za ochladzovanie

Jediným pozitívnym javom otepľovania je už teraz šetrenie na kúrení. Slováci vlani kúrili výrazne menej oproti dlhodobým priemerom. Oproti roku 2014 však s ohľadom na počasie minuli porovnateľne, prípadne o niečo viac tepla. Ak domácnosť urobila úsporné opatrenia, mohla ušetriť viac.

Za rok 2014 ľudia oproti roku 2013 vplyvom vonkajšieho otepľovania prekúrili asi o štvrtinu menej. Z toho plynuli výrazné preplatky, ktoré v trojizbovom byte mohli dosiahnuť až 190 a v rodinnom dome až 400 eur. Rok 2013 totiž patril k tým chladnejším v ostatnom období. Ak si domácnosti neznížili zálohové platby, môžu aj za kúrenie za rok 2015 očakávať preplatky takmer na úrovni vlaňajška, keďže oproti dlhodobým priemerom bol aj minulý rok mimoriadne teplý. Otepľovanie však zároveň spôsobí, že časom sa úplnou samozrejmosťou stanú „škatule“ klimatizácie umiestnené na fasádach domov. „Na letné ochladzovanie sa pritom energie minie oveľa viac, ako sa v zime ušetrí na kúrení,“ varuje Ač.

Klímu si ničí sám človek

Za prehrievanie planéty môže podľa NOAA najmä spaľovanie fosílnych palív, ako je ropa a uhlie, no prispel k nemu aj fenomén El¤Niňo, ktorý ohrieva vody Tichého oceánu a tak ovplyvňuje počasie na celej planéte. A čím viac emisií CO2 a metánu sa do atmosféry dostane, tým je tento fenomén silnejší. Vedci však zároveň upozorňujú, že podobne silný bol El¤Niňo aj v minulosti, ale globálna teplota tak výrazne nestúpala. Podľa nich je to jasný znak rastúceho vplyvu človeka na klímu.

„Pravda je, že aj v pradávnych dobách Zem čelila teplotným extrémom v podobe ľadových dôb, ktoré nemožno pripísať ľudskej činnosti. Dnes však už vieme presne rozlíšiť, aký vplyv na teplotu mali prírodné faktory a aký človek, napríklad v našich podmienkach cez rozvoj automobilového priemyslu. A vieme potvrdiť, že bez vplyvu človeka by sa planéta skôr mierne ochladzovala,“ porovnáva Ač.

Dôkazy o otepľovaní Zeme sú čoraz očividnejšie a je pravdepodobné, že ďalšie generácie budú žiť na podstatne odlišnej planéte, ako ju poznáme dnes. Najhoršie scenáre pripúšťajú aj možnosti vojen či utečeneckých vĺn, ktoré zmeny prinesú. K približne rovnakým výsledkom ako NOAA dospela aj americká vesmírna agentúra NASA. Zverejnené informácie by mohli prispieť k tlaku na obmedzenie emisií skleníkových plynov, ktoré je podľa vedcov nevyhnutné na zastavenie globálneho otepľovania a narušenia globálnej klímy.

„Rok 2016 bude ešte teplejší ako uplynulý rok. To je celkom istá stávka. Nevidíme žiadne náznaky otočenia tohto trendu,“ mieni Thomas Karl z NOAA. Takmer všetky krajiny sveta minulý rok v decembri na konferencii COP21 v Paríži vyjadrili odhodlanie bojovať proti klimatickým zmenám a zaviazali sa znížiť emisie skleníkových plynov. Pri najoptimistickejšom scenári sa tak v tomto storočí podarí udržať rast teploty pod dva stupne Celzia a predísť tak katastrofickým zmenám klímy. Dva stupne sa nemusia zdať veľa, lenže Zem reaguje na rast teploty podobne ako ľudské telo. Pri teplote 36,5 stupňa je všetko v poriadku, nad 38,5 však už ide o vážny stav.

Najteplejšie roky na Zemi od začiatku meraní amerického Národného úradu pre oceány a atmosféru v roku 1880

Rok Nárast v stupňoch Celzia oproti priemernej teplote 20. storočia*
2015 0,90
2014 0,69
2010 0,66
2005 0,65
1998 0,63
2013 0,62
2003 0,62
2002 0,61
2006 0,59
2009 0,59
2007 0,59
  *Priemerná teplota 20. storočia bola 13,9 stupňa Celzia

Zaujímavosti o počasí na Slovensku

  • Rok 2015 bol druhým najteplejším rokom po roku 2014 v histórii meteorologických pozorovaní, ktoré sa robia od roku 1851
  • Na juhu krajiny bolo v roku 2015 až 23 dní, keď teplota vzduchu vystúpila na 35 °C
  • Až 38 nocí neklesla vlani na niektorých miestach teplota pod 20 °C, čo je charakteristické pre tropické noci
  • Za posledných 135 rokov vzrástla priemerná teplota o 2 °C
  • Očakáva sa, že do roku 2100 sa teplota zvýši o 2 až 4 °C

Problém chápu dvaja-traja poslanci

Opatrenia proti fenoménu otepľovania sú na Slovensku dosiaľ nedostatočné. Ministerstvo životného prostredia v poskytnutom stanovisku len rámcovo uvádza, že proti klimatickej zmene „bojuje znižovaním emisií skleníkových plynov, napríklad podporou zatepľovania a obnoviteľných zdrojov energie či investíciami do dopravy“.

„Prijali sme viacero dôležitých dokumentov, ktoré by mali riešiť aj dosahy klimatickej zmeny na našom území, napríklad Stratégiu adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Definuje hlavné princípy, priority a obsahuje aj prehľad vhodných adaptačných opatrení, medzi nimi aj vodohospodárskych,“ napísal hovorca rezortu Maroš Stano.

Ministerstvo, ako sa ďalej konštatuje v zaslanom e-maile, „jednoznačne súhlasí s názorom klimatológov v oblasti budovania väčších vodohospodárskych opatrení, ako sú poldre a vodné nádrže, prípadne zadržiavanie vody v krajine, aby sa zmiernili následky globálneho otepľovania, ako sú extrémy v podobe záplav a sucha. Presne to aj robí, tak z európskych, ako aj z domácich prostriedkov“.

Čítajte viac

Ač ako účastník konferencie v Paríži pripomína, ako sa na nej predstavitelia všetkých krajín zhodli na tom, že problém je vážny a treba ho neodkladne riešiť. „Riešenia, aké zatiaľ ponúkli slovenskí politici, sú však skôr plné fráz, formálne a závislé od výšky dotácií z eurofondov. V našom parlamente sedia možno dvaja-traja ľudia, ktorí tejto problematike rozumejú. Ostatným je úplne ukradnutá, nemajú o nej žiadne informácie ani záujem veci riešiť,“ uzatvára odborník.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

kiska, beatrix

Kiska s princeznou Beatrix hovoril o rómskej problematike

30.06.2016 18:52

Prezident Andrej Kiska prijal v Prezidentskom paláci Jej kráľovskú výsosť princeznú Beatrix, bývalú kráľovnú Holandska.

Všeobecná zdravotná poisťovňa, VšZP

VšZP rozhodne o zmluvách s 'tetou Ankou' po kontrole

30.06.2016 16:57

Všeobecná zdravotná poisťovňa rozhodne o zmluvách s firmami spájanými s príbuznou bývalého generálneho riaditeľa Marcela Foraia po hĺbkovej revíznej kontrole.

Prezidentský palác, votrelec, bezpečnostná kamera

Zadržali nočného 'návštevníka' Prezidentského paláca

30.06.2016 16:52, aktualizované: 17:20

Polícia zadržala a obvinila 35-ročného Čecha, ktorý sa v noci na utorok neoprávnene pohyboval po Prezidentskom paláci.

Haag, Medzinárosný súdny tribunál, Peter Tomko

Haagský tribunál potvrdil trest dvom bosnianskym Srbom

30.06.2016 22:47

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu potvrdil tresty pre niekdajšieho bosnianskosrbského ministra vnútra Stanišiča a šéfa polície Župljanina.

Ambasáda USA

Ambasáda USA v Bratislave bude za bezpečnostný plot platiť viac

30.06.2016 22:25

Americké veľvyslanectvo bude za nájom mestských pozemkov pod bezpečnostným plotom na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave platiť viac.

poľsko, nato, vojaci, parašutisti

Kanada vyšle v rámci NATO vojakov do východnej Európy

30.06.2016 22:20

Kanadskí ministri obrany a zahraničných vecí potvrdili, že ich krajina sa bude podieľať na štvortisícovom kontingente NATO vyslanom do východnej Európy.

Vladimir Putin, Recep Tayyip Erdogan

Putin zrušil zákaz cestovania ruských turistov do Turecka

30.06.2016 22:14

Vladimir Putin zrušil obmedzenia pre cestovanie Rusov do Turecka. Urobil tak po ospravedlnení tureckého prezidenta Erdogana za zostrelenie ruského bombardéra.