Štrajk učiteľov bez odborov nemá silu

Prečo neštrajkuje viac učiteľov a škôl, ako sa pôvodne predpokladalo? Jedným z dôvodov môže byť, že sa do protestu nezapojil najväčší odborový zväz školstva, nátlaková akcia sa tak podľa všetkého minie účinkom už na svojom počiatku.

27.01.2016 12:00
debata (317)

Celkovo pracuje v školstve 148-tisíc ľudí, učiteľov je okolo 89-tisíc, samotný Odborový zväz školstva a vedy zastupuje necelých 50-tisíc členov. Iniciatíva slovenských učiteľov, ktorá štrajk zorganizovala, naopak, žiadnych členov nemá a je len neformálnym hnutím.

V prvý deň štrajku učiteľov podľa ministerstva školstva zostalo z vyše 6 700 škôl zatvorených len 2,7 percenta, včera to bolo iba 2,25 percenta, čo predstavovalo 151 škôl. Organizátori štrajku, naopak, hovoria, že zatvorených bolo v prvý deň okolo 300 škôl.

Faktom je, že keď v júni 2003 alebo v septembri 2012 odbory vyhlásili štrajk, mal masové rozmery. Zapojilo sa 80 až 90 percent škôl.

Predstavitelia odborov podpísali s vládou vlani v októbri kolektívnu dohodu, ktorá znamená sociálny zmier. Podľa sociologičky Moniky Čambálikovej sa ňou cítia byť viazaní, a preto do tohto štrajku nevstúpili.

Premiér Robert Fico už opakovane povedal, že vláda zostane neoblomná a nechystá sa zmeniť svoj postoj. Uviedol, že štrajk je „mimo rámca sociálneho dialógu“. Vláda ho však nemieni napadnúť na súde.

Sociologička pripomína, že vláda nemôže teraz zaujať odlišný postoj od dohody, ktorú vlani uzatvorila s odborármi a ktorá hovorí o náraste tarifných platov o 4 percentá. „V istom zmysle by vláda spochybnila samú seba, ako aj druhého partnera – odbory, že nie sú efektívne. Ukázala by, že keď chcete niečo dosiahnuť, nechoďte za rokovací stôl, ale vymôžete si to štrajkom,“ povedala Čambáliková. Doplnila však, že štrajk je legitímnym prostriedkom obhajoby hospodárskych a sociálnych záujmov a nemožno proti nemu nič vysloviť, aj keď sa deje mimo inštitúcií sociálneho dialógu.

Rozpoltenosť biskupov?

Za dva dni dva rozdielne postoje zaujala katolícka cirkev k protestom učiteľov a k situácii v zdravotníctve, kde po výpovediach sestier hrozí vážna situácia. Kým štrajk katolíckym školám cirkev neodporučila, v prípade sestier bola zvlášť kritická.

Subkomisia Konferencie biskupov Slovenska (KBS) na čele s košickým arcibiskupom Bernardom Boberom sa včera zhodla, že aj keď požiadavky štrajkujúcich učiteľov pokladá za podstatné, prikláňa sa k postoju Združenia katolíckych škôl Slovenska. To katolíckym školám účasť na štrajku neodporúča. Podľa združenia je totiž štrajk aktom sociálneho násilia, ktorého dôsledky zasahujú v prípade učiteľov nevinné a zraniteľné skupiny obyvateľstva.

V prípade zdravotníctva katolícka cirkev nešetrila kritikou. Predseda Rady KBS pre pastoráciu v zdravotníctve biskup Milan Lach uviedol, že na celoštátnom stretnutí kňazov, ktorí poskytujú duchovnú službu v nemocniciach, vystúpila do popredia v desivom obraze súčasná reálna situácia zdravotníctva. „Jeho rastúca morálna aj materiálna bieda, zapríčinená bezohľadným drancovaním zo strany mocných, ponižovanie a ohrozenie pacienta, vykorisťovanie, útlak a znevažovanie zdravotníckych pracovníkov, osobitne sestier, dosiahli neúnosné rozmery,“ píše sa v stanovisku. Biskup Lach sa obrátil na premiéra Roberta Fica a ministra zdravotníctva Viliama Čisláka, aby začali riešiť požiadavky sestier.

Podľa politológa Michala Horského pomerne rozporuplné postoje dvoch komisií, ktoré vedú členovia jednej KBS, nepriamo odrážajú aj širšie pocity verejnosti. „Požiadavky zdravotných sestier sú prezentované už niekoľko rokov, zatiaľčo rýchlokvasená organizácia Iniciatíva slovenských učiteľov pomerne nečakane vyostrila sociálny zápas a mení ho na politickú propagandu. Zrejme aj tieto okolnosti zohrali svoju úlohu pri hodnotení inak opodstatnených, ale formou rozdielnych požiadaviek dvoch skupín zamestnancov,“ pripomenul Horský.

Odborári pri rokovaniach o platoch sa musia držať zákona o kolektívnom vyjednávaní. Podľa neho ak nedôjde k uzatvoreniu kolektívnej zmluvy, krajným prostriedkom je vyhlásenie štrajku. Keďže Iniciatíva slovenských učiteľov nie je odborovou organizáciou, využíva právo na štrajk, ktoré je zakotvené v ústave.

Iniciatíva vyhlásila štrajkovú pohotovosť a štrajk tento mesiac, teda až po tom, čo bolo jasné, koľko financií vláda a neskôr parlament schválili v štátnom rozpočte na školstvo vrátane miezd. Na splnenie svojich požiadaviek, ktoré sa týkali aj vyšších platov, dala vláde dva týždne.

Odborári by takto nepostupovali. Sociologička to vysvetľuje tým, že štrajk má byť načasovaný zmysluplne, finančné požiadavky pri kolektívnom vyjednávaní musia byť totiž kryté v štátnom rozpočte.

© Autorské práva vyhradené

317 debata chyba
Viac na túto tému: #ministerstvo školstva #platy učiteľov #financovanie školstva #štrajk učiteľov