Platy: Kto si polepšil najviac a kto najmenej

Priemerná mzda sa na Slovensku za uplynulé štyri roky zdvihla o 12 percent na 880 eur mesačne. Kto ju však poberá? Rozčarovane sa to pýtajú mnohí. Regionálne rozdiely v platoch sú naďalej veľké. Kým v Bratislave zarába väčšina ľudí nad priemer, na východe Slovenska sú platy okolo 600 eur.

27.01.2016 15:00
debata (111)

Aj o priemernej valorizácii na úrovni 12 percent za roky 2012 až 2015 môže väčšina povolaní len snívať. Podľa údajov Štatistického úradu SR mzdy rástli viac ako o 12 percent za dané obdobie len učiteľom, zdravotníkom a pracovníkom v najväčších priemyselných fabrikách. Všetci ostatní vrátane bankárov, programátorov, šoférov, predavačiek či čašníkov si polepšili menej.

Infografika. Foto: SHUTTERSTOCK, ŠÚ SR, ÚIPS
Platy, infografika Infografika.

Učitelia, ktorým platy išli od roku 2012 hore o vyše 20 percent, a zdravotníci, ktorým sa mzdy valorizovali spolu o 15 percent, dávajú nespokojnosť najviac najavo. Časť učiteľov štrajkuje a časť zdravotných sestier dáva výpovede. Priemerný učiteľ má tento rok plat 991 eur, kým ešte v roku 2011 bral 759 eur. Učitelia sa tak platmi dostali nad slovenský priemer a predbehli napríklad strojárov či šoférov. Pri všetkých profesiách zároveň platí, že priemernú mzdu v sektore poberajú ľudia až po pár rokoch praxe. Slovenské mzdy sú tiež stále ďaleko za platmi na Západe, aj keď sa dotiahli na platy v Česku. Kým na Slovensku bola vlani priemerná cena práce podľa Eurostatu 9,7 eura za hodinu, v celej EÚ bol priemer 24,6 eura. Cena práce predstavuje hrubú mzdu aj s odvodmi zamestnávateľa.

Platovému rebríčku zostavenému na Slovensku kraľujú špecialisti v oblasti telekomunikácií s hrubým mesačným platom takmer 1¤700 eur. Nie každý vysokoškolák má však rozprávkový plat. Napríklad poľnohospodárski a lesní inžinieri v priemere zarábajú okolo 992 eur za mesiac a chemici sa musia uspokojiť s 956 eurami.

V posledných rokoch nik na domácom pracovnom trhu nezažil také zvyšovanie platov ako učitelia a zdravotníci. Práve tieto dôležité povolania však boli dlhé roky na chvoste ekonomických záujmov Slovenska. Domáce firmy na druhej strane dlhé roky bijú na poplach a upozorňujú, že školy opúšťajú slabo motivovaní žiaci s vedomosťami nepoužiteľnými pre prax. Systém treba zmeniť až potom doň naliať peniaze. Firmy v tomto smere podporujú duálne vzdelávanie.

„Ak uvoľníte naraz obrovské množstvo peňazí do nefungujúceho systému školstva, tak určite sa v ňom stratia bez viditeľného zlepšenia kvality vzdelávania mladých ľudí. Sám mám manželku učiteľku a kvalitní učitelia si vyššie platy určite zaslúžia, ale nie je rozumné plošne pridať všetkým bez ohľadu na to, ako kvalitných žiakov vedia pripraviť,“ povedal viceprezident Zväzu automobilového priemyslu Jaroslav Holeček. Slovensko má pritom už v zdravotníctve skúsenosti s utopením stoviek miliónov eur bez výraznejšieho zlepšenia zdravia pacientov.

V roku 2012 priniesol rozsiahlu analýzu efektívnosti slovenského zdravotníctva Inštitút finančnej politiky patriaci pod ministerstvo financií. „V súčasnosti žijeme kvôli neefektívnosti spolu s Maďarskom o tri roky kratšie než Česi a o dva roky zaostávame za priemerom vyspelých krajín,“ píše sa v analýze s názvom Málo zdravia za veľa peňazí. Na Slovensku sa bez výrazného zlepšenia fungovania nemocníc dlhé roky dokola točí scenár nárastu dlhu zdravotných zariadení, jednorazového oddlženia a opätovného nárastu.

Podľa údajov ministerstva školstva sa z 89-tisíc učiteľov do štrajku zapojilo necelých 7-tisíc. Nespokojní učitelia okrem jednorazového uvoľnenia 400 miliónov eur žiadajú ešte v tomto roku zvýšenie tarifných platov o 140 eur a v roku 2017 o 90 eur. Podľa Holečka treba v školstve väčšiu efektívnosť. Za problém považuje, že kým v roku 1989 navštevovalo základné a stredné školy 730-tisíc detí, tak do roku 2015 počet žiakov klesol na 420-tisíc detí. „Školy majú ročnú kapacitu na prijatie 80-tisíc detí, ale reálne ich príde len 40-tisíc, a síce sa to môže zdať radikálne, my potrebujeme menej kvalitných učiteľov a škôl,“ priblížil Holeček. Znížením počtu škôl totiž odpadnú náklady na správu obrovských budov.

„Nie je to v poriadku, pokiaľ si prepočítate hodiny, ktoré odučí učiteľ v priebehu týždňa, mesiaca, a porovnáte to s ľuďmi, ktorí pracujú vo fabrikách, mimo fabrík, v malých podnikoch i na živnostiach, je to neporovnateľné a učitelia sa tvária, akoby oni boli jediní, ktorí ťahajú životnú úroveň na Slovensku dopredu,“ uviedol v televízii TA3 Vladimír Soták, predseda predstavenstva Železiarní Podbrezová.

Robotníci vo fabrikách ročne odpracujú takmer 2-tisíc hodín, učitelia na prvom stupni základnej školy 840 hodín, na druhom stupni 640 hodín a stredných školách 617 hodín. Učitelia menší počet odpracovaných hodín v porovnaní s inými profesiami obhajujú nosením práce domov vo forme opravovania testov a vybavovania zložitej byrokracie. Učitelia sa tiež musia celoživotne vzdelávať, ale na tvrdom konkurenčnom trhu je rovnaká podmienka získavania vedomostí nielen pre odborníkov súkromných firiem, ale aj robotníkov obsluhujúcich čoraz zložitejšie stroje.

Aj keď firmy o tom otvorene nehovoria, v praxi majú problém nájsť školy ochotné zapojiť sa do duálneho vzdelávania. Jedna z troch automobiliek poskytla drahý obrábací stroj súkromnej strednej škole a po roku ho našla zabalený a nedotknutý. Predstaviteľ automobilky, ktorý si neželal byť menovaný, tiež spomína na učiteľa strednej školy, ktorý pri predstavení výrobnej haly závodu u žiakov „uspel“ s poznámkou: „Tak poďme pozrieť, ako pracujú otroci.“

Bratislavský Volkswagen potrebuje viac zručných absolventov. „Kvalitní absolventi technických odborov na trhu jednoznačne chýbajú. Ich počet a často aj ich nedostatočná príprava na prax je citeľná. U niektorých uchádzačov z radov absolventov zaznamenávame aj chýbajúcu iniciatívu predať sa pri pohovoroch. Sami totiž nevedia, v ktorej oblasti by sa chceli uplatniť. Stále pretrváva aj absencia ovládania cudzích jazykov,“ povedal Vladimír Machalík, hovorca Volkswagenu Slovakia.

Ešte počas minulého režimu slovenské školstvo vychovávalo odborníkov pre slabo konkurenčný zbrojársky priemysel. Krajina pod Tatrami sa začala orientovať na automobilový priemysel a prichádzajúce firmy nemali problém so získavaním vhodných zamestnancov. Dnes vysoko konkurenčný automobilový priemysel vyrobil v domácej ekonomike v roku 2015 viac ako milión automobilov. No firmy sa, naopak, sťažujú na nedostatok kvalifikovaných ľudí a po 23 rokoch samostatnosti sa Slovensko opäť vo väčšom vracia k systému duálneho vzdelávania. V školskom roku 2016/2017 ponúkne 293 súkromných firiem možnosť praxovať priamo v podniku 2763 žiakom.

© Autorské práva vyhradené

111 debata chyba
Viac na túto tému: #zvýšenie platu #mzdy #platy učiteľov