Gabriel Weiss: Kaššovci riskovali, aby nás zachránili

Napriek tomu, že boli Židia, vydávali sa za evanjelikov. Gabrielovi Weissovi spolu s rodičmi a bratom dokonale predstierané vierovyznanie a najmä odvaha manželov Kaššovcov, ktorí ich ukrývali, pomohli prežiť hrôzy druhej svetovej vojny. Za záchranu štyroch životov si príbuzní Štefana a Márie Kaššovcov v stredu prebrali ocenenie Spravodliví medzi národmi.

28.01.2016 13:00
Gabriel Weiss Foto: ,
Gabriel Weiss zostal s rodinou svojich záchrancov v kontakte aj dlhé roky po vojne.
debata (13)

Počas druhej svetovej vojny zostávala obec Hodruša-Hámre na strednom Slovensku mimo záujmu Nemcov. Nežili tu totiž žiadni Židia. Okrem obchodníka Franza Weissa s manželkou a dvoma synmi. Rodina však navonok žila ako evanjelickí veriaci. Niektorí spoluobčania o predstieraní tušili, iní to vedeli, ale nikto nič neprezradil.

„Až do roku 1943 bolo všetko dobre. Koncom roka sme však dostali oznam, že musíme ísť preč. Nikomu sme nič nepovedali, všetko, aj obchod, sme nechali tak, ako to bolo, a v noci sme odišli do hory. Prvú noc sme strávili v jaskyni, tam bola veľmi veľká zima, takú zimu som v živote nezažil,“ začína lámanou slovenčinou rozprávať dnes 77-ročný Gabriel.

Odtiaľ rodina odišla do baní v lese, niekoľko dní strávili aj s partizánmi. Až prišla zima roku 1944 a Weissovci už nemali kam ísť. S prosbou o pomoc sa obrátili na rodinu Štefana Kašša, ktorá ich skryla v horách v malej chatke, ktorú volali Pečelovská. V domčeku bola iba jediná izba, v ktorej rodina žila niekoľko týždňov. Kaššovci im v noci tajne nosili do úkrytu potraviny. Niekedy zašiel po jedlo Gabriel alebo jeho brat s otcom do domu záchrancov. Tí ukrývaním Židov riskovali vlastné životy, pričom nebezpečenstvo odhalenia tajných obyvateľov chatky hrozilo každý deň.

Štefan Kašša s manželkou Máriou zachránili... Foto: Veľvyslanectvo štátu Izrael v SR
Štefan Kašša, Mária Kaššová Štefan Kašša s manželkou Máriou zachránili rodinu Weissovcov tým, že ich ukrývali v chatke v horách.

„Raz sa stalo, že nemeckí vojaci prišli hore k Pečelovskej, sadli si na lavičku pred chatou, sedeli tam, ale dnu nešli. Dodnes neviem prečo. Otec a brat držali okno, mne mama držala ústa, aby som bol ticho,“ hovorí Gabriel.

Nebezpečne blízko nemeckých vojakov sa ocitli aj pri jednej z ciest do domu Kaššovcov po chlieb a mlieko. „Ako sme išli dole, k domu, išiel som pred otcom, zrazu ma chytil a potiahol dozadu. Vtedy som zbadal čižmy dvoch oficierov SS, leskli sa ako sklo,“ opisuje.

Po tomto zážitku sa rodina rozhodla zmeniť úkryt. Vybrali sa ďalej do hôr. Brodili sa potokom a snažili sa vyhýbať streľbe nemeckých vojakov z jednej a ruských z druhej strany. Skryť sa rozhodli znovu v bani. V nej ich však čakalo prekvapenie.

„Prišli sme do bane a asi 10 alebo 15 metrov od nás bola stena. Otec na ňu zabúchal a z druhej strany sa ozvalo, kto tam? Otec odpovedal, Weiss Feri. Z druhej strany odpovedali, že Feriho Weissa chytili Nemci, ale predsa otvorili, videli nás a mohli sme vojsť. Vnútri bolo vyše sto mužov z dediny, ale žiadne ženy. Ruské vojsko totiž chcelo, aby muži išli na front,“ dodal Weiss.

Záchranca Štefan Kašša bol deportovaný do koncentračného tábora pri rakúskom Linzi. Podľa Gabriela sa vraj v dedine hovorilo, že ho udal niekto z rodiny Štefanovej manželky, nijaké podrobnosti však nevie. Podarilo sa mu však prežiť.

Koniec vojny 1945 zastihol Weissovcov v bani. Nové zriadenie znamenalo zoštátnenie obchodu a z Gabrielovho otca sa namiesto majiteľa stal vedúci. V roku 1949 celá rodina už aj s dcérou Martou, ktorá sa narodila roku 1946, emigrovala do Izraela. Tam Gabriel so sestrou a rodinami žijú dodnes. Gabriel pestuje ovocné stromy a chová zvieratá. Má tri deti a osem vnúčat. Na svojich záchrancov nezabudli a zostali s nimi v kontakte, najmä vďaka listom, ktoré si pravidelne vymieňali. Stala sa z nich rodina. Po tom, čo manželia Kaššovci zomreli, dopisovali si s ich dcérou Marienkou, ktorá na ich pozvanie navštívila aj Izrael.

zväčšiť Weissovci a potomkovia rodiny Kaššovcov sú...
pohľadnica, Spravodliví medzi národmi Weissovci a potomkovia rodiny Kaššovcov sú stále v kontakte, píšu si a navštevujú sa. Pohľadnica je z decembra 1994.

Gabriel však cítil, že by mal spraviť niečo viac. „Jedného dňa som si povedal, ako to môže byť? Oni nás zachránili a ja nerobím nič? Dnes mám 77 rokov a nerobil som nič, aký som egoistický, nemôže to tak zostať. Tak som zavolal Jad Vašem (Izraelský pamätník obetí a hrdinov holokaustu, pozn. red.), aby sa o našom príbehu dozvedeli aj iní. Hovoril som s paňou, ktorá mi povedala, že môj brat už začal konať, ale zomrel. Ja som to dokončil,“ dodal Gabriel.

Ocenenie rodiny Kaššovcov považuje za skončenie príbehu záchrany jeho rodiny. Naposledy hovoril po slovensky pred dvadsiatimi rokmi s Marienkou, dcérou Kaššovcov, a potom až vlani. Ako priznal, tých pár mesiacov od ich rozhovoru sa mu začalo dokonca snívať po slovensky.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #záchrana #druhá svetová vojna #Spravodlivý medzi národmi