Na brífingu to povedal Vladimír Crmoman zo štrajkového výboru Iniciatívy slovenských učiteľov s tým, že z týchto zistení vyplýva, že programové vyhlásenie vlády, aj keby bolo v budúcnosti konkrétnejšie a presnejšie naformulované, nepredstavuje v žiadnom prípade záväzný dokument.
Iniciatíva slovenských učiteľov tak reagovala na vyhlásenie ministra školstva Juraja Draxlera, ktorý ponúkol učiteľom, aby sa podieľali na formulácii, ktorá sa do budúceho programového vyhlásenia vlády v časti pre vzdelávanie dostane.
Členovia Iniciatívy slovenských učiteľov Vladimír Crmoman aj Branislav Kočan hovoria, že im nestačia sľuby, že požiadavky iniciatívy zapracujú do budúceho programového vyhlásenia. „Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2012 až 2016 neobsahuje žiadne časovo ani číselne vyjadrené záväzky, preto nemožno objektívne posúdiť, či boli, alebo neboli splnené,“ povedal Crmoman.
Neurčité vyjadrenia v programovom vyhlásení
Učiteľka Soňa Puterková zdôraznila, že v programovom vyhlásení nie je možné vyhodnotiť neurčité vyjadrenia typu: „vláda sa sústredí, posúdi, bude zohľadňovať, zvýrazní, podmieni, prehĺbi, prehodnotí, vytvorí podmienky, podporí rozvoj, bude venovať zvýšenú pozornosť či zváži“. Iniciatíva však tvrdí, že napriek tomu našla 15 nesplnených bodov programového vyhlásenia.
Crmoman zdôraznil, že vláda napríklad nezabezpečila výraznejšiu úlohu a postavenie učiteľov všetkých stupňov škôl v spoločnosti, nezvýraznila ich celospoločenskú pozíciu a jej finančné ohodnotenie a zvýšenie spoločenského postavenia. Rovnako tak systémovo neriešila zlepšenie ohodnotenia pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov podľa ich kvality.
Kočan dodal, že žiadajú pre všetkých zamestnancov jeden skok o 140 eur a následne o 90 eur, aby sa dostali na úroveň okolitých štátov. „Potom prichádza do úvahy, aby sa zvyšovalo hodnotenie pedagógov podľa ich výkonu a kvality. Vláda sa zaväzovala, že pripraví model, ako by to bolo možné, doteraz sme však žiadny model nevideli,“ dodal Kočan.
Obnova disciplíny je nevyhnutná
Členovia iniciatívy dodávajú, že vláda si neuvedomila, že nevyhnutným predpokladom ďalšieho rozvoja školstva bude tiež obnova disciplíny na základných a stredných školách založenej na prirodzenom vzore a autorite. Upozorňujú pritom, že nie je napríklad vyriešené to, čo má učiteľ spraviť, ak mu žiak narúša hodinu či ohrozuje ostatných. To je podľa iniciatívy v zákone vágne formulované a nedošlo k žiadnej zmene.
Iniciatíva tiež kritizuje, že vláda neskvalitnila prípravu budúcich učiteľov a odborných zamestnancov na vysokých školách a tiež nezvyšovala objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu so zameraním na posilnenie školstva, vedy a výskumu s cieľom zvýšenia ich kvality a efektivity v rámci daných možností. Učitelia vláde vyčítajú aj to, že nevytvorila také legislatívne podmienky, aby zriaďovatelia škôl alebo školy museli pri tvorbe plánov výkonov zohľadňovať aj požiadavky trhu práce.
Ďalší bod sa týka jednej z troch požiadaviek Slovenskej komory učiteľov a tiež Iniciatívy slovenských učiteľov na vládu. Učitelia v ňom vláde vyčítajú, že nezjednodušila a nezefektívnila udeľovanie kreditov.
Absentuje dôsledná revízia reformy školstva
Kočan tiež upozorňuje, že vláda neodstránila byrokraciu a administratívu uspokojivo. „Bola tu komisia, ktorá sa zaoberala debyrokratizáciou. Došlo k miernemu pokroku, ale tá práca sa zastavila niekde na pol ceste,“ dodáva Kočan.
Učitelia ďalej hovoria, že vláda nevytvorila legislatívne podmienky, aby Štátna školská inšpekcia rozšírila svoj výkon o metodickú pomoc. „Štátna školská inšpekcia sa doteraz zameriava, bohužiaľ, iba na kontrolu či zisťovanie nedostatkov prevažne v administratívnej oblasti a neposkytuje pomoc pedagógom, konkrétne rady a odporúčania, ako zlepšiť vyučovací proces,“ upozorňuje Kočan.
Iniciatíva upozorňuje aj na financovanie. "Vláda nenastavila nový systém riadenia a financovania regionálneho školstva tým, že nedefinovala jasne kompetencie týkajúce sa samosprávy, štátnej správy a priamo riadených inštitúcií rezortu školstva. Nepresadila model financovania za kvalitu na triedu a nielen na žiaka. Neprehodnotila systém finančného ohodnotenia kvality výkonu zamestnancov rezortu školstva.
Nezabezpečila vecné a transparentné financovanie záujmového vzdelávania, kapitálových výdavkov škôl, telovýchovných a športových aktivít," povedal Crmoman. Posledným z 15 bodov je, že vláda neuskutočnila dôslednú revíziu reformy školstva. Niektoré časti, ktoré by sa mali týkať revízie reformy, mala podľa iniciatívy obsahovať Správa o stave školstva. Pripomínajú však, že dodnes ju neschválili.
Za určitý pokrok v oblasti regionálneho školstva považuje iniciatíva prijatie zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Zároveň však dodáva, že o jeho kvalite a efektívnosti odborná verejnosť doteraz vedie polemiku.