Zápis do zoznamu je ocenením mimoriadnych prvkov a praktík, ktoré sú uznávané spoločnosťou a jednotlivcami. Doteraz na ňom figurovali napríklad Radvanský jarmok, tradičné ručné zvonenie, čičmianske ornamenty či gajdy a gajdošská kultúra na Slovensku. O zápis modrotlače a horehronského viachlasného spevu usilovali Ústredie ľudovej umeleckej výroby Slovenska i Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, ale aj folkloristi a obce Horehronia. Pripísané do kultúrnej elity boli minulý týždeň.
Mužský viachlasný spev má v oblasti Horehronia dlhú tradíciu. Spieva sa takto pri rôznych rodinných príležitostiach, ale aj na pohreboch. Spev zaznel už mnohokrát vo filmoch ako Pacho, hybský zbojník či Nevesta hôľ. Najznámejšou piesňou je Na Kráľovej holi, ktorú naspievali muži zo Šumiaca. Starostu tejto horehronskej obce Marcela Polláka zápis do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva teší. „Folklórna skupina Šumiačan má 57 rokov, mužský spevácky zbor má v súčasnosti štrnásť členov,“ poznamenal.
Čo charakterizuje horehronský viachlasný spev
- Reprezentuje pastiersku a pastiersko-ľudovú kultúru, ktorú priniesla valašská kolonizácia v 15. a 16. storočí
- Základ má v liturgickom speve v pravoslávnom a gréckokatolíckom náboženstve
- Na Horehroní sa prenáša z pokolenia na pokolenie
- Spieva sa na svadbách, krstinách, rodinných stretnutiach, pohreboch
- Tradíciu držia v horehronských obciach Polomka, Závadka nad Hronom, v Heľpe, Pohorelej, Šumiaci, Telgárte, Vernári
- Najznámejšia pieseň v podaní horehronských spevákov je Na Kráľovej holi
Iniciátorom toho, aby v zozname boli aj Horehronci a ich spev, je člen folklórneho súboru Kráľova hoľa z Pohorelej Jaroslav Bodnárik (36). Tvrdí, že je pre nich cťou, že sa ocitli v takej elitnej skupine. Spev považuje za dedičstvo predkov. „Horehronský viachlasný spev má tradíciu vo viacerých obciach Horehronia. V Polomke, Závadke nad Hronom, Heľpe, Pohorelej, Šumiaci, Telgárte i vo Vernári. Náš súbor má okolo päťdesiat členov, ktorí majú od pätnásť do osemdesiat rokov. Vznikol pred 74 rokmi,“ podotýka spevák, ktorý je rodákom z Pohorelej, no žil aj v Banskej Bystrici. Spevu sa venuje od detstva.
Bodnárik podotýka, že by bol rád, keby sa ich spev stal v budúcnosti aj súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. „Určite sa o to budeme usilovať,“ dodal. Zatiaľ sú v ňom zapísané tri prvky, ktoré pochádzajú zo Slovenska. A to fujara a jej hudba, terchovská muzika a vlani v decembri sa na zoznam dostali aj gajdy a gajdošská muzika.
Druhým prvkom, ktorý sa dostal na slovenský zoznam kultúrneho dedičstva, je modrotlač. Na naše územie sa táto technika dostala z Holandska a Nemecka 18. storočí. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí. Do ľudového odevu a textilu prenikla v 19. storočí a rozvetvila sa do rôznych lokálnych podôb, prispôsobených vkusu vidieckych odberateľov, ktorí si modrotlač objednávali podľa vzorkovníc priamo v dielňach alebo ju kupovali na jarmokoch. Najstaršia zachovaná modrotlač na Slovensku pochádza z roku 1783 z Kremnice a z roku 1784 z Dobšinej.
Foto: Archív Petra Trnku
V súčasnosti sú už na Slovensku iba dvaja modrotlačiari. Jeden je z Oravy a druhý – Peter Trnka – z Ivanky pri Dunaji. Trnka je pokračovateľom rodinnej tradície modrotlačiarov, pred ním sa jej venovali v rodine štyri generácie. „S touto činnosťou som začal po maturite ako devätnásťročný. Teraz mám dvadsaťpäť rokov, venujem sa jej popri štúdiu na vysokej škole a je mojou veľkou záľubou,“ povedal Trnka. Neskrýva radosť, že na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva pribudol aj tento prvok. „Potešilo ma to i prekvapilo. Považujem to za niečo veľmi významné,“ zdôraznil mladý modrotlačiar.
Foto: Archív Petra Trnku
Čo je charakteristické pre modrotlač
- Modrotlač je indigom namodro farbená látka s tlačenými vzormi
- Na naše územie sa dostala z Holandska a Nemecka v 18. storočí
- V 19. storočí prenikla aj do ľudového odevu
- Okrem modro-bielej modrotlače sa vyrábala aj so žltým, zeleným, s bledomodrým a oranžovým dekórom
- V súčasnosti prešla do moderných podôb
- Prvým modrotlačiarom na Slovensku bol Samuel Kraus
- Väčšina modrotlačiarní u nás zanikla krátko po druhej svetovej vojne
Foto: Archív Petra Trnku
Riaditeľ Centra pre tradičnú ľudovú kultúru Vladimír Kyseľ hovorí, že týmto zoznamom sa snažia aktivizovať tých, čo sú nositeľmi významných kultúrnych prvkov. „Som veľmi rád, že sa zoznam rozrástol o prvky, ktoré majú korene v domácom spoločenstve. Na Slovensku je ešte stále dosť veľa ďalších prvkov, ktoré môžu tento zoznam obohatiť. Už bola vyhlásená výzva na ďalšie rozširovanie zoznamu, návrhy čakáme do 2.¤mája tohto roku,“ zdôraznil Kyseľ.