„Význam Mníchovskej konferencie je v tom, že sa tu schádzajú poprední svetoví politici, a to, čo tu odznie alebo sa dohodne ovplyvňuje svetové dianie,“ konštatoval Lajčák, ktorý sa na konferencii zúčastnil po šiestykrát ako pozvaný hosť. V Mníchove Lajčák diskutoval so svojimi partnermi či hlavami vlád a štátov o podpore krajinám západného Balkánu, predsedníctve Slovenska v Rade EÚ, ale aj o projekte Nord Stream 2.
„Mníchovská konferencia je akási kuchyňa svetovej politiky, kde sa pripravujú nové prístupy za účasti všetkých rozhodujúcich aktérov,“ povedal šéf slovenskej diplomacie s tým, že okrem panelových diskusií sa v Mníchove uskutočňujú aj desiatky bilaterálnych rokovaní.
Na tomto ročníku dominovala témy Sýrie, boja proti terorizmu a fanatikom z Dáišu – tzv. Islamského štátu, ako aj vzťahy s Ruskom. „Z vystúpení, najmä predstaviteľov Ruska a USA, bolo cítiť pokračujúce rozdielne vnímanie svetových problémov a toho, do akej miery sú podľa nich ich krajiny súčasťou problémov alebo ich riešení,“ zhodnotil Lajčák hlavnú sobotňajšiu diskusiu, v ktorej vystúpili ruský premiér Dimitrij Medvedev, minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a jeho americký rezortný kolega John Kerry.
„Za dôležité pre Slovensko považujem to, že zaznela aj téma sporného projektu Nord Stream 2, voči ktorému aktívne vystupujeme. Poľský prezident Andrzej Duda i ukrajinský prezident Petro Porošenko pred medzinárodným publikom tento projekt otvorene kritizovali a označili ho za jednoznačne politický a škodlivý,“ zdôraznil Lajčák, ktorý počas pobytu v Mníchove popri účasti na hlavných diskusiách absolvoval aj desiatku dvojstranných stretnutí.
So zahranično-politickým poradcom nemeckej kancelárky Christophom Heusgenom diskutoval Lajčák o aktuálnych európskych otázkach, ktorými sa bude zaoberať aj slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie, ako je napríklad migračná kríza či zotrvanie Británie v Únii.
S prezidentom Macedónska Gjorge Ivanovom hovoril o migračnej kríze a o možnostiach európskej pomoci tejto krajine, ktorá znáša značnú záťaž spôsobenú migračným tokom po tzv. balkánskej trase.
S premiérom Čiernej Hory Milom Djukanovičom sa venoval prístupovému procesu tejto kandidátskej krajiny do EÚ v kontexte blížiaceho sa slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie, keďže rozširovanie bude jednou z jeho priorít. Po prvýkrát rokoval s novým gruzínskym ministrom zahraničných vecí Michailom Džanelidzem.
Pripomenul mu podporu Slovenska pre úsilie gruzínskej vlády pri napĺňaní jej európskych ambícií a tiež pre vízovú liberalizáciu s Európskou úniou. Partnera zároveň povzbudil, aby krajina pokračovala v rozbehnutom reformnom procese a tesnej spolupráci s EÚ i NATO.
Spoločne s podpredsedom Európskej komisie pre energetiku Marošom Šefčovičom sa minister Lajčák zúčastnil aj na podujatí venovanom energetickej budúcnosti a nezávislosti EÚ, kde tiež rezonovala téma projektu Nord Stream 2, ako aj stav procesu budovania Európskej energetickej únie.