Súd nerozhodol o zákone o kolektívnom vyjednávaní

Ústavný súd (ÚS) SR na stredajšom verejnom pojednávaní rokoval o návrhu skupiny 32 opozičných poslancov NR SR zastúpených Radoslavom Procházkom, ktorí podaním napadli niektoré novelizované ustanovenia zákona o kolektívnom vyjednávaní.

17.02.2016 14:54
debata (1)

Plénum pojednávanie odročilo na 16. marca, keď vyhlási rozhodnutie. Skupina 32 poslancov doručila podanie na ÚS ešte v decembri 2013. Návrh podania sa týkal pôsobnosti vyšších kolektívnych zmlúv, ktoré sa majú vzťahovať aj na spoločnosti a subjekty, ktoré nie sú členmi niektorého zamestnávateľské­ho zväzu.

Rozšírenie pôsobnosti vyšších kolektívnych zmlúv aj na subjekty, ktoré nie sú reprezentované jej zmluvnými stranami, je podľa skupiny 32 opozičných poslancov NR SR protiústavné. „V užšom význame ide o rozšírenie pôsobnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľov reprezentovaných ich organizáciou alebo zväzom a na zamestnancov reprezentovaných vyšším odborovým orgánom. V širšom význame ide o rozšírenie pôsobnosti vyššej kolektívnej zmluvy aj na subjekty, ktoré nie sú reprezentované jej zmluvnými stranami, teda aj na zamestnávateľov, ktorí nie sú členmi organizácie zamestnávateľov, ktorá takúto zmluvu uzavrela a aj na ich zamestnancov,“ uvádza sa podaní.

Navrhovateľom prekáža najmä rozšírenie (extenzia) pôsobnosti kolektívnych zmlúv, čo je v rozpore s ústavou. Argumentujú, že extenzia je spôsobilá zasiahnuť do viacerých ústavných princípov a noriem. Ako príklad uviedli porušenie princípu zmluvnej slobody, práva na podnikanie či práva vlastniť majetok, ako aj ďalších princípov právneho štátu. ÚS pri predbežnom prerokovaní nevyhovel návrhu, aby pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení.

Po skončení rokovania zástupca navrhovateľov Radoslav Procházka uviedol, že podstatou podania je ochrana zamestnávateľov a ich zamestnancov pred čiastočnou „privatizáciou“ legislatívneho procesu inými zamestnávateľmi. „Ako kľúčový považujeme efektívny prístup k súdnej ochrane,“ uviedol Procházka. Dodal, že podstata tkvie v tom, že dohoda jedného zamestnávateľa so svojimi zamestnancami sa v dôsledku rozhodnutia štátu bude vzťahovať aj na iných zamestnávateľov a ich zamestnancov, a to bez toho, aby mal ktokoľvek iný okrem ministerstva možnosť posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky. „My sa domáhame, aby mal súd možnosť posúdiť, či ministerstvo splnilo predpoklady, ktoré ustanovuje zákon. Podľa súčasnej právnej úpravy oprávnenie posúdiť to berie na svoje plecia ministerstvo a vylučuje akúkoľvek nezávislú kontrolu,“ povedal Procházka.

Vysvetlil, že ak ministerstvo rozhodne nejakým aktom, že to, na čom sa dohodli jedni, sa bude vzťahovať aj na druhých, tak musí mať súd možnosť posúdiť, či ministerstvo dodržalo podmienky, za ktorých to môže urobiť. Súdy sú však z toho procesu úplne vylúčené. Doplnil, že napríklad podmienka reprezentatívnosti je dnes nastavená tak, že preferuje zamestnávateľov, ktorí sú združení vo veľkej zamestnávateľskej organizácii. Je tu však veľa zamestnávateľov, ktorí nie sú v nijakých združeniach či zväzoch, ani nemusia byť, a nie je dôvod, aby im to bolo na ujmu. Poukázal na skutočnosť, že to zneprehľadňuje objem povinností, ktorým sú podnikatelia a zamestnanci vystavení.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #kolektívne vyjednávanie