Ako by poznačila jeho fungovanie a či by bolo prípadne ohrozené aj vyplácanie miezd sudcov, považuje súd za predčasné teraz komentovať.
Sudkyne sa domáhajú odškodnenia po tom, čo uspeli so žalobou, že mali v porovnaní so špeciálnymi sudcami nižšie platy. S takouto žalobou celkovo uspelo 11 sudcov Najvyššieho súdu. Sudkyňa Okresného súdu Bratislava I im pred šiestimi rokmi priklepla dokopy viac ako 1 milión eur. Rozsudok z roku 2010 je právoplatný, pretože vtedajší šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin sa proti nemu neodvolal.
Teraz sa snaží predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová na exekučnom súde dosiahnuť odklad či zastavenie exekúcie. „Najvyšší súd podal námietky voči exekúcii, návrh na jej odklad a návrh na jej zastavenie na príslušný exekučný súd, t. j. Okresný súd Bratislava I,“ reagoval hovorca Najvyššieho súdu Boris Urbančík. Ako bude súd ďalej postupovať, záleží podľa hovorcu od ďalšieho rozhodnutia exekučného súdu.
Rezort spravodlivosti sa k prípadnej exekúcii nechcel vyjadrovať. „Neradi by sme vstupovali mediálnymi vyhláseniami do prebiehajúceho exekučného konania,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva.
Z Najvyššieho súdu žaluje štát viacero z 84 sudcov. Vlani hromadnú žalobu šiestich sudcov Okresný súd Bratislava I zamietol v celom rozsahu. V prípade ďalšej žaloby sudcu Najvyššieho súdu rozhodol ten istý okresný súd o zastavení konania, pretože žalujúci sudca nezaplatil súdny poplatok. Niektorí sudcovia svoje návrhy stiahli. Koľko sudcov tak urobilo, Urbančík nevedel povedať.
Antidiskriminačné žaloby riešia súdy už deväť rokov. Pôvodne chcelo 70 miliónov eur od štátu až vyše 800 sudcov. Minister spravodlivosti Tomáš Borec odmietol s nimi uzavrieť mimosúdnu dohodu. Tak sa doteraz mnohí súdia. Rezort spravodlivosti zažalovalo 500 sudcov, Najvyšší súd a všeobecné súdy ďalších 140 sudcov. Ostatní žalovali Národnú radu za to, že schválila zákon umožňujúci sudcom vtedajšieho Špeciálneho trestného súdu špeciálne príplatky.
Rezort spravodlivosti hovorí, že súdy doteraz právoplatne rozhodli o nároku asi 454 sudcov. „Súdy buď žaloby zamietli, zastavili konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, alebo z dôvodu späťvzatia žaloby,“ spresnila hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová. Z celkového počtu 814 sudcov 180 z nich vzalo návrh späť.
Donevová uviedla, že proti štátu zastúpeného rezortom spravodlivosti neuspel ani jeden sudca. Naopak, v ich prospech evidujú päť právoplatne zamietnutých žalôb. „Minister spravodlivosti Tomáš Borec pokračuje v úspešnej obrane proti antidiskriminačným žalobám,“ reagovala Donevová.
Prví sudcovia zažalovali štát ešte v roku 2007. Nepáčili sa im príplatky okolo 3 400 eur, ktoré dostávali k platu sudcovia vtedajšieho Špeciálneho trestného súdu. Po rozhodnutí Ústavného súdu v roku 2009, že tieto príplatky sú diskriminačné, ich parlament znížil zo šesťnásobku priemernej mesačnej mzdy na dvojnásobok. Sudcovia nástupníckeho Špecializovaného trestného súdu a sudcovia Najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o odvolaniach, tak dostávajú príplatky vo výške zhruba 1 500 eur.
O prelom v antidiskriminačných žalobách sa v roku 2014 postaral Ústavný súd. Ten rozhodol, že sudcovia, ktorí požadovali od štátu odškodnenie, nemôžu rozhodovať v konaniach svojich kolegov, ktorí tiež žalujú štát. Z rozhodovania tak bola vylúčená viac ako polovica všetkých sudcov.