Vláda schválila východiská programu predsedníctva SR

Vláda schválila Východiská programu predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie (SK PRES). Nejde však o finálny program, ten by mala vláda podľa zaužívaného plánu schváliť tesne pred predsedníctvom, v júni.

24.02.2016 09:46 , aktualizované: 14:56
logo, Predsedníctvo Slovenska v Rade Európskej... Foto:
Logo Predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie.
debata (1)

Východiská programu predstavujú strategický rámec pre tvorbu programu SK PRES a cieľom schváleného materiálu je identifikovať kľúčové oblasti, ktoré budú rezonovať počas nášho historicky prvého predsedníctva.

Priority finálneho programu SK PRES by mali byť tri alebo štyri, pričom by mali reagovať na najaktuálnejšie veci. Predsedníctvo sa začne 1. júla a potrvá do konca roka.

Ako na brífingu pre médiá dnes uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, je to prvý obsahový materiál. „Pojednáva o tom, aké by zhruba mali byť témy, ktorým by sa slovenské predsedníctvo malo venovať. Hovoríme o piatich okruhoch, ktoré sa venujú predovšetkým dobudovávaniu vnútorného trhu, hospodárskemu rastu, ale sú tam aj témy ako migrácia a téma rozširovania Európskej únie,“ priblížil Lajčák.

Únia zamestnanosti, rastu a konkurencieschop­nosti

Základný obsahový rámec SK PRES vychádza z piatich priorít. Prvá priorita nesie názov Únia zamestnanosti, rastu a konkurencieschop­nosti. S cieľom zabezpečiť dlhodobú stabilitu Únie je podľa materiálu nevyhnutné pokračovať aj v prehlbovaní Hospodárskej a menovej únie, ktorá však musí rešpektovať integritu jednotného trhu.

V kontexte ozdravovania verejných financií je potrebné pokračovať aj v boji proti daňovým únikom.

Počas SK PRES budeme okrem iného klásť dôraz na rozvoj a odstraňovanie bariér digitálnej ekonomiky, pokračovanie v digitalizácii verejných služieb, reformy telekomunikačného rámca, efektívnejšieho využívania dát a v neposlednom rade zlepšenie rámca pre audiovizuálnu politiku, autorského práva a kontrakty v digitálnom prostredí.

Únia príležitostí pre občanov

Druhou prioritou je Únia príležitostí pre občanov. V tomto bode materiál konštatuje, že napriek istému oživeniu európskej ekonomiky pretrváva vysoká nezamestnanosť a prehlbovanie sociálnych nerovností. SK PRES sa sústredí na vytvorenie podmienok pre zlepšenie budúcej zamestnanosti a dôstojnej práce v kontexte nových výziev na trhu práce vychádzajúcich z demografických zmien, migrácie a digitalizácie a zároveň sa bude počas SK PRES klásť dôraz na zosúlaďovanie pracovného a rodinného života v meniacej sa spoločnosti, problémy žien a chudoby, podmienky pre oblasť sociálnej inklúzie s dôrazom na integráciu Rómov.

Energetická únia s perspektívnou klimatickou politikou

Slovenské predsedníctvo sa bude venovať aj Energetickej únii s perspektívnou klimatickou politikou. Cieľom SK PRES je dosiahnuť pokrok pri rokovaniach o všetkých návrhoch potrebných pre skutočnú Energetickú úniu a pri vybraných návrhoch rokovania aj úspešne ukončiť, budeme usilovať o posilnenie regionálnej spolupráce a solidarity medzi členským štátmi a takisto budeme podporovať realizáciu infraštruktúrnych projektov, ktoré budú rešpektovať legislatívu EÚ a princípy Energetickej únie a ich realizáciou sa nebude ohrozovať energetická bezpečnosť jednotlivých členských štátov EÚ.

V neposlednom rade bude SK PRES presadzovať dôsledné uplatňovanie princípov suverenity členských štátov pri definovaní energetického mixu a technologickej neutrality. „Európa rozbehla projekt Energetickej únie, snaží sa zjednocovať svoju politiku. Tá téma bude pokračovať a Slovensko ju bude tlačiť dopredu,“ povedal Lajčák na margo Energetickej únie.

Podtémou tejto témy je podľa šéfa diplomacie aj téma plynovodu Nord Stream 2. „Hodnotíme ho predovšetkým z hľadiska toho, do akej miery zodpovedá tým kritériám, na ktorých sa má staviať Energetická únia,“ povedal Lajčák s tým, že princípom tejto Únie je, aby sme mali dostatok zdrojov a trás. „My máme veľmi silný pocit, že projekt Nord Stream 2 je práve v rozpore s týmito princípmi, že práve zužuje priestor pre výber dodávateľa a výber trás,“ dodal Lajčák po rokovaní vlády.

Únia slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

Únia slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je takisto na zozname priorít slovenského predsedníctva.

„Pre zabezpečenie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v EÚ má kľúčový význam riadenie migračných tokov, ako aj spolupráca v bezpečnostných otázkach. Súčasná migračná kríza sa považuje za najvážnejšiu výzvu EÚ. K osobitným prioritám v tejto oblasti patrí lepšie riadenie všetkých aspektov migrácie vrátane neregulárnej/ne­legálnej migrácie, azylu a ochrany hraníc,“ uvádza sa v materiáli s tým, že organizovaná trestná činnosť a počítačová kriminalita predstavujú pre spoločnosť v celej Európe čoraz väčšie ohrozenie, ktoré zmenilo svoj rozsah a povahu.

EÚ a jej členské štáty sa konfrontujú s týmito bezpečnostnými výzvami a ich účinné riešenie si vyžaduje spoločný prístup. „Prvoradým cieľom v rámci vnútorných aspektov bude napĺňanie politiky ochrany vonkajších hraníc EÚ a bezpečnosť schengenského priestoru. Prioritou v tejto oblasti naďalej zostáva riešenie problémov súvisiacich so súčasnými migračnými tokmi,“ dodáva sa v dokumente.

SK PRES bude rovnako klásť dôraz aj na boj proti financovaniu terorizmu a na problematiku zahraničných bojovníkov.

Únia ako globálny hráč

Poslednou, piatou prioritou, z ktorej bude vychádzať program slovenského predsedníctva v Rade EÚ je Únia ako globálny hráč. „Zvýšená miera angažovanosti EÚ je nevyhnutná na posilnenie jej postavenia vo svete v dobe globalizácie, výrazných zmien strategického prostredia a najmä rastúcej nestability. V tomto smere bude pri realizácii aktívnej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky SK PRES poskytovať súčinnosť a podporu vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,“ uvádza sa v dokumente.

Lajčák takisto uviedol, že referendum o zotrvaní Veľkej Británie v EÚ je niečo, čo sa bude bezprostredne dotýkať slovenského predsedníctva. „Nech bude akýkoľvek výsledok, bude ho treba pretaviť do právnych dokumentov. Tie sa budú pripravovať presne počas slovenského predsedníctva,“ vysvetlil minister.

„Pokiaľ by sa Británia rozhodla odísť z EÚ, čo si ja neviem a nechcem predstaviť, tak v tom prípade budú rokovania podstatne zložitejšie. Nedá sa odísť a zavrieť dvere, vy musíte mať nejaký vzťah k EÚ,“ povedal Lajčák s tým, že existuje sedem možností vzťahu k EÚ, čo by si Británia po prípadnom odchode mohla zvoliť.

„Aj krajiny ako Kolumbia majú nejakú dohodu s EÚ. Turecko má colnú úniu. Existuje celý rad krajín, ktoré majú dohodu o voľnom obchode ako napríklad Ukrajina,“ vysvetlil Lajčák s tým, že si nevie predstaviť, že Londýn by zahlasoval za menej výhodný vzťah. Dodal, že následne by začali rokovania o tom, ako ten model, ktorý by si Británia vybrala, pretaviť do podoby právne záväzných aktov.

Kapacita väzníc a počet vojakov by sa mali zvýšiť

Ministri sa zaoberali aj materiálom z dielne rezortu spravodlivosti, podľa ktorého je potrebné zvýšiť kapacitu slovenských väzníc. Ako sa uvádza v Správe o plnení úloh vyplývajúcich z Aktualizovanej koncepcie väzenstva Slovenskej republiky na roky 2011 až 2020, stále existuje vysoký počet osôb, ktoré napriek právoplatnému odsúdeniu nenastúpili na výkon trestu odňatia slobody. Z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nie je vo výkone odňatia slobody okolo 1 650 osôb.

Ďalším dôvodom je, že v ostatných členských štátoch Európskej únie bolo vo väzniciach podľa posledných údajov, ktoré získal rezort zahraničia, vyše 870 občanov Slovenska. V súvislosti so zmenami európskej a následne vnútroštátnej legislatívy je otázkou relatívne krátkeho času ich vydanie na výkon trestu odňatia slobody na Slovensko, uvádza sa ďalej v materiáli.

Počty vojakov by sa v tomto roku mali zvýšiť o 520 vojakov oproti plánu, ktorý schválili na rok 2015. Vyplýva to z materiálu rezortu obrany, ktorý je na programe vlády. Naplánovalo sa, že počet vojakov bude ku koncu roka 16 642. Dôvodom je zvýšenie tabuľkových počtov 5. pluku špeciálneho určenia, práporu ISTAR, ale aj práporu podpory velenia.

V materiáli sa ďalej uvádza, že je potrebné vytvoriť aj personálne predpoklady na dosiahnutie národnej počiatočnej operačnej spôsobilosti Styčného tímu pre integráciu síl NATO, ktorý bude sídliť vo vajnorských kasárňach v Bratislave.

Celkové náklady programov Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV) na obdobie rokov 2016 až 2019 budú zo štátneho rozpočtu činiť 155 712 500 eur. Ministerstvo školstva zároveň odhaduje finančné prostriedky zo súkromných zdrojov na 28 906 875 eur. Ich skutočná výška však závisí od počtu úspešných projektov podaných v súlade s platnou schémou štátnej pomoci. Vyplýva to z Návrhu programov Agentúry na podporu výskumu a vývoja, ktorý kolegom predloží minister školstva Juraj Draxler. Sumy pritom zahŕňajú už aj predpokladané náklady počas dobiehania projektov v rokoch 2020 až 2024.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #zasadnutie #väznice #vláda SR #predsedníctvo EÚ #armáda SR #Situačné centrum SR