„Hoci boli prijaté (nezáväzné) opatrenia v oblasti rozpočtovania a riadenia procesov, niekoľko verejných nemocníc je naďalej v zlej finančnej situácii, čo môže byť odzrkadlením pretrvávajúcich nedostatkov pri obstarávaní v zdravotníctve,“ píše sa v správe. V nemocniciach riadených ústrednou štátnou správou sa naďalej hromadia záväzky, ktoré v minulosti v nepravidelných intervaloch preberala vláda. Medzi dôvody vysokej úrovne dlhu podľa správy patria neefektívne využívanie zdrojov, mäkké rozpočtové obmedzenia, nedostatok usmernení a dohľadu pri obstarávaní a platobné systémy viazané na kvantitu (a nie kvalitu) liečby.
Nemocnice vo vlastníctve štátu v priebehu roka 2015 vypracovali rozvojové plány na zlepšenie rozpočtového a výdavkového procesu s cieľom zabezpečiť vyrovnanosť rozpočtov. Komplexné finančné audity sa uskutočnili do októbra minulého roka vo všetkých verejných nemocniciach a na jeseň 2015 sa začalo so zavádzaním informačného systému, ktorý poskytuje ekonomické a klinické údaje, ako aj údaje o zamestnancoch. Verejné nemocnice navyše vypracovali aj komplexný návrh na zoštíhlenie nemocničnej starostlivosti vrátane transformácie lôžok akútnej starostlivosti na lôžka dlhodobej starostlivosti. „V tejto ranej fáze realizácie ešte nemožno vyvodzovať závery o účinnosti prijatých opatrení, hoci sa nimi zjavne znížilo narastanie výdavkov nemocníc. Potrebné pravdepodobne budú ďalšie kroky, aby sa zvrátili negatívne trendy v oblasti výdavkov,“ konštatuje sa v správe.
Podľa komisie snaha vlády lepšie integrovať služby zdravotnej starostlivosti pokračovala, pričom pripravované plány by sa mali posudzovať na základe ich schopnosti zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti a dosiahnuť jej zefektívnenie. Ako však upozornila správa, pokrok v oblasti elektronického zdravotníctva (eHealth) a zavádzania systému platieb na základe skupín diagnóz (DRG systém) bol pomalý.
Hoci Slovensko zaznamenalo pri ukazovateľoch zdravotného stavu výrazné zlepšenie, v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ, stále dosahuje slabé výsledky. Stredná dĺžka života pri narodení je pod priemerom EÚ najmä v prípade mužov (72,9 roka na Slovensku oproti priemeru 77,8 roka v EÚ, údaje z roku 2013) ale aj pri ženách (80,1 roka na Slovensku, 83,3 roka v EÚ). Priemerný čas, počas ktorého si ľudia užívajú dobrý zdravotný stav a sú bez invalidity – zdravé roky života, je najnižší v EÚ u žien a jeden z najnižších u mužov. Vysoká miera úmrtnosti spôsobuje odhadované zníženie potenciálnej pracovnej sily Slovenska vo výške dodatočného 1,4-percentuálneho bodu oproti priemeru EÚ.