Devätnásť mužov a jedna žena budú pomáhať v hotspote na gréckom ostrove Lesbos. Ich základnou úlohou v operácii Poseidon bude registrácia a zbieranie odtlačkov prstov nelegálnych migrantov. V Grécku budú pôsobiť predbežne mesiac, potom bude nasledovať ich rotácia.
„Je to ďalší príspevok Slovenska ako znak solidarity pri riešení migračnej krízy, ktorá Európu sužuje od minulého roku,“ poznamenal minister vnútra Robert Kaliňák pri príležitosti odchodu našich strážcov zákona na misiu.
Služby policajtov v misiách bývajú štandardne 12-hodinové, no ako minister vysvetlil, všetko sa upraví podľa aktuálnych požiadaviek a kapacít. „Misia je medzinárodná pod hlavičkou agentúry Frontex, pre ktorú máme vyčlenených takmer sto policajtov, tí sa budú postupne vymieňať podľa aktuálnej situácie,“ povedal.
Slovenskí strážcovia zákona budú slúžiť s policajtmi z viacerých štátov, tí naši vedia dobre po anglicky, čo bol základný predpoklad na túto misiu.
Slovensko opakovane vyjadrilo pochybnosti o schopnosti Grécka zabezpečiť ochranu vonkajšej schengenskej hranice.
„Ak nebudeme dostatočne reagovať a nepripravíme efektívne opatrenia, budeme (Európska únia) v lete prežívať ťažké skúšky, horšie, než minulý rok,“ povedal novinárom slovenský minister vnútra Robert Kaliňák pri odlete policajtov do Grécka, ktoré dlhodobo čelí migračnej vlne.
Kaliňák opäť kritizoval Grécko za jeho úlohu pri ochrane hraníc. „Grécko nielenže chráni vonkajšiu hranicu nekvalitne, ale ani ju nechce lepšie chrániť. To je asi ten najväčší problém,“ povedal.
Podľa slovenského ministra by odchod Grécka zo schengenského priestoru nemal negatívny vplyv na samotný schengenský systém.
"Grécko nemá priamu pozemnú hranicu so schengenskými krajinami. Kontrolná misia Európskej komisie zistila, že ochrana gréckej hranice je katastrofálna. Výhovorky, že ide o morskú hranicu, neobstoja, pretože migranti nepostupujú v nejakých rojniciach, ale po najkratšej spojnici medzi územím Turecka a predovšetkým piatimi ostrovmi na gréckej strane, "uviedol Kaliňák.
Za dôležitú označil Kaliňák dôslednú ochranu vonkajšej schengenskej hranice, zadržiavanie nelegálnych migrantov a odsun všetkých utečencov, ktorí nemajú nárok na azyl v EÚ.
„Keď to začne fungovať, v tom okamihu začne klesať migračná vlna. Budú vedieť, že snaha absolvovať nebezpečný úsek po mori je zbytočná, pretože ich vrátia späť na miesto štartu,“ povedal.
Kaliňák očakáva monitorovanie slovenských hraníc
Slovensko vyslalo v súvislosti s migračnou vlnou svojich policajtov tiež do Slovinska a Macedónska, vlani boli slovenskí policajti na misii v Maďarsku. Na macedónsko-gréckej hranici pôsobí 25 našich strážcov zákona, na slovinsko-chorvátskej dvadsiatka policajtov. V Macedónsku pôsobia nielen na hranici s Gréckom, ale aj na hranici s Bulharskom, malá časť je i na hranici s Tureckom a malá s Albánskom. Naši policajti v Macedónsku nielen strážia hranicu, tiež zabezpečujú verejný poriadok, a to v spoločných hliadkach s českými a macedónskymi policajtmi. Obe misie boli plánované predbežne na mesiac.
Požiadavky z iných krajín na poskytnutie policajtov Slovensko zatiaľ nedostalo. Podľa ministra vnútra sa to vždy odvíja od konkrétneho tlaku na jednotlivé hranice.
„Očakávame, že keď sa bude kumulovať väčší počet nelegálnych migrantov, ako sa to teraz deje na hraniciach s Macedónskom, a budú vyhľadávať iné trasy cez Bulharsko, Rumunsko, Ukrajinu či Maďarsko, budeme musieť celú našu hranicu podrobne monitorovať, aby sme v prípade núdze vedeli reagovať,“ povedal Kaliňák.
Uzatváranie hraníc zo strany Nemecka či Rakúska bude podľa neho tlačiť migrantov späť, a tí budú hľadať novú trasu. Za geograficky najkratšiu šéf rezortu považuje práve trasu Maďarsko – Slovensko – Česko – Nemecko, prípadne Maďarsko – Slovensko – Poľsko.