Na MDŽ dostáva od manžela kyticu a knihu

Každý deň si zaslúžia kyticu, a zvlášť dnes, na sviatok Medzinárodného dňa žien. Výnimočné, pozorné, obetavé. Ženy s veľkým srdcom. V našom okolí sa ich pohybuje veľa a o mnohých ani nevieme, čo všetko robia pre druhých. Helena Husárová z Hrnčiarskych Zalužian v okrese Rimavská Sobota roky pomáha týraným ženám.

08.03.2016 14:30
Helena Husrárová, krízové centrum, Rimavská Sobota Foto: ,
Helena Husárová sa angažuje v ženskom hnutí, svoje poslanie však vidí predovšetkým v pomoci týraným ženám s deťmi.
debata (1)

Helena Husárová má 69 rokov, je matkou štyroch dcér a starou mamou siedmich vnúčat. Pracuje ako riaditeľka Špeciálnej základnej školy v Rimavskej Sobote a vedie aj miestne krízové centrum, ktoré poskytuje útočisko a pomoc ženám, ktorým manželia urobili zo života peklo. Riaditeľkou Krízového centra v Rimavskej Sobote sa stala okľukou.

„Na Slovensko som sa vydala. Z Hrnčiarskych Zalužian, kde žijem s manželom dodnes, dochádzam už roky za prácou do špeciálnej školy. Popritom som sa dlho angažovala aj v únii žien. Práve cez túto organizáciu ma v minulosti veľakrát vyhľadávali ženy, ktoré potrebovali pomôcť či poradiť. Doma im ubližovali, a preto vyhľadávali pomoc. Mnohým som poradila, ako som vedela, a pritom rozmýšľala, či by sa pre ne nedalo spraviť viac,“ rozpráva pani Husárová.

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia začala pracovať s ďalšími ľuďmi podobného zmýšľania. Zaoberali sa aj myšlienkou zriadiť krízové centrum pre matky s deťmi, ktoré utiekli z domu zo strachu pred násilníckymi manželmi. „Získali sme starší dom a ten postupne opravili. V roku 2002 sme Krízové centrum v Rimavskej Sobote sprevádzkovali,“ podotýka. Zariadenie má kapacitu pre štyridsať dospelých a desať detí a, žiaľ, o pobyt v ňom je veľký záujem. Žien, ktoré utekajú z domu pred tyraniou, je stále veľa. Bývajú v ňom nešťastné matky s deťmi nielen z okolia Rimavskej Soboty, ale z celého Banskobystric­kého kraja.

Sympatická a na svoj vek mladšie vyzerajúca žena pomáha matkám s láskou. Dlho loví v pamäti, keď dostane otázku, ako a kedy si takýto vzťah a cit k ľuďom, ktorí potrebujú pomoc, vypestovala. „Určite to má pôvod v rodine, v ktorej som prežila krásne detstvo. No to, že mám naozaj veľké sociálne cítenie, pripisujem aj mojim minulým životom. Asi som v nich bola buď abatišou v kláštore, alebo lekárkou,“ hovorí s úsmevom.

Rodáčke z Karlových Varov dala veľa užitočného do života jej stará mama, ktorá ju vyzbrojila množstvom dobrých rád. Vzala si ich k srdcu a riadi sa nimi dodnes. Svoju prácu berie v prvom rade ako poslanie. Vzápätí rozpráva o viacerých prípadoch týraných žien, ktorým rimavskosobotské centrum pomohlo. Boli v ňom staršie i mladšie ženy. Zdôrazňuje, že človek si dôveru ľudí v núdzi musí získať. „Ak by ste raz niekoho sklamali, už vám na dvere s prosbou o radu či pomoc nezaklope,“ zdôrazňuje.

Ako každá žena aj pani Husárová má rada kvety a nezabúda na sviatok, ktorý je už roky známy ako Medzinárodný deň žien. Ženy v ich krízovom centre však žiadne kytice 8. marca nedostávajú. Viac ako kvety ich poteší milé slovo. „Preto aj dnes za nimi pôjdem, urobíme si kávičku, posedíme a porozprávame sa,“ poznamenáva.

Kytica kvetov však určite na ňu čaká doma. Helena Husárová priznáva, že už roky ich na sviatok žien dostáva od manžela. A nielen kvety, ale vždy ako bonus navyše dobrú knihu. Lebo jej manžel dobre vie nielen o jej ochote pomáhať iným, ale aj jej láske k čítaniu.

Helena Husárová je tiež krajskou predsedníčkou Únie žien Slovenska. S úctou sa vracia do histórie pri spomienke na počin 40-tisíc newyorských krajčírok, ktoré v roku 1908 protestovali proti desaťhodinovému pracovnému času a na počesť ktorých bol 8. marec o dva roky neskôr vyhlásený za Medzinárodný deň žien.

Medzinárodný deň žien

  • Myšlienka oslavovať Medzinárodný deň žien vznikla na Medzinárodnej ženskej konferencii v roku 1910, ktorá sa konala v Kodani. Ako dátum tohto sviatku určili 8. marec na počesť veľkého štrajku 40-tisíc newyorských krajčírok z textilných tovární, ktorý sa konal v roku 1908. Tieto bojovali za zrušenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam.
  • V Rakúsku, vo Švajčiarsku, v Nemecku sa prvý MDŽ konal už v roku 1911. V roku 1913 ho oslavovali aj v cárskom Rusku. Po ženských nepokojoch a demonštráciách v Petrohrade je od roku 1917 pevne ustanovený 8. marec ako MDŽ.
  • V roku 1975 bol MDŽ oficiálne uznaný Organizáciou Spojených národov.
  • Prvý sviatok MDŽ v ČSR sa konal v roku 1921 a o rok neskôr nadobudol už masový charakter. Počas druhej svetovej vojny bol MDŽ zrušený, posledný sa konal v roku 1938. Po roku 1945 MDŽ znovu obnovili.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #MDŽ #týrané ženy #Hrnčiarske Zalužany #Helena Husárová