Autori niektorých dejepisov sa snažia ospravedlniť konanie kňaza a prezidenta tohto štátu Jozefa Tisa. Výchova školákov tak závisí od učiteľov, či tieto texty preberú alebo ich učia z iných materiálov. Niektorí z nich bijú na poplach a tvrdia, že našim deťom podávame históriu tendenčne a nesprávne.
Otázka, čo mladí vedia o Tisovi a slovenskom štáte, sa vynorila po sobotňajších voľbách, keď sa do parlamentu prebojovala Kotlebova strana. Tá je známa velebením tohto prezidenta, popieraním holokaustu. Jadro jej voličov tvorili práve ľudia vo veku od 18 do 21 rokov. Tisov režim bol zodpovedný za násilné vysťahovanie takmer 60 000 slovenských Židov, pričom drvivá väčšina z nich zahynula v koncentračných táboroch.
„Priznám sa, že výsledok volieb bol v tomto kontexte pre mňa nepríjemným prekvapením a možno vypovedá o vzdelávacích výsledkoch našich škôl viac ako PISA,“ uviedla pre Pravdu hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová. Istým problémom, ktorý sa ukazuje pri prvovoličoch, môže byť podľa nej odbornosť pri vyučovaní dejepisu, občianskej náuky a etickej výchovy na stredných odborných školách.
Denník Pravda si preštudoval učebnice od dvoch autorov, historikov Dušana Kováča a Róberta Letza. Obaja sú vo svojej oblasti odborníci, ale ich pohľad na dejiny je odlišný. Kým dejepis pre deviaty ročník základných škôl, ktorý napísal Kováč, vysvetľuje holokaust či potupné označovanie Židov žltou hviezdou jasne, v učebnici pre tretí ročník gymnázií od Róberta Letza je zmienka o hviezdach len ako doplnkový stĺpček. V Letzovej knihe sú aj pasáže z Tisových prejavov, tiež z jeho obhajovacej reči pred Národným súdom z marca 1947, ktorý ho odsúdil za zradu na trest smrti, bez vysvetľovacích poznámok. Okrem toho nikde nespomína výraz fašistický slovenský štát, ale „Nový štát na mape Európy“.
Nezoberiem si na zodpovednosť, aby z mojich žiakov vyrastali ľudia so skresleným pohľadom na minulosť, ktorí budú neskôr ľahkou obeťou extrémistov.pedagogička
„Ťažko sa porovnáva deviatacká učebnica a učebnica pre gymnazistov. Avšak tá, ktorá je určená starším, je písaná tak, že pri jej čítaní človek nadobudne pocit, že autor konanie Tisa ospravedlňuje,“ povedala pri porovnávaní dejepisárka jedného z bratislavských gymnázií. Ako dodala, s kolegami si pri hodinách vypomáhajú vlastnými materiálmi a filmami z prostredia vyhladzovacích táborov. „Nezoberiem si na zodpovednosť, aby z mojich žiakov vyrastali ľudia so skresleným pohľadom na minulosť, ktorí budú neskôr ľahkou obeťou extrémistov, ako to už môžeme, bohužiaľ, vidieť,“ dodáva pedagogička.
Aj podľa ostatných učiteľov, ktorých oslovil denník Pravda, sú učebnice dejepisu napísané tak, aby skreslili historické fakty, očistili osobu Jozefa Tisa a zjemnili tragédiu vtedajšej doby. Upozorňujú, že ak sa na problém nezačne poukazovať a naďalej budeme deti učiť z týchto kníh, vyrastie nám generácia neonacistov. Učebnice, ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu, schvaľuje ministerstvo školstva.
Denník Pravda oslovil Róberta Letza, ale aj Dušana Kováča s otázkami, prečo je ich pohľad rozdielny. Letz do uzávierky neodpovedal. Podľa Dušana Kováča pri učebniciach dejepisu ide o to, aby žiaci dostali kritický pohľad na dejiny. „Kritické myslenie ich nabáda k uvažovaniu, hľadaniu príčin historických omylov a tragédií. O slovenskom štáte z rokov 1939 – 1945 by mali dostať práve taký výklad, ktorý by nehľadal ospravedlnenia pre zločiny, ktoré sú zjavné,“ vraví Kováč.
Dlhoročný autor učebníc dejepisu Letz pôsobí na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Písal knihy pre školákov v čase ministrovania Jána Mikolaja (SNS). Vtedy bol dokonca šéfom dejepisnej predmetovej komisie, ktorá mala pripraviť nové reformné učebnice.
Dejepis pre gymnazistov mu schválil v roku 2005 aj vtedajší minister školstva Martin Fronc (KDH). Ten pre Pravdu povedal, že po toľkých rokoch si nepamätá všetko, čo mu počas ministrovania prešlo rukami, ale ak by niekto prácu Róberta Letza spochybnil, určite by o tom vedel a zaoberal by sa takýmto podnetom.
„Autori dajú návrhy, sú tam recenzenti a celé to prechádza dlhou a zložitou procedúrou. K ministrovi sa to dostane už len na podpis vtedy, keď sú k tomu všetky posudky a recenzie. Ak nie sú námietky, nie je dôvod nepodpísať to,“ vysvetlil Fronc, ako prebieha schvaľovanie.
Riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan tvrdí, že Letz má blízko k myšlienkam, ktoré bagatelizujú holokaust a hlási sa k tradícii dvoch kontroverzných historikov – Františka Vnuka a Milana Ďuricu. „Robíme všetko preto, aby sme dopĺňali učebnice, ktoré tu vychádzajú a ktoré niektoré fakty postrádajú. Ešte stále existujú školy, kde používajú Ďuricove dejiny Slovenska a Slovákov, čo je už úplne neoľudácke a profašistické,“ hovorí Mešťan. Múzeum vydalo publikáciu, kde sú aj výpovede svedkov. Ako dodal, má vážne obavy, že postupne ako odchádzajú svedkovia, budú sa tieto veci falšovať, zamlčovať alebo dokonca úplne popierať „Spochybňuje sa otázka holokaustu a máme autorov, ktorí tvrdia, že na Slovensku holokaust nebol, lebo na Slovensku sme nemali plynové pece. Ale holokaust, to nie sú len plynové pece. Vraždenie v Kremničke, v Nemeckej, deportácie do koncentračných táborov, to nie je holokaust?“ pýta sa riaditeľ židovského múzea.
Podľa Mešťana sa Kotleba nezrodil v týchto voľbách, ale dlhodobo pracuje na tom, aby sa zviditeľnil . „A zrejme aj zásluhou toho, že mladí ľudia sú v tomto smere nevzdelaní a dajú sa ľahko získať,“ myslí si Mešťan. Zároveň dodal, že skresľovanie historických faktov je spôsobené tým, že na čele slovenského štátu stál katolícky kňaz a aj prostredníctvom katolicizmu sa tu slovenský štát oživuje a táto situácia je tu od roku 1990.
Zavádzujúceho a pokriveného obrazu na slovenský štát sa naša krajina nezbaví, kým prvý krok neurobí katolícka cirkev. Kotlebovi extrémisti rovnako aj niektoré politické strany (také už boli súčasťou vlád a mali na starosti školstvo), v ktorých časť členov má oslavný vzťah k Tisovi, stavajú práve na kresťanských katolíckych hodnotách, a preto je pre nich postoj našich katolíckych biskupov zásadný.
Biskupi sa však doteraz nedokázali verejne dištancovať od Tisa a jeho činov počas klérofašistického štátu, dokonca mu vyjadrujú sympatie. Dokazuje to podpora časti kňazov pre kotlebovcov pred týmito parlamentnými voľbami. Neboli však prví, ktorí sa takto zachovali. Emeritný arcibiskup Ján Sokol sa v marci 2005 zúčastnil spomienkovej slávnosti k výročiu slovenského štátu, kde sa stretol s Kotlebom, pričom mu mal vtedy aj požehnať.
To, že téma fašistického štátu je, bohužiaľ, živá aj v mysliach našich politikov, potvrdili slová Daniela Lipšica (OĽaNO-Nova) z februára 2008, keď bol podpredsedom KDH. V médiách vtedy prezentoval svoj názor, že popieranie holokaustu by nemalo byť trestné. Odôvodnil to tým, že nemôže existovať oficiálna pravda diktovaná zákonom. Tieto výroky ostro kritizovalo ministerstvo spravodlivosti i Nadácia Charty 77, za scestné, ba až neonacistické ich označili Mladí ľavičiari. Popieranie holokaustu je na Slovensku trestným činom od roku 2001.
Nakoniec svoj podiel na nesprávnom názore na Tisa zohráva aj Matica slovenská, ktorá v rámci svojej vydavateľskej činnosti ponúka priestor menej kritickým autorom.
Na to, aby ľudia nemlčali o extrémizme a fašizme, ktorý sa u nás rozmáha, upozorňuje Divadlo na Rázcestí z Banskej Bystrice. Navrhuje, aby štát našiel peniaze a začal podporovať školské výlety do neďalekého Osvienčimu či Brezinky.
Na občiansku chýba čas
O tom, čo je totalitný režim, aký bol slovenský štát, ako sa postupne obmedzovali práva a slobody Židov a čo bol holokaust, sa žiaci teoreticky môžu učiť aj na občianskej náuke. Podľa rezortu školstva sa s touto problematikou môžu oboznámiť v rámci tém ľudské práva a slobody, občan a štát. Či sa tak deje, však závisí od osobnosti učiteľa a tiež od toho, či má na to naozaj časový priestor.
František Tamašovič zo Strednej odbornej školy technickej v Šuranoch potvrdzuje, že na vysvetľovanie toho, čo znamená totalitný režim či extrémizmus alebo ľudské práva, v škole nemajú veľa priestoru. Na občiansku náuku im vychádza hodina týždenne počas jedného ročníka. „S prejavmi sympatií k fašistickým režimom sme sa u našich žiakov nestretli. Táto téma doteraz nerezonovala, ale mládež je ovplyvnená hlavne internetom, sociálnymi sieťami, kde sa im páčia ponúkané jednoduché riešenia,“ hovorí Tamašovič.
Po voľbách sa medzi študentmi naraz veľa hovorí o tom, čo sa stalo, a politika ich začala zaujímať. „Pýtajú sa, čo je dobré a čo zlé. Majú problém zorientovať sa. Maturanti boli medzi prvovoličmi a teraz je ich hlavná otázka, aká tu bude stabilita? A my starší na to sami nemáme odpoveď,“ dodáva Tamašovič. Na vysvetľovanie toho, ako sa fašizmus dostal k moci a čo spôsobil, by podľa neho mohli pomôcť skôr exkurzie napríklad do Osvienčimu alebo do Múzea holokaustu v Seredi. Štát by to mal pritom dotovať, pretože nie každý rodič môže svojmu dieťaťu zaplatiť náklady na školskú exkurziu.
Janka Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť upozorňuje, že problém nie je len v nedostatku vzdelávania o fašizme a extrémizme na školách, prípadne na hodinách občianskej náuky. „Je to celkovo aj o nedostatku občianskej gramotnosti, ľudskoprávneho vzdelávania ako takého a kritického myslenia – na školách, ale aj inde, najmä vo verejných inštitúciách,“ poukázala Debrecéniová. Pripomína, že v predvolebných debatách sa diskutujúci „takmer ani slovkom nezmienili o ľudských právach, hoci debaty boli plné ,zdravotníctva', ,školstva', ,korupcie' a ,zamestnanosti' – ako keby sa práve v týchto oblastiach nenapĺňalo právo na zdravie, ľudskú dôstojnosť, vzdelanie a slobodu myslenia, rovnosť, prácu a iné práva“.
Ich organizácia sa roky snažila vzdelávať učiteľov a učiteľky občianskej náuky o ľudských právach. „Zháňali sme na to peniaze, robili tréningy, manuály, materiály. Robili sme to roky. Lenže celý ten čas sa to nikde nepremietalo do systému, pretože ten to jednoducho nechcel prijať a vytvoriť na to priestor. A čím ďalej tým viac sme sa stretávali len s frustrovanými učiteľkami a učiteľmi, ktorí z posledných síl bojovali so systémom, ktorý to nebol ochotný do seba zakomponovať,“ uzavrela s tým, že napokon s týmto typom vzdelávania museli skončiť, lebo neprinášalo nijaký efekt.