Rokovania Smeru a ďalších troch strán trvali do večerných hodín (Rokovanie sme sledovali online.).
Počas stretnutia to vyzeralo, že dohoda je možná, aj keď každá strana musela počítať aj s ústupkami. Kým pri šesťkoalícii so SaS by sa najsilnejšia strana zrejme napriek nesúhlasu OĽaNO, SNS a možno aj Siete snažila presadiť rovnú daň z príjmu, pri koalícii so Smerom to nehrozí.
O rovnej dani hovorila pred voľbami potichu len strana Most. Rovná daň z príjmu by pomohla najmä veľkým podnikom a ľuďom s vyššími zárobkami a prehĺbila by príjmovú nerovnosť v krajine. Smer, naopak, presadzuje pokles odvodov pre ľudí s nižším príjmom a väčšie zdaňovanie bohatších ľudí a firiem. Nebráni sa ani vyšším daniam pre banky či monopoly.
Fico nevidel problém v podmienkach potenciálnych koaličných partnerov prijať aj protischránkový zákon či schváliť osobnú hmotnú zodpovednosť politikov. Rezort financií spolu s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a rešpektovanými ekonómami aktuálne pripravil veľkú reformu v tendroch. Kontrolou výhodnosti nákupov od tonerov, cez zdravotnícky materiál až po diaľničné tendre sa má eliminovať v štáte korupcia a ročne sa má získať až 250 miliónov eur.
Smer chce pokračovať v poklese odvodov a raste čistých platov pre ľudí s nižšími a so strednými príjmami. Most-Híd sa na rozdiel od SaS pred voľbami vyjadril, že by Ficove sociálne balíčky nezrušil, len by ich urobil adresnejšími. Je predpoklad, že aj naďalej budú napríklad vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov či znížená 10-percentná DPH na vybrané druhy potravín. SNS chce obnoviť aj štátne IC vlaky.
Nová vláda má na financovanie svojich priorít v najbližších troch rokoch k dispozícii zatiaľ spolu 1,2 miliardy eur. Tie sú však zároveň potrebné na dosiahnutie cieľa mať do roku 2018 vyrovnaný štátny rozpočet bez deficitu.
Viaceré zmeny v odvodoch
Smer pred voľbami sľuboval prácu pre 100-tisíc ľudí. V programe mal ďalšie znižovanie zdravotných odvodov v objeme 90 miliónov eur ročne, čo by sa týkalo 760-tisíc zamestnancov. Už teraz pritom štát ročne dáva 160 miliónov eur ročne na znižovanie odvodov ľudí s mesačným príjmom do 570 eur v hrubom. Zníženie odvodov spolu so súbehom dávky a platu, dotácií z eurofondov a rastom minimálnej mzdy prispelo spolu s rastom ekonomiky k poklesu nezamestnanosti za posledné štyri roky zo 14 na 10 percent.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
V prípade zamestnancov pracujúcich za minimálnu mzdu zdravotné odvody plne uhrádza štát, čím je pre firmy výhodné zamestnať aj ľudí niekoľko rokov bez práce. Zamestnanec s hrubou mzdou 480 eur zarobí v čistom o 6 eur viac a každý mesiac na ruku dostane 404 eur. Pred zavedením odvodovej reformy bol čistý príjem toho istého zamestnanca 398 eur.
Pravicové strany však chcú ísť v znižovaní odvodov ešte ďalej. Most-Híd si pred voľbami stanovil cieľ, že chce zaviesť jeden spoločný vymeriavací základ s nižšími sadzbami sociálneho odvodu pre živnostníkov a dohodárov. SNS je za zrušenie zdravotných odvodov z dividend a povinných minimálnych odvodov pre živnostníkov, chce tiež zaviesť paušálnu daň pre živnostníkov. Sieť hovorí o znižovaní korporátnej dane, nie je však za vrátenie sa k rovnej dani, ktorá je podľa nich už prežitkom. Naopak, Most-Híd a SNS by daň z príjmu radi videli na úrovni 19 percent. Smer zvýšil daň pre firmy na 23 percent, vlani ju znížil na 22 percent a pred voľbami hovoril o ďalšom znížení na 21 percent.
Podpora pre chudobné regióny
Viac ako rok bez práce je na Slovensku takmer 173-tisíc ľudí. Nájsť prácu je ťažké najmä v regiónoch Rimavskej Soboty, Revúcej, Kežmarku, Rožňavy, Sobraniec, Poltára, Sabinova, Vranova nad Topľou, Trebišova, Veľkého Krtíša a Gelnice. Práve tu Smer postupne začal zavádzať akčné plány na znižovanie nezamestnanosti spočívajúce v automatických dotáciách pri investíciách nad 100-tisíc eur a vytvorení minimálne 10 nových pracovných miest. Ak si napríklad podnikateľ otvorí v regióne malú stolársku dielňu na výrobu nábytku za 250-tisíc eur, štát mu automaticky prispeje 125-tisíc eur.
Napríklad strana Sieť chce znížiť zaťaženie práce cez zníženie odvodov zamestnávateľov na zamestnanca a živnostníka o 500 eur ročne a zvýšiť nezdaniteľné minimum pri dani z príjmov o 680 eur ročne a daňového bonusu na dieťa o 120 eur ročne, čo by pre priemernú štvorročnú rodinu znamenalo zníženie daní o 500 eur ročne. Rozvoj zaostalejších regiónov si predstavuje tak, že sa vytvoria regionálne ekonomické zóny pre regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti, v ktorých by si investori mohli odpísať z daní takzvaný turbo-odpis od 150 do 200 percent ich investície.
Otázne nateraz je napríklad Sieťou navrhované predĺženie poberania príspevku na starostlivosť o dieťa z troch na päť rokov či servisný balíček pre podnikateľov, ktorého súčasťou by bolo aj úplné zdobrovoľnenie gastrolístkov a ich nahradenie finančným príspevkom k mesačnej výplate zamestnancov.
Boj s daňovými únikmi
Všetky strany hovorili pred voľbami o pokračovaní v boji s daňovými únikmi. Otázne bude, ako sa budúca možná koalícia vyrovná s daňovými licenciami. Všetky pravicové strany v možnej koalícii hovorili o tom, že by v prípade vládnutia zrušili Smerom zavedené daňové licencie.
Opozícia licencie nazvala daňou zo straty. V skutočnosti však licencie v sume od 480 eur ročne predstavujú povinný poplatok, o ktorý sa znižuje daňová povinnosť, ak je podnik po rokoch stále v zisku. Mnohé podniky totiž pravidelne vykazovali stratu a neplatili roky žiadne dane a zároveň prosperovali. Nie je pritom v silách daniarov každoročne skontrolovať účtovníctvo státisícov podnikateľov. Licencie sa udomácnili napríklad aj v Rakúsku.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Viac peňazí do štátnej kasy by mohlo prísť napríklad cez vyššie zdanenie monopolov, bánk a telekomunikačných spoločností. To navrhuje SNS, pričom k týmto krokom už Smer počas posledných štyroch rokov pristúpil. Podľa odhadov v najbližších troch rokoch najmä boj proti daňovým únikom prinesie dodatočných 770 miliónov eur. Ďalších 452 miliónov eur by sa malo na daniach vybrať vďaka hospodárskemu rastu ťahanému hlavne megainvestíciami v automobilovom priemysle.
Riešiť treba korupciu
Potenciálni koaliční partneri Smeru si dali ako jednu z hlavných požiadaviek riešenie korupcie v štáte. Pre korupčné kauzy prišiel štát za posledné roky o miliardy eur. Či už to boli privatizačné kauzy, kauza ako bol predaj platinových sitiek či emisií, alebo nákup predraženého CT prístroja v piešťanskej nemocnici.
Najnovšie analytici z Klubu ekonomických analytikov, Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií a nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť prišli s analýzou, že sa dá takýmto prípadom predísť, ak štát zdvoj- až strojnásobí počet svojich analytikov a začne viac kontrolovať vynakladanie štátnych peňazí v každom verejnom tendri.
K aktuálnym 40 vládnym analytikom by malo pribudnúť ďalších 60. Úlohou politikov by podľa nich malo byť v prvom rade rozhodovanie sa na základe poctivej, verejne dostupnej analýzy pripravenej nestrannými profesionálmi vo verejnej službe. Pomôcť by mali práve moderné analytické jednotky na kľúčových ministerstvách a Najvyššom kontrolnom úrade.
„Dosiahnuť, aby sa Slovensko pohlo smerom k najvyspelejším krajinám, by mali zabezpečiť vládni analytici. Inak povedané, bez širokej komunity kvalitných vládnych analytikov sa skok Slovenska medzi najvyspelejšie krajiny nepodarí,“ tvrdia ekonómovia.