Strany vyberajú nových ministrov

Rozhovory budúcej štvorkoalície Smer, SNS, Most-Híd a Sieť pokročili už k rozdeleniu postov vo vláde a v parlamente.

Fico, Bugár, Danko, Procházka
Lídri strán Smer, SNS, Most-Híd a Sieť mali rokovať aj o konkrétnych menách ministrov.
Autor: ,

Politickí lídri v utorok diskutovali o pomere, v akom rozdelia kreslá v kabinete a v poslaneckej snemovni. Neoficiálne sa hovorí, že sedem miest na ministerských postoch pripadne Smeru, tri SNS, dve Mostu-Híd a dve Sieti. Rokovať sa malo aj o konkrétnych menách ministrov. Očakáva sa, že premiérom by mal byť opäť Robert Fico.

Podľa politológa Michala Horského predbežné rokovania štyroch strán smerujú k vytvoreniu vlády. Nepredpokladá, že by sa rozkmotrili pri personálnom zostavovaní vlády. „Aj keď nie je ešte ruka v rukáve, po vyhlásení predsedov štyroch strán si slovenský volič môže vydýchnuť a nemusí sa chystať v najbližšom čase k predčasným voľbám,“ povedal politológ.

Okrem postu premiéra má Smer podľa našich zistení záujem, aby sa ministrom zahraničných vecí stal znovu Miroslav Lajčák. O tom, že je to špičkový diplomat a Smer s ním znovu počíta, predstavitelia Smeru hovorili už pred parlamentnými voľbami. Smer by si chcel tiež ponechať rezort vnútra, ktorý by mohol opäť viesť Robert Kaliňák. Silný záujem má Ficova strana aj o post šéfa rezortu financií, na ktorom by sa mal objaviť doterajší minister Peter Kažimír. Otvorený bol post ministra práce, ktorým bol Ján Richter zo Smeru.

Národniari podľa našich informácií mali požadovať kreslo šéfa parlamentu, ďalej jeden silový rezort, pravdepodobne obranu. Most-Híd sa vraj zaujímal o stoličky ministrov spravodlivosti či životného prostredia a dopravy. Bugár nechcel pred utorňajším stretnutím povedať, či bude proti tomu, aby školstvo viedol nominant SNS. V prípade Siete sa mali rokovania týkať rezortov zdravotníctva či sociálnych vecí.

Bez Fica ako premiéra?

V kuloároch sa špekulovalo o tom, že Most-Híd aj Sieť môžu prísť s návrhom, aby Smer nominoval na čelo vlády niekoho iného ako Fica. „Nikdy by sme na to nepristúpili,“ povedal zdroj z prostredia Smeru. Predseda Mostu-Híd Béla Bugár nechcel na to reagovať. „K tomu sa vyjadrovať nebudem,“ povedal Bugár krátko pred stretnutím delegácií štyroch strán. Chcel by však vidieť „zmenu štýlu robenia politiky“.

V pondelok partneri novej koalície takmer deväť hodín zlaďovali programové priority. V utorok o nich dopoludnia diskutovali stranícke grémiá a popoludní ich opäť spresňovali politickí lídri. Podvečer ich aj podpísali. Potom pokračovali rokovania o personálnom obsadení vlády. (Rokovanie sme sledovali online.)

Rozhovory v expresnom tempe

Formálne sa mala nová koalícia v parlamente opierať o 85 poslancov. Je však zrejmé, že to bude 81 poslancov alebo len 80. Lojalitu budúcej zostave v utorok vypovedal podpredseda Mostu-Híd Zsolt Simon. Nechce podporiť vládu Smeru, SNS a Siete. Ak jeho strana podpíše koaličnú zmluvu, tak nevstúpi do poslaneckého klubu Mostu-Híd. „Úradnícka vláda a predčasné voľby by boli pre občanov Slovenska lepším riešením,“ napísal na sociálnej sieti Simon. „On je jediný, ktorý sa takto rozhodol, a nikto z nášho klubu ani predsedníctva odchádzať nemieni,“ povedal Bugár. Pripomenul, že aj Simon pôvodne na predsedníctve súhlasil s odmietnutím úradníckej vlády a predčasných volieb a rovnako súhlasil aj s tým, aby sa rokovalo so Smerom a so SNS vrátane straníckych programových priorít. Ako ďalej Bugár poznamenal, Simon počítal s tým, že strana svoje programové zámery nepretlačí a nebude sa musieť rozhodovať.

Čítajte viac

Špekulovalo sa aj o tom, či podobný krok nezvažujú aj poslanci Peter Kresák a František Šebej. Ani jeden odísť nechce. Šebeja presvedčilo, že „neexistovala žiadna iná možnosť okrem predčasných volieb,“ ktoré by znamenali podľa Šebeja takmer isto neopísateľne väčšiu katastrofu.

Štvrtá strana možnej koalície Sieť nebude mať v parlamente podľa všetkého vlastný poslanecký klub. Na jeho vznik je potrebných aspoň osem členov, a Sieť nebude mať v Národnej rade toľko zástupcov, hoci vo voľbách získala desať mandátov. Zo Siete plánujú odchod traja poslanci, ak strana podpíše koaličnú dohodu. V pondelok sa takto vyjadrili Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrík. Štvorkoalíciu nemieni podporovať ani Zuzana Zimenová. Na kandidačnej listine je prvou náhradníčkou, keby sa niekto z poslancov Siete stal napríklad členom vlády. Zimenová Pravde povedala, že by bola nezávislou poslankyňou. Členkou Siete nie je.

Rozhovory o vláde sa dejú v expresnom tempe, rokovať sa má aj v stredu. Premiér Fico už vo štvrtok podvečer bude v Bruseli na summite lídrov EÚ a vráti sa až v piatok. Práve do piatka ho poveril prezident Andrej Kiska vyjednávaním o novej vláde.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Radoslav Procházka,

Procházkova kandidatúra je stále v hre

20.02.2017 09:07

Kandidatúra Radoslava Procházku na post sudcu na Všeobecnom súde Európskej únie v Luxemburgu je zatiaľ stále v hre.

lajčák

Lajčák: Bezpečnostná rada OSN neodráža realitu dnešného sveta

20.02.2017 07:21

Nikto nespochybňuje, že Bezpečnostná rada OSN svojím zložením dnes odráža realitu z konca druhej svetovej vojny, a nie realitu dnešného sveta, tvrdí Lajčák.

vlada, rokovanie, andrej danko,

Danko: Ak sa nezmení stav v energetike, v koalícii nebudem

19.02.2017 13:49

Do parlamentu sa podarilo vniesť kultúru a opozícia si uvedomila, že treba niektoré veci zmeniť. Povedal to v nedeľu predseda parlamentu a predseda SNS Andrej Danko.

Milo Djukanovič, Čierna hora

Za pokusom o puč v čiernohorských voľbách stálo Rusko, hovorí prokurátor

20.02.2017 09:28

Čiernohorský prokurátor Milivoje Katnič vyhlásil, že za pokusom o puč počas októbrových volieb v krajine stála Moskva.

Radoslav Procházka,

Procházkova kandidatúra je stále v hre

20.02.2017 09:07

Kandidatúra Radoslava Procházku na post sudcu na Všeobecnom súde Európskej únie v Luxemburgu je zatiaľ stále v hre.

Zuzana Nouzovská

Potraviny cestujú 1 200 km, kým sa dostanú do košíka

20.02.2017 09:00

Potravinová politika dospela do bizarných rozmerov. Na úkor lokálnych výrobkov sa aj mäso, vajcia, či mlieko rozvážajú stovky aj tisíce km po Európe.

zbranova amnestia, zbran, zbrane, sklad zbrani

Viac ako 50 percent svetového exportu zbraní zabezpečili USA a Rusko

20.02.2017 08:38

Vyše polovice celosvetového exportu zbraní za obdobie ostatných piatich rokov pripadá na Spojené štáty a Rusko.