Na muža, ktorý sa Dagmar viackrát vyhrážal smrťou, podala trestné oznámenie už v máji 2015. Polícia to napriek tomu vyhodnotila ako priestupok, rovnako nesprávne konala aj prokurátorka, ktorá sa s krokom polície stotožnila. Podľa sociologičky to len dokazuje, že obe inštitúcie postupujú v prípadoch domáceho násilia stále neprofesionálne.
Generálna prokuratúra podľa hovorkyne Andrey Predajňovej „dospela k záveru, že zložky polície nedôsledne preskúmali okolnosti oznámenej trestnej činnosti Štefana K. z 11. mája 2015, nevenovali žiadnu pozornosť utrpeným zraneniam teraz už nebohej Dagmar Ch.“.
Prokuratúra tiež skonštatovala, že nesprávny a nezákonný bol aj postup dozorujúcej prokurátorky. Tá, rovnako ako polícia, pochybila predovšetkým v tom, že jej oznámenie nevyhodnotila ako trestný čin, ale len ako priestupok. Tým nezabránila násilnému konaniu Štefana K., ktorý napokon Dagmar v januári zavraždil.
O osude dozorujúcej prokurátorky má rozhodnúť Krajská prokuratúra v Bratislave. Na otázku denníka Pravda, aké dôsledky vyvodí, však do uzávierky neodpovedala. Hovorkyňa policajného prezídia Denisa Balogová na rovnakú otázku reagovala stručne: „Voči policajtom, ktorí pochybili, budú v zmysle zákona prijaté opatrenia.“
Podľa odborníčky na trestné právo a rektorky Akadémie Policajného zboru Lucie Kurilovskej pôjde pravdepodobne „o zásah do platového ohodnotenia policajtov na určitý čas alebo presun na inú pozíciu v rámci polície“. Dodala, že sankcie by mohli byť vyvodené aj voči prokurátorke.
Po prešetrení spomínaného prípadu Generálna prokuratúra odporučila, že v budúcnosti je nevyhnutné, aby polícia prepojila všetky informačné systémy, ktoré obsahujú trestné oznámenia podané elektronicky, telefonicky, písomne či ústne a aby tieto údaje dôsledne vyhodnocovala.
Takéto upozornenie môže podľa Kurilovskej súvisieť pravdepodobne s tým, že policajti a dozorujúca prokurátorka, ktorí riešili oznámenie od Dagmar v máji 2015, nezistili, že žena sa na políciu obrátila viackrát aj telefonicky. „Pravdepodobne nezabezpečili všetky materiály tak, aby mohli vo veci pokračovať v rámci trestného konania,“ vysvetlila Kurilovská.
„Závery prokuratúry dosvedčujú pretrvávajúcu situáciu, že sú medzery v zdieľaní informácií o danom prípade medzi jednotlivými orgánmi činnými v trestnom konaní. Správy sa nedostávajú na všetky relevantné miesta,“ hovorí sociologička Barbora Holubová. Myslí si, že dozorujúca prokurátorka nemusela mať prístup k všetkým záznamom o danom prípade.
„Napriek tomu mala odhadnúť riziko, ktoré tej žene hrozí,“ zdôraznila sociologička. Jej slová potvrdzujú aj závery Generálnej prokuratúry, podľa ktorých dozorujúca prokurátorka nemala vedomosť o ďalších telefonických podaniach zavraždenej Dagmar.
Problémom podľa Holubovej je fakt, že ani polícia a ani prokuratúra nevykonáva odhad nebezpečenstva v podobných prípadoch. „Inak by muselo byť zrejmé, že žena bola vo vysokom nebezpečenstve zavraždenia alebo ťažkého ublíženia na zdraví,“ uviedla sociologička, podľa ktorej polícia postupuje v prípadoch domáceho násilia stále neprofesionálne.
„Nemajú štandardizované postupy na zisťovanie možných rizík zavraždenia žien či ďalšieho vážneho ohrozenia,“ doplnila sociologička. Podľa Holubovej ide o sadu otázok, ktoré by sa policajti mali obetí rodovo podmieneného násilia pýtať, no nekonajú tak.
Štefan K. bol bývalý priateľ Dagmar. Žene sa stalo osudným to, že ho odmietla. Po tom, ako jej 15. januára vpálil do tela tri guľky, zastrelil aj seba. Podľa informácií Pravdy sa na vraždu pripravoval asi pol roka. V jeho okolí vedeli, že si zháňal zbraň. Prípadom sa zaoberá aj inšpekcia ministerstva vnútra, tá zatiaľ neprezradila, či došlo k pochybeniu.