Od júla im plánuje rezort dopravy, pod ktorý cestovný ruch spadá, prideliť certifikáty, ktoré by vypovedali o poskytovaných službách. Dosiahnuť môžu tri úrovne kvality, pričom tretiu kategóriu budú tvoriť najlepšie zariadenia. Prevádzkovatelia sú zatiaľ voči novému systému skeptickí. Tvrdia, že väčšiu výpovednú hodnotu majú pre nich slová samotných zákazníkov.
„Ministerstvo po zavedení systému kvality služieb cestovného ruchu do praxe predpokladá menej reklamácií a tiež menej nespokojných turistov. Zvýšiť by sa tak mala konkurencieschopnosť jednotlivých subjektov cestovného ruchu a jednotlivých regiónov,“ povedal hovorca rezortu dopravy Martin Kóňa. S udeľovaním certifikátov kvality plánuje ministerstvo začať ku koncu prvého polroka 2016. O vydanie certifikátu budú môcť dobrovoľne požiadať prevádzkovatelia hotelov, reštaurácií, lyžiarskych stredísk, informačných centier a kempingov. Jeho vystavenie bude spoplatnené. Aká však bude výška poplatku, zatiaľ rezort neprezradil.
O vydanie certifikátu budú môcť dobrovoľne požiadať prevádzkovatelia hotelov, reštaurácií, lyžiarskych stredísk, informačných centier a kempingov.
Pôjde o tri stupne kvality, pričom tretí bude najvyšší. Na to, aby ich prevádzkovatelia dosiahli, musia splniť určité štandardy. Rezort má zatiaľ pripravené požiadavky na prvú a druhú úroveň. Tie zariadenia, ktoré chcú získať kvalitu prvého stupňa, musia napríklad vypracovať vlastnú víziu organizácie, zaviazať sa k zamestnávaniu kvalitných pracovníkov i trénera, ktorý bude dohliadať na kvalitu služieb v prevádzke. O certifikát druhého stupňa sa môžu uchádzať len tí poskytovatelia, ktorí už vlastnia certifikát prvej úrovne. „V druhom stupni sú požiadavky na splnenie štandardu o niečo náročnejšie,“ uviedol Kóňa, podľa ktorého takéto zariadenia musia vykonávať vlastné prieskumy spokojnosti zákazníka či zamestnancov.
Za vydávanie certifikátov bude zodpovedať ministerstvo dopravy. Dohliadne aj na dodržiavanie štandardov. „V II. stupni bude zavedený aj takzvaný mystery shopping, pri ktorom sa bude hodnotiť a posudzovať kvalita poskytovaných služieb,“ vysvetlil Kóňa. Napríklad v certifikovanej reštaurácii sa uskutoční návšteva fiktívneho zákazníka, ktorý bude kontrolovať, či zamestnanci prevádzky dodržiavajú štandardy, ku ktorým sa zaviazali. Ak sa napríklad majiteľ reštaurácie pri udelení osvedčenia zaviazal, že zlepší komunikáciu medzi zákazníkom a svojimi zamestnancami, fiktívny zákazník sa zameria na túto oblasť.
„Kvalita musí stáť v centre pozornosti každého poskytovateľa služieb. Všade v okolitých krajinách to majú zariadené certifikáciou kvality,“ povedala odborná poradkyňa Zväzu hotelov a reštaurácií SR Zuzana Šedivá. Cieľom projektu ministerstva je upozorniť poskytovateľov služieb, aby si vytvorili vlastné vnútorné predpisy, v ktorých zadefinujú, čo je pre nich prejavom kvality a potom to aj dodržiavali. Koľkí prevádzkovatelia hotelov a reštaurácií sa do certifikácie zapoja, si Šedivá netrúfla odhadnúť. „Bude potrebnej veľa osvety, aby sa myšlienka kvality predala,“ dodala poradkyňa.
Foto: SHUTTERSTOCK
Poskytovatelia tvrdia, že väčšiu výpovednú hodnotu ako certifikáty, ktoré si zavesia na stenu prevádzky, majú hlasy ich zákazníkov. Napríklad prevádzkovateľ bratislavskej reštaurácie Tarpan Michal Králik o možnosti certifikácie zatiaľ nepočul. „Prvá vec je, či sa tá informácia vôbec dostane k poskytovateľovi. Druhá je otázka, kto sa zapojí. Dôležité je, či celý proces bude sprevádzať mediálna kampaň a či sa vytvoria rebríčky poskytovateľov a ako to bude odkomunikované,“ mienil Králik a dodal, že pre neho je podstatnejší názor hostí.
Podľa Kóňu je zmyslom projektu najmä vytvorenie lídrov v jednotlivých článkoch cestovného ruchu a nevylučuje, že ho podporia aj rôznymi marketingovými aktivitami, ktorými by týchto certifikovaných poskytovateľov prezentovali verejnosti.
O certifikát sa môžu uchádzať nielen reštaurácie a hotely, ale aj kempingy. „Ministerstvo dopravy by spravilo lepšie, keby si zobralo vzor zo zahraničia, kde sa štát v kempingoch podieľa na vybudovaní sociálnych zariadení. Tým by sa okrem návštevnosti a cestovného ruchu podporili aj lokálni stavebníci,“ povedal prezident Slovenskej asociácie campingu a caravaningu Jaroslav Mišura. Tvrdí, že vyhodnocovanie „kempingu roka“ vykonáva aj samotná asociácia. „Certifikácia firiem bola zaujímavá možno pred 20 rokmi, dnes rozhoduje skutočná kvalita. Najvýraznejším hodnotením sú dnes tie, ktoré si návštevníci odovzdávajú medzi sebou,“ doplnil Mišura.
Či o certifikát prejaví záujem napríklad hotel v centre Bratislavy Radisson Blu Carlton, je zatiaľ otázne. „V prvom rade musíme detailne prejsť podmienky účasti a hodnotenia na získanie slovenského certifikátu kvality,“ uviedla obchodná a marketingová riaditeľka hotela Tatiana Ilievová. Podľa nej je však v súčasnej dobe kvalita hotelov nadviazaná na spätnú väzbu a spokojnosť klientov, ktorí svoje skúsenosti zdieľajú na internete.
Prezidentka Asociácie informačných centier Ivona Fraňová očakáva, že národný systém kvality zabezpečí, že sa informačné centrá rozdelia na kvalitné a nekvalitné. Zabojovať o certifikáty podľa nej plánuje vyše 50 centier, ktoré asociácia združuje.
Podobný systém kvality sa už dnes využíva vo Švajčiarsku, v Nemecku alebo v Českej republike. Slovenský projekt je pripravený podľa vzoru nemeckej licencie, ktorú rezort dopravy zakúpil za približne 20-tisíc eur.