Toto je vláda štvorkoalície Smer, SNS, Most-Híd, Sieť

Dvojnásobný premiér, ktorý povedie slovenskú vládu aj tretí raz. Jeho úlohou bude skĺbiť záujmy štyroch rôznorodých subjektov. Popri materskom Smere sú to národniari z SNS, Most-Híd, ktorý zastupuje aj záujmy národnostných menšín, a parlamentný nováčik Sieť. Prvýkrát sa stal Robert Fico premiérom v rokoch 2006 až 2010. Išlo o vládu, ktorú tvorili Smer, SNS a HZDS. Druhý raz sa postavil na čelo jednofarebnej vlády Smeru v roku 2012. V každých voľbách od roku 2006 zvíťazil Ficov Smer a vždy skladal vládu okrem jednej výnimky. Do opozície musel odísť v roku 2010. Osemnásť mesiacov vtedy viedla pravicový kabinet Iveta Radičová. V politike je Fico od roku 1992. Najskôr pôsobil ako poslanec SDĽ. Keď sa však strana stala po roku 1998 súčasťou pravoľavej koalície s premiérom Mikulášom Dzurindom, z SDĽ vystúpil a v roku 1999 založil Smer. V rokoch 2003 až 2005 zintegroval všetky subjekty naľavo od stredu a Smer je odvtedy rozhodujúcou silou sociálno-demokratickej politiky.

Za tri roky tretia významná funkcia. Aj takýto príbeh píše životopis budúceho vicepremiéra pre investície Petra Pellegriniho (40), rodáka z Banskej Bystrice. Ten svoju pracovnú kariéru rozbehol v roku 1998 ako živnostník. V roku 2002 sa stal asistentom poslanca za politickú stranu Smer Ľubomíra Vážneho. V rokoch 2006 až 2010 počas prvej vlády Roberta Fica sedel v parlamente ako poslanec. Počas druhej Ficovej vlády pôsobil najprv ako digitálny líder a štátny tajomník ministerstva financií. V roku 2014 v kresle ministra školstva vystriedal Dušana Čaploviča a koncom toho istého roku nahradil na poste predsedu Národnej rady Pavla Pašku.

Celý svoj profesionálny život sa venoval diplomacii. V roku 1988 začal pracovať na Ministerstve zahraničných vecí ČSSR. Po rozdelení federálneho štátu pôsobil napríklad ako riaditeľ kancelárie ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana. Bol veľvyslancom v Japonsku či vysokým predstaviteľom medzinárodného spoločenstva a osobitným predstaviteľom EÚ v Bosne a Hercegovine. Od roku 2009 do júla 2010 zastával v prvej vláde Roberta Fica post ministra zahraničných vecí. Opätovne túto funkciu vykonával aj v uplynulých štyroch rokoch. Hovorí sa o ňom ako o možnom kandidátovi na post generálneho tajomníka OSN.

Vyštudovaný 45-ročný právnik a podpredseda strany Smer. Rodák z Bratislavy po skončení strojníckej priemyslovky študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Popri štúdiu praxoval v advokátskej kancelárii aj podnikal. Otvoril študentskú reštauráciu, vydavateľstvo a tlačiareň vysokoškolskej literatúry. Patrí medzi zakladajúcich členov strany Smer. V rokoch 2002 až 2006 bol zvolený za poslanca NR SR, po parlamentných voľbách v roku 2006 sa stal podpredsedom vlády a ministrom vnútra. Po predčasných voľbách v roku 2012 sa na tieto posty vrátil.

Ako jediný politik v slovenskej histórii bude dve volebné obdobia po sebe dohliadať na štátnu kasu. Peter Kažimír (47) svoju politickú kariéru odštartoval v prvej vláde Roberta Fica ako štátny tajomník ministerstva financií vedeného Jánom Počiatkom. Raketový politický rast prišiel roku 2010, keď sa stal podpredsedom Smeru. V druhej vláde Roberta Fica bol jasným favoritom na post ministra financií. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Vo funkcii asistenta daňového poradcu pracoval v rokoch 1993–1995, od roku 1995 do roku 2006 bol predsedom dozornej rady a členom predstavenstva rôznych súkromných firiem.

Rezort hospodárstva bude viesť súčasný minister životného prostredia Peter Žiga (43). V novej funkcii môže Košičan využívať vedomosti získané na Ekonomickej univerzite v Bratislave (1990–1995). Odborné skúsenosti získal ako riaditeľ odboru pre styk s verejnosťou vo VÚB banke a tiež ako poradca generálneho riaditeľa Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu. Na ministerstve hospodárstva pôsobil za prvej Ficovej vlády v pozícii štátneho tajomníka. Ako minister envirorezortu pomáhal získať štátu späť Vodnú elektráreň v Gabčíkove. Koncom minulého roka čelil odvolávaniu na podnet opozície v kauze údajne predraženej kompy. Parlament ministra neodvolal.

Tridsaťsedemročný Tomáš Drucker vyštudoval aplikovanú informatiku na Slovenskej technickej univerzite, potom aj právo na Trnavskej univerzite. Ako poradca v roku 2009 pracoval na projekte zlúčenia štátnych zdravotných poisťovní – Všeobecnej a Spoločnej, ale aj súkromných Dôvery a Apolla, ktoré sa spojili k začiatku roka 2010. Za vlády Ivety Radičovej ako nominant SDKÚ predsedal dva roky dozornej rade štátnej Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti. V minulosti robil aj poradcu bratislavskému županovi Pavlovi Frešovi. V roku 2012 ho do funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej pošty na základe konkurzu vymenoval minister dopravy Ján Počiatek.

Rovnakú funkciu zastával v minulom volebnom období. Ján Richter (59), rodák zo Zlatých Moraviec, tam aj začal profesijnú kariéru v podniku Calex. Po zmene režimu podnikal, viedol obchodnú spoločnosť, v roku 1993 sa stal manažérom Združenia podnikateľov. Politickú kariéru odštartoval roku 1998 ako ústredný tajomník SDĽ, ktorá sa v januári 2005 zlúčila so Smerom. Ako generálny manažér strany sa dostal až do najužšieho vedenia Smeru. V rokoch 2006 až 2012 bol najprv koaličným, potom opozičným poslancom Národnej rady SR. V júni 2013 havaroval vo vládnej limuzíne na rýchlostnej ceste R1 pri obci Pata.

Vyštudovaný scenárista a dramaturg bol ministrom kultúry už dvakrát. Prvýkrát, v rokoch 2006 až 2010, sa mu podarilo presadiť napríklad vznik Audiovizuálneho fondu. Prioritami jeho druhého ministrovania (2012 – 2016) boli vznik Fondu na podporu umenia, vybojovanie balíka peňazí z eurofondov na obnovu pamiatok, nový autorský zákon a rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie. Prvé tri sa mu splniť podarilo, rekonštrukcia SNG sa však začala len nedávno. Podpredseda Smeru viedol kampaň pred voľbami a je autorom viacerých televíznych, rozhlasových a divadelných hier.

Päťdesiatšesťročný zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky sa na kariéru vojaka začal pripravovať už na strednej škole, keď vyštudoval Vojenské gymnázium SNP v Banskej Bystrici. Po ňom absolvoval Vojenskú vysokú školu v českom Vyškove, Vojenskú akadémiu M. V. Frunzeho v Moskve, potom prešiel západným vojenským vzdelaním. Angličtinu sa učil v Kanade, kurzy dôstojníkov absolvoval v Holandsku a Nemecku. Napokon absolvoval Vojenskú kráľovskú akadémiu v Londýne. Pôsobil aj ako osobný tajomník ministra obrany Jána Siteka v rokoch 1995 – 1998 počas vlády Vladimíra Mečiara. Do roku 2013 bol zároveň vojenským predstaviteľom pri Vojenskom výbore NATO v Bruseli.

Súčasný generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl, vedy a výskumu Peter Plavčan (50) získal inžiniersky titul na Fakulte riadenia Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, postupne prešiel ďalšími dvoma univerzitami a svoje štúdium zavŕšil titulom profesor na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Na svoju terajšiu pozíciu nastúpil v roku 2014. Kariéru v školstve začal už roku 1984 v Ústave informácií a prognóz školstva v Bratislave ako výskumník. O sedem rokov neskôr nastúpil na ministerstvo školstva. Plavčan je nestraník a na post ministra ho SNS navrhla ako odborníka z praxe.

Po druhý raz v histórii rezortu pôdohospodárstva bude stáť na jeho čele žena. Nestraníčka Gabriela Matečná (52), rodáčka z Popradu, sa po celú 28-ročnú kariéru zaoberala výskumom a poradenstvom súvisiacim s pôdou, ochranou životného prostredia, ale aj čerpaním eurofondov či krížovou kontrolou pri ich využívaní. Bezmála desaťročie podnikala ako živnostníčka, má skúsenosti z práce v Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Posledných šesť rokov pôsobila na Slovenskom pozemkovom fonde, počas druhej vlády Smeru ako jeho generálna riaditeľka. Má za sebou niekoľko zahraničných študijných pobytov.

Lucia Žitňanská (51) absolvovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Politickú kariéru začala v roku 2002 vo funkcii štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti, ako nestraníčku ju tam nominovalo KDH. V roku 2006 viedla štyri mesiace rezort spravodlivosti po demisii jej predchodcu Daniela Lipšica. O rok neskôr vstúpila do SDKÚ. Počas vlády Ivety Radičovej zastávala post ministerky spravodlivosti. V strane sa v roku 2012 po odchode predsedu Mikuláša Dzurindu neúspešne uchádzala o predsednícky post. V roku 2014 vstúpila do strany Most-Híd, kde je podpredsedníčkou.

László Solymos (47) vyštudoval Strojnícku fakultu SVŠT v Bratislave, kde získal titul inžinier. Dnes je súkromným podnikateľom, pričom podnikať v maloobchode začal už počas vysokej školy. Bol predsedom Okresnej organizácie SMK v Bratislave a členom jej republikovej rady. Od roku 2009 je zakladajúcim členom strany Most-Híd, dnes vykonáva funkciu podpredsedu strany. Poslancom sa stal v roku 2010 a počas vlády Ivety Radičovej bol predsedom poslaneckého klubu Most-Híd.

Roman Brecely (49) študoval na Fakulte technológie STU a City University, Seattle, Washington, kde získal špecializáciu v marketingu a ekonomike. Po štúdiu pracoval na manažérskych pozíciách v spoločnosti Slovnaft. Neskôr pôsobil v spoločnostiach HILTI ČR a Smurfit Kappa Obaly Štúrovo, takisto v českej energetickej skupine ČEZ na viacerých pozíciách. V roku 2013 bol členom predstavenstva v štátnej Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska. Je jedným z členov Európskeho inštitútu na ochranu spotrebiteľa a právny štát. Brecely v strane Sieť vedie pracovnú skupinu venujúcu sa energetike