Na tieto pochybné stretnutia upozornil predseda mimoparlamentnej strany Juraj Miškov (Skok). Aktivisti poukazujú, že takéto Sulíkove rokovania sú odsúdeniahodné.
„V roku 2010 som ho na jedno takéto stretnutie odviezol do Brezna na jednu pumpu. To bolo ešte pred voľbami 2010,“ povedal pre denník Pravda Miškov. V tom čase Miškov zastával pozíciu podpredsedu strany SaS, ktorú viedol Sulík. Rokovanie s Kotlebom malo trvať podľa Miškova maximálne hodinu aj pol, a potom sa vrátili naspäť do Bratislavy.
Miškov sa rozhovoru nezúčastnil. „Pýtal som sa ho, či robí ako predseda liberálnej strany správnu vec, keď sa stretáva s človekom, ktorý je považovaný za fašistu. Richard Sulík si ale nenechá od nikoho radiť,“ spomína si líder strany Skok. Miškov tvrdí, že Sulíka na žiadne ďalšie stretnutie neviezol, no má informáciu, že v tom čase nešlo o jediné.
„Stretli sme sa jedenkrát, a to pred voľbami v roku 2010. Stretnutie, ktoré sa uskutočnilo v Maďarsku, bolo na moju žiadosť,“ reagoval šéf liberálov Sulík. Rokovanie medzi ním a Kotlebom sa malo týkať vytvorenia vlády bez Roberta Fica (Smer), ktoré záviselo od úspechu strán SNS a HZDS.
„Kotlebova ĽS NS mohla strhnúť na svoju stranu časť voličov týchto strán, osobitne SNS, zaujímalo ma, či si to Marián Kotleba uvedomuje a či tomu prispôsobuje aj volebnú stratégiu,“ vysvetľuje Sulík, podľa ktorého ho Miškov do Brezna neviezol.
„On hovorí o jednom stretnutí v Maďarsku, ja som ho viezol do Brezna. Potom boli tie stretnutia minimálne dve. Keď boli dve, ktovie, či neboli aj tri, päť alebo desať,“ mieni Miškov, podľa ktorého sú Sulíkove stretnutia s Kotlebom neprijateľné.
Zdroj blízky prostredia strany SaS denníku Pravda tiež prezradil, že Sulíka s lídrom ĽS NS nemusí spájať len stretnutie spred šiestich rokov. V zákulisí strany sa hovorí o tom, že práve on financoval aj predvolebnú kampaň kotlebovcov.
Šéf SaS to však popiera. „Vylúčené, absolútna hlúposť. V žiadnom prípade, ani cent. Ja som Kotlebovi nič nefinancoval. To sú čisté výmysly,“ povedal Sulík.
„To by bola čerešnička. Logicky to zapadá do toho, čo povedal pán Sulík, pretože v minulosti chcel, aby Kotlebova strana ubrala hlasy SNS. Ak je to pravda, je to skutočne odsúdeniahodné,“ kritizuje Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv. Podľa neho by sa mali všetci demokratickí politici dištancovať od ľudí, ktorí majú neonacistickú minulosť ako šéf ĽS NS.
„Pokúšať sa jednať v koalícii s človekom, ktorý je popieračom holokaustu, ktorý sa sám tituloval za vodcu, je absolútne nevhodné,“ dodal Weisenbacher.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Jeho slová potvrdzuje aj programový riaditeľ Nadácie Milana Šimečku Laco Oravec. „Je absolútne neprípustné stretávať sa s ľuďmi, ktorí oficiálne reprezentujú politickú stranu, ale minimálne z morálneho a etického hľadiska ich činnosť a vyjadrenia sú za hranou zákona,“ uviedol.
Práve Sulík bol aj jedným z opozičných poslancov, ktorý sa pred pár dňami postavil na stranu poslanca ĽS¤NS Petra Krupu. Ten minulý týždeň prišiel do priestoru parlamentu ozbrojený. Svoju zbraň po príchode odovzdal.
V minulosti sa Krupa na sociálnej sieti prezentoval tým, že je potrebné členov vlády poslať za mreže alebo ich postrieľať na výstrahu ostatným. Polícia minulý týždeň v piatok zadržala u Krupu šesť zbraní i zbrojný preukaz. Či to bola reakcia na jeho vyjadrenia na sociálnej sieti, polícia neuviedla.
Sulík po zásahu polície na sociálnej sieti napísal, že zadržali zbrane, ktoré mal Krupa v legálnej držbe a že všetci sa budú v najbližších voľbách čudovať, ak Kotlebu zvolí čoraz viac ľudí. Na stranu kotlebovca sa tiež postavil líder strany Sme rodina Boris Kollár. Ten vo svojom videoblogu tvrdil, že naháňačka na Krupu sa začala len preto, že je poslancom ĽS NS.
„Výroky politikov považujem za absolútne nevhodné. To je nepochopenie všetkého, ak sa snažia tvrdiť, že to je dvojaký meter alebo nejaká forma diskriminácie. Polícia konala veľmi rozumne,“ tvrdí Weisenbacher.
„Treba povedať, že u Richarda Sulíka a Borisa Kollára je cítiť istý prienik v názoroch s postojmi ĽS NS. Ani jeden z týchto politikov v ľudskoprávnych otázkach nepatrí k priekopníkom a liberálom,“ zhodnotil Oravec.
Takéto praktiky politikov podľa neho z dlhodobého hľadiska môžu viesť k nepriamej legitimizácii Kotlebovej strany, čo im môže priniesť viac voličov a priaznivcov. Za istú mieru legitimizácie kotlebovcov považuje riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry Elena Gallová Kriglerová to, že ich stranu zaregistrovalo ministerstvo vnútra ako politickú stranu. „Tá legitimizácia je týmito politikmi do veľkej miery ďalej podporovaná,“ dodala riaditeľka centra.