Sudcom robí problém francúzština

Slovensko má dlhodobo problém obsadzovať medzinárodné súdy zdatnými právnikmi. Príčinou sú jazykové problémy. Viacerí pohoreli najmä na tom, že neovládali oba jazyky používané na európskych medzinárodných súdoch – angličtinu a francúzštinu.

04.04.2016 13:00
Všeobecný súd EÚ, Luxemburg Foto:
Sídlo Všeobecného súdu EÚ v Luxemburgu.
debata (16)

Problémom je najmä francúzština. Aj preto Súdna rada musí znovu hľadať kandidáta na dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ, pôvodnú nominantku Máriu Patakyovú Luxemburg totiž odmietol. Rovnako na prestížny post na Európskom súde pre ľudské práva hľadala Súdna rada vhodného človeka takmer dva roky.

Všeobecný súd sídli v Luxemburgu a skladá sa najmenej z jedného sudcu za každý členský štát. Jeho pracovným jazykom je len francúzština. V prvom stupni rozhoduje o žalobách podaných fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré smerujú k zrušeniu aktov inštitúcií, orgánov a agentúr Európskej únie. Spadajú podeň aj žaloby členských štátov proti komisii.

Vláda schválila kandidatúru Márie Patakyovej na post sudcu vlani v júni, výbor súdu k nej dal minulý týždeň negatívne stanovisko. „Slovensko nebola jediná neúspešná krajina v tomto procese. Neuspeli tiež kandidáti Malty a Lotyšska," pripomenula šéfka Súdnej rady Jana Bajánková. Rada sa rozhodla, že koncom júna usporiada novú voľbu.

Patakyovú v Luxemburgu odmietli pre nedostatočnú znalosť úradného jazyka. Prorektorka Univerzity Komenského v Bratislave pre legislatívu už pri svojej prezentácii vlani v máji priznala, že nevie po francúzsky. Vtedy zdôraznila, že je pripravená tento nedostatok odstrániť. „Pokiaľ by som si na to netrúfala, tak by som tu dnes nestála,“ vyhlásila na rokovaní Súdnej rady v máji minulého roku.

Členka Súdnej rady a sudkyňa Najvyššieho súdu Elena Berthotyová si myslí, že na takéto funkcie by sa mali hlásiť právnici, ktorí sú nielen odborníci na medzinárodné právo, ale aj jazykovo zdatní. „Tu treba skĺbiť dve veci odbornosť a jazykovú zdatnosť, lebo tam je cudzí jazyk úradnou rečou, kde sa treba vyjadrovať aj v odbornej terminológii, nielen hovorovo,“ upozorňuje sudkyňa. Tvrdí, že ona by si bez dlhodobej súkromnej jazykovej prípravy netrúfla kandidovať. Podľa nej sa sudcovia môžu jazykovo vzdelávať na seminároch, ktoré usporadúva Justičná akadémia, okrem toho na zahraničné posty potrebujú intenzívne súkromné kurzy, ktoré si musia zaplatiť.

Podobný problém bol aj pri voľbe kandidátov na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu vlani v apríli. Ani jeden z troch kandidátov Zuzana Dlugošová, Ladislav Duditš a Alena Poláčková neovládali oba jazyky používané na tomto medzinárodnom súde – angličtinu a francúzštinu. Problém bol s francúzštinou. Z trojice jedine Poláčková absolvovala pred deviatimi rokmi 60-hodinový kurz pre mierne pokročilých vo Francúzskom inštitúte v Bratislave. Všetci traja kandidáti museli podpísať, že ak sa stanú sudcom v Štrasburgu, absolvujú intenzívny jazykový kurz. Poláčková už na štrasburskom súde pôsobí, rozhodlo o tom vlani Parlamentné zhromaždenie rady Európy.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #sudcovia #Európsky súd pre ľudské práva #Všeobecný súd EÚ