Ako informoval Juraj Rybanský z Odboru komunikácie MŽP, stalo sa tak na základe intervencie nového ministra životného prostredia Lászlóa Solymosa potom, čo o kauze novinárov informoval nezaradený poslanec Zsolt Simon. Len štyri dni po parlamentných voľbách podľa neho prenajala ŠOP SR jaskyňu na tri roky združeniu Pegas bez výberového konania za 1 200 eur ročne vrátane dane z pridanej hodnoty, čím „štát pod taktovkou vtedajšieho ministra Petra Žigu prichystal zdroj zisku pre niekoho, ale nie pre štát“.
ŠOP SR podľa Rybanského teraz vypracuje rozpočet nákladov potrebných na sprevádzkovanie Brestovskej jaskyne vrátane parkoviska, technického objektu, prezliekarne pre návštevníkov či jaskyniarskeho výstroja pre návštevníkov. „Na základe ich vyčíslenia ŠOP SR buď zrealizuje tieto investície a bude jaskyňu prevádzkovať alebo vyhlási verejnú súťaž na jej prevádzkovateľa,“ uviedol. Tvrdenia poslanca Zsolta Simona o tom, že štát pripravil pre súkromníka výhodný biznis, nie sú podľa Rybanského náležité. „Pán poslanec nespomenul dôležitú skutočnosť, že na sprístupnenie jaskyne verejnosti sú potrebné ďalšie investície v objeme približne 80-tisíc eur, ktoré mal zrealizovať nájomca. Rovnako opomenul fakt, že v záujme ochrany priestorov jaskyne pred poškodením mal byť počet návštevníkov zmluvne obmedzený na 17 osôb počas jedného vstupu, zmluva mala byť uzatvorená na dobu určitú (tri roky) a jaskyňa mala byť pod neustálou odbornou kontrolou ŠOP SR. Rezort životného prostredia by preto do budúcnosti ocenil, keby poslanec Simon pracoval s korektnými faktami,“ uvádza sa v stanovisku MŽP.
Simon minulý týždeň informoval, že minulý rok ŠOP SR požiadala Okresný úrad životného prostredia v Žiline o sprístupnenie a prevádzkovanie Brestovskej jaskyne. Okresný úrad žiadosti 13. októbra minulého roka vyhovel. Následne štátna ochrana prírody požiadala Envirofond o poskytnutie prostriedkov na zlepšenie informovanosti a environmentálneho povedomia o jaskyniach Oravy, na ktorú dostala z ministerstva životného prostredia 93 177 eur. „Ide o exemplárny prípad prírodného bohatstva, kde štát pripravil podnikanie a prenajal to niekomu inému. Štátna jaskyňa, štátne bohatstvo, náklady na sprístupnenie jaskyne znáša štát a príjem z toho má nejaký súkromník,“ dodal Simon.