Koalícia sa vyhranila voči fašistom

Fašisti sú v slovenskom parlamente, taká je realita volieb, nebudú však ovplyvňovať fungovanie výborov. Zásadný postoj k extrémistom v pondelok zaujala vládna koalícia, ktorá zabránila zvoliť Mariana Kotlebu a jeho ľudí do funkcií v orgánoch Národnej rady. Opozícia SaS, OĽaNO-Nova a Sme rodina, naopak, extrémistov v pozícii podpredsedov jednotlivých výborov chcela.

19.04.2016 11:00
parlament, danko, bugar, hrnčiar, glváč, Foto: ,
Druhá schôdza Národnej rady. Na snímke druhý zľava predseda parlamentu Andrej Danko (SNS), a podpredsedovia zľava Andrej Hrnčiar (Sieť), Béla Bugár (Most–Híd), Martin Glváč (Smer).
debata (136)

Podľa politológa Michala Horského je zaujímavé, že pre poslancov opozície je politický extrémizmus tvrdý oriešok v tom zmysle, že nevedia zaujať správny postoj, hoci nemajú problém s ostrou kritikou vládnej koalície.

„Skúsenosti zavedených európskych demokracií však ukazujú že iba ostrakizácia politických extrémistov a strán zameraných proti demokratickému systému je účinným prostriedkom ochrany zastupiteľskej demokracie. V opačnom prípade vedie k ich postupnej legitimizácii,“ povedal Horský.

Kotlebova strana sa otvorene hlási ku xenofóbii, k odkazom klérofašistického Slovenského štátu a k Hitlerovej ideológii. Skutočnosť, že koalícia odmietla pustiť kotlebovcov na miesta podpredsedov výborov, považuje Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv za jediné možné riešenie. Poukázal na nemecký príklad, kde je dohoda demokratických subjektov, ako sa stavať k neonacistic­kým silám.

„Strana Kotleba ĽS NS nie je demokratická. Do parlamentu sa dostala tým, že oklamala voličov. Keďže sme nedávno podali podnet na Generálnu prokuratúru, aby preskúmala, či by nebolo možné túto stranu rozhodnutím Najvyššieho súdu rozpustiť, tak je len logické, že sme proti tomu, aby mala akýchkoľvek poslancov v štátnych orgánoch. Špeciálne v takých výboroch ako je výbor pre obranu a bezpečnosť,“ uviedol Weisenbacher.

Demokratické sily nemôžu podľa Šarloty Pufflerovej z mimovládky Občan, demokracia a zodpovednosť spolupracovať s kotlebovcami. „Nielenže ich nemajú voliť do vedenia výborov, ale spolupracovať s nimi nie je vhodné. Toto je strana, ktorá sa zásadne stavia proti princípom demokracie, ktorá celým svojím fungovaním, si myslím, že v parlamente ani nemala byť. Keď už tam je, rozhodne by sa nemala dostať do pozícií, kde môže niečo ovplyvniť,“ povedala Pufflerová.

Rázny postoj k fašistom zvolili demokratické subjekty v zahraničí. V gréckom národnom parlamente nemá Zlatý úsvit zastúpenie vo vedení parlamentných výborov. V Nemecku vo dvoch krajinských parlamentoch sa demokratické strany dohodli na spoločnom postupe a fašistov ignorovali. Správali sa k nim podľa takzvaného Schwerinského modelu.

Znamená to napríklad, že na každý návrh neonacistickej Národnodemokra­tickej strany Nemecka (NPD) odpovie jeden zástupca vlády a jeden zástupca opozície a potom ho spolu odmietnu. Nechodia na akcie, na ktorých sú členovia NPD, alebo keď reční zástupca neonacistov v parlamente, tak opustia rokovaciu sálu.

Z vládnych strán ako prvý Most-Híd vyhlásil, že kotlebovcov do vedúcich funkcií vo výboroch nepodporí. „Pre stranu Mostu-Híd je neprijateľné, aby ľudia s extrémistickými názormi viedli parlamentné výbory,“ vyhlásil predseda klubu Gábor Gál. Smer, Sieť a SNS nechali na svojich poslancoch, ako sa zachovajú pri hlasovaní. Dali však jasne najavo, že kotlebovcov nepodporia, čo potvrdili v pondelok hlasovaním. Tento postoj pri hlasovaní avizoval minulý týždeň pre Pravdu podpredseda Smeru Marek Maďarič. „Podstata ich politiky je škodlivá, extrémistická. Len si dláždia cestu k niečomu oveľa horšiemu.“

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Ľahké to nebude.

Šéfovia opozičných klubov SaS, OĽaNO-Nova a Sme rodina v reakcii na včerajší postoj štvorkoalície vydali spoločné stanovisko. Uviedli, že platí dohoda opozície, že tri miesta podpredsedov výborov sú vyhradené pre ĽS NS. Ako ďalej tvrdia, nie je však dohoda v tom, že si kandidátov aj navzájom bezvýhradne podporia.

„Vyjadrenia koaličných politikov, ktorí odmietli podporiť poslancov ĽS NS, vnímame ako súčasť snáh skompromitovať celú opozíciu jej domnelým príklonom k extrémistom,“ uviedli v stanovisku.

Časť opozičných poslancov včera zvolenie Kotlebových ľudí do funkcií podporila. V brannobezpeč­nostnom výbore sa za podpredsedu navrhol sám Marian Kotleba. Tvrdil, že je to výsledok dohody šéfov opozičných strán. Kotleba hlasoval sám za seba a podporil ho aj Milan Krajniak zo Sme rodina. Ostatní poslanci sa zdržali.

Krajniak uviedol, že len rešpektoval dohodu straníckych lídrov. Podľa predsedu brannobezpečnos­tného výboru Antona Hrnka z SNS by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keby taký človek ako Kotleba, ktorý si zákony vykladá svojsky, bol vo vedení výboru. Ani v ústavnoprávnom a zahraničnom výbore nebude mať ĽS NS podpredsedov, ktorými mali byť Rastislav Schlosár a Milan Uhrík.

V hospodárskom výbore chcel byť podpredsedom Martin Beluský z ĽS NS. Hlasovalo zaňho päť opozičných poslancov. Za bola tiež šéfka výboru Jana Kiššová z SaS. „Považujem za slušné ctiť dohody a ja ctím dohody. Možno by som sa k tomu inak postavila, keby išlo o ľudskoprávny alebo bezpečnostný výbor, ale hospodársky výbor je striktne odborný a pán Beluský má taký odborný profil, že som nemala k nemu výhrady,“ zdôvodňovala pre Pravdu svoj postoj Kiššová.

Podľa Weisenbachera je hlasovanie opozície smutné, ale nie prekvapujúce. „Nakoľko sa už na verejnosť dostala informácia, že predseda SaS Richard Sulík sa stretol s Marianom Kotlebom v minulosti a aj ďalšie nešťastné výroky od predstaviteľov tejto strany, tak sa obávam, že je tam možno nejaká spolupráca do budúcnosti ako napríklad ,riešenie rómskej problematiky‘. Tam sú programy SaS a ĽS NS veľmi podobné,“ poznamenal Weisenbacher.

Po voľbách sa opozícia dohodla, že kotlebovci nebudú mať priamo šéfov výborov a že tento nedostatok si vynahradia kreslami podpredsedov, a to v ústavnoprávnom, bezpečnostnom, zahraničnom, hospodárskom výbore a vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií.

Vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj predsa len kotlebovci majú podpredsedu Stanislava Drobného. Stalo sa tak ešte 23. marca počas ustanovujúcej schôdze Národnej rady. Politické strany vtedy ešte nemali jasno v tom, ako sa ku kotlebovcom postaviť. Zo zápisnice výboru vyplýva, že za Drobného hlasovalo všetkých 13 členov výboru z koalície i opozície.

„Nevedeli sme, že opozícia sa takto dohodla. Ešte nebola dohoda a ani v našom klube,“ povedal šéf klubu Mostu-Híd Gábor Gál. Spolu s Drobným bol za podpredsedu výboru zvolený aj poslanec Mostu-Híd Elemér Jakab.

© Autorské práva vyhradené

136 debata chyba
Viac na túto tému: #extrémizmus #Marian Kotleba #ĽSNS #vládna koalícia