Žitňanská chystá veľké zmeny na súdoch

Ľudia by už nemuseli na spravodlivosť čakať roky. Zrýchlenie súdnych konaní by malo napomôcť odbremenenie súdov od časti agendy.

28.04.2016 07:00
Lucia Žitňanská Foto: ,
Odľahčenie sudcov v civilných a obchodných sporoch by malo podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej zrýchliť rozhodovanie v iných veciach.
debata (23)

Exekúcie, zápisy do Obchodného registra, dedenie či platobné rozkazy by mali riešiť špeciálne súdy alebo úrady. Súdy síce ročne vybavia okolo 1,3 milióna prípadov, v šuplíkoch však čaká ďalších vyše 380-tisíc nedoriešených.

Vlani prišlo na súdy 1 262 801 vecí, z toho bolo vyše 540-tisíc exekúcií, okolo 250-tisíc zápisov do Obchodného registra a takmer 150-tisíc platobných rozkazov. Týchto prípadov, ak by ich nesprevádzal spor, by sa mohli zbaviť. Ministerstvo spravodlivosti zvažuje, že pre exekúcie zriadi jeden súd s minimálnym počtom sudcov a zamestnancov, ktorí budú vydávať rozhodnutia bez zdĺhavého súdneho konania. Podobne by sa mal riešiť aj Obchodný register či platobné rozkazy. Odľahčenie sudcov najmä v civilných a obchodných sporoch by malo podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej uvoľniť priestor pre rýchlejšie rozhodovanie v iných veciach.

„Platobný rozkaz, ktorý vydáva sudca pri nesplatenej dlžobe, by mal človek dostať do mesiaca, inak sa nedá hovoriť o vymožiteľnosti práva,“ pripomenula Žitňanská. V súčasnosti platobný rozkaz expedujú vyšší súdni úradníci, k ľuďom sa dostáva do dvoch mesiacov.

Predseda Krajského súdu v Trnave Anton Jaček upozornil, že pred siedmimi rokmi mal ako sudca nevybavených 30 vecí, dnes je to na sudcu aj viac ako 250. „Nápad vecí je viacnásobný a súdy pracujú s menším alebo rovnakým počtom sudcov,“ poukázal Jaček, ktorý poznamenal, že medzi opatreniami zo strany rezortu by malo byť aj zvýšenie počtu sudcov a vyšších súdnych úradníkov.

Zriadenie jedného súdu pre exekúcie plánuje ministerstvo predebatovať s odborníkmi. „O konkrétnej podobe budeme ešte diskutovať, resp. budú musieť byť spravené potrebné analýzy, a až následne bude zrejmé, ktoré z možných riešení bude konečné,“ tvrdí rezort. V súvislosti s týmto pracoviskom sa otvárajú otázky elektronizácie, zverejnenia registra exekúcií a tiež jeho personálne obsadenie.

Ministerstvo si dá tiež vypracovať analýzu, ako pracujú jednotlivé súdy a sudcovia. Na jej základe sa potom rozhodne, či a kde zvýši počet sudcov a ako prerozdelí peniaze. Žitňanská vysvetľuje, že súdy v porovnateľných podmienkach by mali podávať porovnateľný výkon. V nadväznosti na analýzu bude podľa nej potrebné prehodnotiť náplň činnosti sudcov a vyšších súdnych úradníkov.

Platobný rozkaz, ktorý vydáva sudca pri nesplatenej dlžobe, by mal človek dostať do mesiaca, inak sa nedá hovoriť o vymožiteľnos­ti práva.
Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti

K zrýchleniu v rozhodovaní súdov by malo prísť už od júla, keď začne v praxi platiť ich špecializácia. Tú pripravil exminister Tomáš Borec. Znamená to, že napríklad pracovnoprávne vzťahy nebude riešiť 54 okresných súdov ako doteraz, ale len osem vybraných okresných súdov, každý v jednom kraji. Podobne bude rozdelená aj iná problematika. Žitňanská predpokladá, že tieto nové pravidlá, ale aj očistenie súdov od exekučnej a inej agendy výrazne odbremenia sudcov.

Dostupnejší osobný bankrot

K odľahčeniu súdov by mali prispieť aj zmeny v osobnom bankrote. Ministerstvo spravodlivosti v tejto súvislosti chce zmierniť podmienky. Podstata osobného bankrotu spočíva v tom, že ak dlžník zaplatí určitú časť z dlhov, ktorú určí súd, zvyšná časť dlžoby sa mu odpustí. „Ak ho spravíme dostupným pre ľudí, tak nebudú čeliť toľkým exekúciám a vo výsledku sa nám to v dobrom vráti aj pre fungovanie súdnictva,“ zdôraznila Žitňanská.

Na iný prístup k tisícom ľudí, ktorí čelia exekúciám, vyzýva minister práce Ján Richter. Poukazuje na to, že nemajú záujem pracovať, keďže im zarobené peniaze zoberie exekútor. „Treba nájsť opatrenie, možno splátkový kalendár, aby aj títo ľudia boli motivovaní pracovať štandardne a nie načierno,“ povedal včera na veľtrhu práce v Nitre Richter.

Veľkým problémom je to, že niektorí veritelia svoje pohľadávky do konkurzu, ktorý je súčasťou osobného bankrotu, neprihlásia. Začnú ich vymáhať po skončení konkurzu. Problém s konečným oddlžením chce rezort riešiť. Ministerka upozornila, že občan, ktorý sa prihlási do osobného bankrotu, musí zároveň získať istotu, že ak v stanovenej lehote splatí súdom to, čo má, tak sa zbaví zvyšku pohľadávok.

Čo bude s malými súdmi?

Sudcovia ešte za ministrovania Tomáša Boreca navrhovali, aby zvážil existenciu malých súdov, kde je menej ako sedem sudcov. Považovali ich za neefektívne. Z 54 okresných je takých sedem. Ak by zanikli, uvoľnení sudcovia by posilnili väčšie súdy. Borec si takéto riešenie nevybral, cestu, ako zrýchliť konanie, videl v špecializácii na vybrané agendy. Viaceré malé súdy rozhodujú spory priebežne a nie sú zahltené nevybavenou agendou. Napríklad Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou, kde sú len štyria sudcovia, nepatrí k najpomalším.

Medzi súdy, ktoré majú na sudcu najviac nerozhodnutých sporov, patria Malacky s deviatimi sudcami. Tu na každého z nich pripadá 922 nevyriešených vecí. Podobne je to aj na okresných súdoch v Leviciach a Dunajskej Strede, kde na jedného sudcu čaká takmer 700 nevyriešených vecí. Žitňanská chce do sto dní vyhodnotiť, akým smerom rezort potom pôjde, a začať diskusiu aj o tom, čo s malými súdmi. Pokladá ju za legitímnu. „Tejto témy sa domáhajú aj predsedovia súdov,“ uviedla ministerka, ktorá sa už stretla s ôsmimi predsedami krajských súdov.

Naposledy došlo k rušeniu súdov roku 2004, za druhej Dzurindovej vlády. Tá vtedy navrhla zrušiť dva krajské súdy v Trnave a Trenčíne a 13 okresných. V parlamente napokon zrušili len desať okresných súdov. Počet súdov znovu zvýšila Ficova vláda roku 2008, vtedy pribudlo deväť okresných.

Podmienky na osobný bankrot dnes

  • Aby dlžník mohol uvažovať o osobnom bankrote (malý konkurz), musí vlastniť určitý majetok a byť schopný zaplatiť náklady konkurzu (výdavky a odmenu správcu). Fyzická osoba – nepodnikateľ musí mať celkový majetok minimálne v hodnote 1 659,70 eura a sumu 663,88 eura na úhradu preddavku na odmenu predbežného správcu. Ten musí uhradiť ešte pred podaním návrhu.
  • V prípade, že súd zistí, že dlžník nemá majetok ani len v hodnote, ktorá by postačovala na úhradu nákladov konkurzu (najmenej 1 659,70 eura), konkurz nevyhlási.

Aké zmeny plánuje ministerstvo spravodlivosti

  • Istá skupina ľudí by mohla byť od poplatkov pri osobnom bankrote oslobodená, prípadne ich uhradí štát.
  • Pohľadávky, ktoré veritelia neprihlásia do konkurzu, po jeho skončení už nebudú môcť vymáhať.
  • Od júla začne fungovať Centrálny register exekúcií, v ňom si bude môcť občan nájsť údaje, či je proti nemu vedená exekúcia.
(vv, MS SR)

© Autorské práva vyhradené

23 debata chyba
Viac na túto tému: #ministerstvo spravodlivosti #súdy #súdne konananie