Extrémizmus sa vkráda do škôl aj na tričkách

Na alarmujúcu hrozbu šírenia extrémizmu na školách upozorňujú výsledky prieskumu, ktorý na vzorke žiakov 8. ročníka základných škôl a žiakoch 2. ročníka stredných škôl robila Štátna školská inšpekcia.

Prieskum ukázal, že so symbolmi a s prejavmi extrémizmu sa v škole nestretlo iba 37 percent žiakov základných škôl, 25 percent žiakov gymnázií a približne 20 percent žiakov stredných odborných škôl. „Ostatní nejakú skúsenosť, či už častú, alebo zriedkavú, mali. Išlo predovšetkým o nosenie tričiek so symbolmi, prejavy netolerancie k ľuďom s iným názorom, inej rasy, etnika, distribúciu materiálov propagujúcich extrémistické skupiny a hnutia vrátane nosenia zbraní,“ uviedla hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová.

Šarlota Pufflerová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť považuje výsledky prieskumu za alarmujúci signál. „Ukazuje, aké zlé je to na všetkých frontoch. Tak na strane škôl, ktoré majú zabezpečiť, aby sa na ich pôde niečo také vôbec nedialo, ale tiež polície,“ pripomína Pufflerová. Polícia podľa nej vie o tom, že medzi mládežou sa niečo také šíri a aj kto to šíri, ale robí veľmi málo preto, aby tomu aktívne bránila a snažila sa preniknúť do týchto hnutí. Zároveň by sa podľa nej mala podstatne viac venovať prevencii, spolupracovať so školami a snažiť sa oboznámiť prostredie školy s nebezpečenstvom pri takejto kriminálnej činnosti.

Tričká so špecifickými nápismi či maskáče a „bombéry“ od istej firmy sa medzi žiakmi akoby stali módou. S takýmito symbolmi extrémizmu v triede alebo v škole sa najviac stretávajú žiaci základných škôl v Prešovskom a Nitrianskom kraji, v Prešovskom to podľa prieskumu bolo až 70 percent žiakov.

„Často ani nevedia, čo to tričko alebo symbol znamenajú,“ reagoval Ján Jurečko, riaditeľ základnej školy v Spišskom Podhradí. Na ich škole sa prieskum nerobil, sám však odhaduje, že s takým tričkom sa v ich škole ukázalo možno päť percent žiakov. Riešia to s nimi pohovorom, stretnutím s rodičmi, v krajnom prípade pristupujú k zníženej známke zo správania. Tento rok taký prípad zatiaľ neriešili. „Väčšinou ich na to navedú starší kamaráti. Robia to z frajeriny, chcú patriť do nejakej partie, do nejakého gangu,“ hovorí Jurečko. Upozorňuje však aj na vplyv rodinného prostredia, najmä v prípadoch, keď sa s takými prejavmi stretnú u mladších žiakov.

Na dôvody, prečo sa mladí stávajú členmi extrémistických skupín, sa pýtal aj prieskum. Samotní žiaci najčastejšie uvádzali ako motív túžbu niekam patriť, čo podľa Kalmárovej môže súvisieť s pocitmi osamelosti a vykorenenosti, ale aj túžbu získať obdiv a rešpekt, čo zas môže byť prejavom nedostatku pozitívneho oceňovania, a tiež hľadanie náhrady za nefungujúcu rodinu. Popri špecifickom odeve sa do škôl dostávajú aj rôzne propagačné materiály extrémistických skupín. Podľa prieskumu sa s tým v škole stretla takmer polovica opýtaných žiakov základných škôl v Prešovskom kraji, na stredných školách najmä žiaci odborných škôl v Prešovskom, Košickom a Banskobystric­kom kraji.

Anketa zároveň ukázala, že voči prejavom netolerancie nie sú vždy imúnni ani učitelia. Takmer 22 percent žiakov základných škôl vníma, že niektorí učitelia ironizujú žiakov a zosmiešňujú etnickú či národnostnú menšinu, časť z nich aj na sociálnych sieťach, na stredných školách sa s nevhodnými prejavmi od učiteľov stretlo 17 percent opýtaných žiakov.

Rezort školstva v odpovedi na otázku, aké opatrenia pripravuje v rámci boja proti šíreniu extrémizmu na školách, sa odvoláva na programové vyhlásenie vlády. „Upriami pozornosť predovšetkým na zabezpečenie výučby zameranej na efektívnu a cielenú prevenciu prejavov rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, extrémizmu a ostatných prejavov intolerancie, ako aj posilnenie občianskej výchovy proti extrémizmu a totalitným režimom,“ uvádza okrem iného komunikačný odbor rezortu.

Štátna školská inšpekcia bude podľa Kalmárovej pokračovať v mapovaní postojov žiakov, pričom sa bude usilovať nájsť pozitívne príklady škôl a ponúknuť ostatným konkrétne postupy, ktoré by mohli pomôcť k zmenám. „Je však potrebné si uvedomiť, že vplyv školy nie je v tejto oblasti úplne rozhodujúci, aj keď nie je zanedbateľný. Škola môže iba vyvažovať vplyv iných faktorov a je na nej, ako úspešne to dokáže urobiť,“ myslí si Kalmárová.

Podľa Kalmárovej by bolo chybou, keby sa pozornosť sústredila iba na posilňovanie počtu hodín občianskej náuky alebo dejepisu či spoliehanie sa na to, že celý problém vyriešia povinné exkurzie do koncentračných táborov. „Každý učiteľ by mal prejsť efektívnou prípravou, ktorá by zaručila, že bude schopný viesť kvalifikovaný dialóg o spoločenských témach,“ dodala Kalmárová. Podobne to vidí aj Pufflerová. Riešenie je podľa nej v tom, čo ľudskoprávne organizácie žiadajú už dávno – vo vzdelávaní k ľudským právam a rešpektovaniu iných ľudí naprieč celou spoločnosťou, počnúc vzdelávaním samotných učiteľov a učiteliek. Ak by žiaci mali zvnútornené ľudskoprávne hodnoty, bolo by oveľa ťažšie vtiahnuť ich do spolkov, kde sa nabáda na porušovanie ľudských práv.

Symboly a prejavy extrémizmu v mestských a vo vidieckych základných školách

Exkurzie do koncentračných táborov či viac hodín občianskej náuky ani podľa nej nie sú celkom riešením. „Návštevu Osvienčimu by som dávala úplne na posledné miesto, keď sú na to tí mladí ľudia už pripravení, rozumejú podstate problému a súvislostiam. Že pri extrémizme ide vlastne o vážne porušovanie ľudských práv. Začína sa tam, kde niekoho nerešpektujeme, nepočúvame ho, vysmievame sa mu, stupňuje sa, keď začneme do niekoho strkať, kričať naňho, biť ho či doslova do neho tĺcť alebo kopať, a môže sa to končiť dokonca smrťou človeka. Už to, že si prajem niečie poníženie či bolesť, nie je v poriadku. Najmä ak sa to deje z dôvodu príslušnosti k určitej rase, etniku, národnosti alebo sexuálnej orientácie, presvedčenia, rodu a podobne,“ vysvetlila Pufflerová.

Symboly a prejavy extrémizmu v stredných školách

Zdroj: Štátna školská inšpekcia *boxery, nožíky či paralyzujúce a slzné plyny

Ľudské práva treba podľa nej dostať do vzdelávania na všetkých úrovniach a vo všetkých predmetoch. „Nie je to predmet sám osebe. Dávať deťom uvedomovanie si toho, že ja ako ľudská bytosť rešpektujem inú ľudskú bytosť takú, aká je, a tak, ako si uvedomujem svoje práva, tak rešpektujem u druhej ľudskej bytosti jej práva, to sa dá na hocijakom predmete. Aj na dejepise, aj na matematike,“ zdôraznila Pufflerová.