Zdravotnícky rezort má na stole návrh, ktorý určuje, že o akútnych pacientov by sa malo starať 40 zariadení z celkovo približne 80. Do konca tohto roka chce poznať odpoveď na otázku, či je takáto zmena reálna.
Podľa Národného programu reforiem na rok 2016, ktorý minulý týždeň schválila vláda, má ministerstvo v pláne zmeniť štruktúru nemocníc. Má to prispieť k lepšej efektívnosti a transparentnosti zdravotníctva. V súčasnosti sa rezort zaoberá návrhom Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá s týmto nápadom prišla ešte vlani. Od nového ministra asociácia očakáva, že sa s ňou v tejto veci stretne.
Asociácia vybrala 40 nemocníc, ktoré by sa zamerali na akútne prípady. Mali by mať vybudovaný urgentný príjem a základné oddelenia ako chirurgické, oddelenie akútnej a intenzívnej medicíny, interné, gynekológiu a pôrodnicu či detské oddelenie. Okrem toho by mali byť vybavené vlastnými vyšetrovacími zložkami alebo byť schopné ich zabezpečiť. Do nich by mala záchranná zdravotná služba prednostne voziť pacientov.
„Ostatné nemocnice budú poskytovať ambulantnú starostlivosť, jednodňovú starostlivosť, stacionáre, operačné odbory, ale nebudú už poskytovať nonstop pooperačnú starostlivosť, ale len starostlivosť formou jednodňových zákrokov,“ vysvetlil prezident asociácie Marián Petko.
Ako pripomenul, ich návrh neznamená rušenie zariadení. Dodal, že ani v zahraničí pri podobných zmenách nemocnice nezanikali. Asociácia pri príprave dokumentu vychádzala aj zo štandardných praktík starých štátov Európskej únie, kde je napríklad zadefinované, koľko musí mať nemocnica za určité obdobie pôrodov, aby mohla byť pôrodnicou. Pokiaľ to nespĺňa, nemôžu tam pacientky rodiť, pretože by to pre ne predstavovalo riziko.
„Dali sme určitý návrh, ktorý je spracovaný, ale to neznamená, že je nemenný. Je potrebné rozmeniť ho na drobné a musí do toho vstúpiť, samozrejme, ministerstvo so svojimi odbornými skupinami, a vôbec sa nebránime žiadnej diskusii. Každý je, samozrejme, povinný poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ale my sme konečne chceli, aby nerobil každý všetko a aby bolo redefinované, kto má čo robiť,“ doplnil Petko.
| Opatrenia Národného programu reforiem 2016 v zdravotníctve | |
|---|---|
| Názov úlohy | Termín |
| Platby za diagnostickú skupinu DRG | 1. 1. 2017 |
| Implementácia e-Health | 1. 1. 2017 |
| Výstavba novej nemocnice | zatiaľ neurčený |
| Integrácia poskytovania zdravotnej starostlivosti | 31. 12. 2016 |
| Redefinovanie typov nemocníc | koniec roka 2016 |
Zdroj: ministerstvo financií
Tomáš Král, hovorca siete nemocníc Svet zdravia, si myslí, že takáto zmena bude časom potrebná. Poukazuje na zložitú situáciu na trhu práce zdravotníckeho personálu, starnutie obyvateľstva a zmenu v štruktúre chorobnosti, keď začínajú stúpať chronické civilizačné ochorenia. „Je možné očakávať, že čoraz viac menších regionálnych nemocníc sa bude musieť orientovať na poskytovanie následnej zdravotnej starostlivosti pre dlhodobo chorých a chronických pacientov. Príkladom je aj naša nemocnica v Banskej Štiavnici. Sme presvedčení, že schválená národná stratégia by v tomto smere pomohla tento nezvratný proces urýchliť, urobiť ho riadeným, a tým zvýšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti vo väčších regionálnych celkoch,“ reagoval v stanovisku.
Podľa riaditeľa Fakultnej nemocnice v Nitre Jozefa Valockého najskôr musí byť dlhá diskusia, kým sa nájde správny model fungovania a konsenzus. „To nie je jednoduchá vec. Je zložité dnes povedať, kto čo bude robiť, kedy bude robiť a ako bude robiť. Pravdepodobne budeme hovoriť aj o nemocniciach niekdajšieho prvého, druhého a tretieho typu. Budeme musieť zadefinovať aj nejaké koncové, takže to bude ozaj ešte dlhá diskusia,“ domnieva sa Valocký. Zmeny považuje za potrebné aj preto, lebo malé nemocnice, okresné nemocnice často nemajú ani kapacitu, ani materiálno-technické vybavenie na niektoré činnosti.
Rozdelenie nemocníc podľa troch typov fungovalo do roku 2004. Zariadenia 1. typu, väčšinou išlo o menšie mestské nemocnice, mali štyri základné oddelenia, a to interné, chirurgické, gynekologicko-pôrodnícke a detské. Nemocnice 2. typu, teda okresné, mali 500 až 1 000 postelí a približne 12 oddelení. A napokon 3. typ bol určený pre spádovú oblasť s asi 1,5 miliónmi obyvateľov, čo zhruba spadá pod fakultné nemocnice v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.
Tento systém delenia považuje za efektívny prezidentka Asociácie za ochranu práv pacientov Katarína Kafková. „Vnímam to ako určitý návrat k deľbe práce. Potreba sa odvíja od toho, že je málo lekárov expertov. Tí by sa mali koncentrovať na konkrétne pracoviská, aby bola zabezpečená dostatočná zručnosť, aby vedeli riešiť komplikácie a vyhýbať sa im,“ mieni Kafková.
Pripomenula tiež, že populácia starne, a preto je potrebných viac lôžok pre chronických pacientov, ktoré budú zamerané na lekársku, ošetrovateľskú, rehabilitačnú, ale aj na opatrovateľskú starostlivosť. Poukazuje však, že spolu s redefinovaním nemocníc musí prísť aj riešenie prevozu pacienta do zariadenia, ktoré bude vzdialené.
„Chce to veľkú diskusiu, dáta, prognózy a zohľadniť rizikové faktory životného prostredia, záťaže, aké tu máme z minulosti. Treba predvídať. Analytická fáza je nevyhnutná. K tomu treba aj ďalšie nástroje, systém financovania DRG, e-Health a podobne. Toto treba riešiť paralelne. Myslím si, že z hľadiska kvality a bezpečnosti by mal pacient iba získať,“ uzavrela Kafková.
V národnom programe reforiem sa pre zdravotníctvo plánuje aj zavedenie e-Healthu, platieb za diagnostickú skupinu či výstavba novej nemocnice.