V prípade zeleniny a ovocia by mali uprednostňovať ekologické produkty. Pokiaľ kuchyne tieto pokyny dodržia, polepšia si domáci výrobcovia. Tí už dlhodobo upozorňujú na to, že lacnému mäsu alebo ovociu z dovozu nedokážu konkurovať.
Zásady, ktorých cieľom je zvýšiť bezpečnosť a kvalitu surovín, včera schválila vláda. Podľa nich by mali jedálne nakupovať produkty najvyššej kvality – čerstvé mäsá a pečivo, ekologicky vypestovanú zeleninu, mliečne výrobky s minimálnym obsahom tukov 1,5 percenta. Konzervy, sirupy alebo cestoviny by mali byť bez konzervačných látok, farbív a dochucovadiel. Do praxe by sa tieto pravidlá mali dostať čo najskôr, presný termín ministerstvo pôdohospodárstva nespresnilo.
„Čerstvosť je prvoradá. Tým, že sme do podmienok a minimálnych nárokov dali, že pôjde predovšetkým o čerstvé potraviny, tak si myslíme, že dokážeme takto podporiť aj našich spracovateľov a našich výrobcov,“ povedala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná po skončení rokovaní vlády s tým, že čerstvosť sa týka mnohých potravín, či už mäsa, mliečnych výrobkov, alebo napríklad pekárenských výrobkov.
Matečná ďalej dodala, že slovenské potraviny sú zdravé aj bezpečné a metodickými usmerneniami môžu k ich väčšej spotrebe prispieť ostatné ministerstvá, konkrétne školstva a obrany. Pripustila, že používanie čerstvých potravín môže zvýšiť cenu obedov. Legislatíva má však podľa nej odporúčací charakter. „Ministerstvo si neuzurpuje prikazovať niekomu, aby niečo používal alebo robil, je to na dobrovoľnej báze,“ doplnila.
Propagácia domácich produktov by sa nemusela páčiť úradníkom v Bruseli, ktorí sa už v minulosti Slovensku vyhrážali žalobami. Štát pamätal aj na takéto normy. V usmernení preto odporúča čerstvé produkty. Brazílske mäsá, ktoré sa musia zmraziť, aby prežili dlhú cestu, by sa tak na taniere nemali dostať.
Hydinári si od zmien sľubujú, že sa do jedální čoskoro dostane viac slovenských potravín, slovenskej hydiny a vajíčok. „Jednoznačne v tom vidíme prínos,“ povedal riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár. Pripomenul, že minulý rok robili prieskum medzi školskými jedálňami. Výsledky ukázali, že od slovenských producentov hydinu odoberá iba 18 percent jedální, čo je minimálny odber. Molnár predpokladá, že podľa nového usmernenia by sa nákup mohol zvýšiť na 85 a viac percent.
Naši producenti hydiny spĺňajú kritériá Európskej únie na kvalitu na sto percent, dokonca ešte pred vstupom do EÚ sme mali niektoré podmienky nastavené ešte prísnejšie. Použitie antibiotík u nás nepripadá do úvahy. Poliaci však podľa Molnára majú výnimku. To, že podľa nových noriem budú kuchyne kupovať suroviny drahšie, vraj nehrá veľkú úlohu. „Ak už dnes 18 percent školských jedální kupuje hydinu za tieto ceny, a vedia sa zmestiť do stravnej jednotky, tak si myslím, že by sa mohli zmestiť aj ďalšie,“ myslí si šéf únie.
Aké suroviny by mali kuchyne nakupovať
- Hydinové mäso – čerstvé, nie mrazené, krehčené, šťavnaté, solené alebo s označením mäsový prípravok
- Bravčové a hovädzie mäso – čerstvé, nie mrazené ani rozmrazené
- Mlieko a mliečne výrobky – s minimálnym obsahom tuku 1,5 percenta, preferovať pasterizované mlieko, syry bez rastlinných tukov, farbív a konzervačných látok
- Ovocie a zelenina – z integrovanej alebo ekologickej produkcie, sezónne produkty zo spádovej oblasti stravovacích zariadení
- Sirupy – minimálne 50 percent ovocnej zložky
- Pečivo – len čerstvé, nedopekané
- Cestoviny – bez konzervačných látok, syntetických farbív a dochucovadiel
- Konzervárenské výrobky – bez konzervantov, syntetických sladidiel, farbív a dochucovadiel
Konateľ výrobne mäsa spoločnosti Svaman Myjava Milan Majtán však poukazuje na to, že čerstvé mäso ešte automaticky neznamená, že ide o slovenský produkt. Na náš trh prichádza pomerne veľké množstvo dovezeného mäsa v chladenom stave, teda čerstvého mäsa. To pokrýva asi 60 percent spotreby. Zvýšiť odber našich produktov je podľa Majtána dobrá myšlienka, ale mali byť jasnejšie pravidlá. „Keď chceme slovenské mäso, tak by malo byť slovenské aj z hľadiska chovu,“ doplnil. Nedostatky v usmernení vidí aj konateľ spoločnosti Mäso Lapin Banská Bystrica Ľubomír Lapin.
Pripomína, že sa môže stať, že príde mrazené mäso z Brazílie, niekto ho rozmrazí a bude ho predávať ako chladené. „Osobne s týmto nemám skúsenosti, ale stať sa môže čokoľvek a vylúčiť sa to nedá,“ mieni Lapin s tým, že metodika usmernenia by mala byť taká, že jedálne by mali nakupovať chladené mäso z certifikovaných prevádzok, kde prebieha stály veterinárny dozor. Ak sa tak stane, tak takéto nariadenie slovenským výrobcom určite pomôže. „Bude väčší dopyt po chladenom mäse a nie po mrazenom, a druhá stránka veci je, že tým pádom bude aj viac roboty pre ľudí,“ doplnil.
Základné školy tvrdia, že čerstvé produkty sa snažia kupovať už aj teraz. „Je to určite drahšie. Sú ale niektoré mäsá, ktoré čerstvé nevieme kúpiť, ako napríklad ryby,“ priblížila vedúca školskej jedálne Marta Šabatová zo Základnej školy na Kulíškovej v Bratislave.
Dodávateľov podľa nových pravidiel budú meniť podľa toho, kto také mäso ponúkne a za akú cenu. Šabatová zatiaľ nevedela povedať, ako sa zmeny odrazia na cenách stravného.
Základná škola na Rastislavovej ulici v Prievidzi bude o tom so zriaďovateľom školy rokovať, keď normy vstúpia do platnosti.
Vedúca jedálne spojenej školy vo Vrútkach Mariana Ščurová uviedla, že je dôležité podporovať domácu produkciu a tiež nepoužívať potraviny s konzervantmi či dochucovadlami. „V rámci možností sme sa o to v jedálni snažili aj doteraz. Napríklad okrem kuracieho nepoužívame žiadne mrazené mäso,“ uviedla. Prísnejšie normy podľa nej sa určite odrazia aj na cene stravy v jedálni. Cena však by nemala byť rozhodujúca. „Určite sa bojím, že stravníkov bude menej, ale myslím si, že rodič, ktorý má záujem, aby jeho dieťa bolo zdravé, ho na obedy prihlási,“ poznamenala.
Podobný názor má aj vedúca školskej jedálne z obce na západnom Slovensku, ktorá si neželala uviesť meno. Tvrdí, že v ich jedálni sa nič nezmení, pretože používajú len čerstvé mäso, ovocie z ekologickej produkcie a kvalitné sirupy s vyšším percentom ovocnej zložky.