Učitelia a extrémizmus. Aký je ich postoj?

Zistila to Štátna školská inšpekcia, ktorá robila prieskum o výskyte extrémizmu v školách. Pravda pred niekoľkými dňami informovala, že so symbolmi a prejavmi extrémizmu sa v priestoroch školy stretla už väčšina žiakov.

Z prieskumu vyplynulo, že takmer 22 percent oslovených žiakov základných škôl má skúsenosti s nevhodným správaním zo strany niektorého z učiteľov. „Viac ako pätina oslovených uviedla, že niektorí pedagógovia majú sklony ironizovať ich výkony počas vyučovania, nevhodne sa vyjadrujú o niektorých jednotlivcoch, zosmiešňujú etnickú alebo národnostnú menšinu,“ uvádza sa v správe Štátnej školskej inšpekcie. Niektorí učitelia sa takto podľa žiakov vyjadrujú aj na facebooku. Na stredných školách sa s takýmto správaním stretlo 17 percent oslovených žiakov.

Podľa správy z prieskumu inšpekcie väčšina učiteľov však prispievala k vytváraniu atmosféry vzájomnej ústretovosti, dôvery a úcty bez urážania dôstojnosti žiakov, šírenia strachu, necitlivého presadzovania svojich názorov a myšlienok v triede, mimo školy či na sociálnych sieťach. „Niektorí, napriek zodpovednosti za výchovu a formovanie osobnosti zverených žiakov, neboli svojím profesijným a osobným životom pre nich pozitívnym vzorom,“ upozorňuje správa po prieskume v základných školách.

Šéf Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman hovorí, že takéto správanie učiteľov býva tam, kde nie je zdravá atmosféra. „Veľmi často máme skúsenosti s tým, že takéto prejavy sú na školách, kde je sociálne prostredie nevyrovnané, kde sú rôzne prejavy mobbingu, bossingu a potom dochádza aj k tomu, že zlyhávajú aj učitelia. Myslím si, že na zdravej škole, kde sú zdravé vzťahy medzi vedením, zamestnancami, žiakmi a rodičmi, sú takéto prejavy neakceptovateľné. Hneď sa o tom vie a rieši,“ hovorí Crmoman.

Problém na školách však potvrdzuje aj sociologička Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry. „Pri výskumoch o tom, ako učitelia vnímajú rómske deti, sa ukázalo, že je to naozaj dosť problematické. Často to vychádza aj z toho, že učitelia ako by nedôverujú schopnostiam detí a rómske deti často vnímajú veľmi negatívne. Ak sa niečo stane v škole, tak sú veľmi často ako prví vinníci označovaní rómski žiaci. Stáva sa, že im chýba empatia voči deťom a uvedomenie si rozmanitosti situácie, v ktorej sa deti nachádzajú. Neraz sa preferuje jeden typ detí oproti iným. Ale nehovorím, že sa to týka všetkých učiteľov,“ hovorí Gallová Kriglerová.

Učitelia, ktorí sami majú negatívne postoje voči menšinám, môžu potom prehliadať aj prejavy extrémistického správania u žiakov, prípadne otvorene či skryto podporovať extrémistickú stranu. „Je pravda, že aj v radoch učiteľov sú takí, ktorí volili Kotlebu. Veď aj na kandidátnej listine tej strany boli nejakí učitelia. A dokonca aj vysokoškolskí,“ hovorí nemenovaný učiteľ bratislavskej strednej školy. Medzi svojimi kolegami v škole o nijakom voličovi extrémistov nevie. Učitelia v ich škole, kde majú žiakov rôznych národností, boli podľa neho z výsledkov parlamentných volieb zhrození. „Drvivá väčšina chcela odísť zo Slovenska. Myslím si, že u nás nikto Kotlebu nevolil,“ dodal.

Medzi učiteľmi sa však podľa neho tiež diskutuje o tom, ako sa k problému narastajúceho extrémizmu postaviť, aj keď podľa neho verejné deklarácie samy osebe veľa nezmenia. „Učitelia odrážajú to, čo je v spoločnosti. Vždy sa nájdu aj radikáli. Ale niečo ich k tomu vedie. Koľko prázdnych sľubov od rôznych vlád a neustále sa meniacich ministrov sme už dostali?“ pýta sa učiteľ, ktorý si neželal byť menovaný.

Podľa sociologičky by však určite bolo dobré, aby sa prešľapy učiteľov aj v záujme ich stavovskej cti neprehliadali. „Na Slovensku sa veľmi často všetko prejde len takým mlčaním. Každý si o tom myslí svoje, ale na verejnosti sa nevyjadrí. Nie je zvykom, aby nejaký učiteľ či škola jasne povedali, že takéto správanie je podľa nás nevhodné a nemyslíme si, že je hodné učiteľského stavu. Toto tu podľa mňa veľmi chýba,“ hovorí Gallová Kriglerová.

Zároveň podľa nej chýba lepšia komunikácia medzi samotnými učiteľmi, celková atmosféra a duch školy, ktorý by ukázal, že toto je nielen netolerovateľné, ale jednoducho to nie je naša škola. „Teda, že naša škola nie je rasistická, nepodporuje nijaké extrémistické prejavy, či už od žiakov, učiteľov, alebo kohokoľvek iného. To chýba na Slovensku najviac. Je to problém v celej krajine. Aj ľudia, ktorí nesúhlasia s takými prejavmi, sa neozvú, a tak začínajú byť extrémistické prejavy čoraz bežnejšie,“ upozorňuje Gallová Kriglerová.

Pomôcť by podľa nej mohla lepšia príprava budúcich učiteľov a lepšia práca v škole. „Supervízia učiteľov, vzájomné diskusie o týchto témach medzi učiteľmi, ale aj so žiakmi. Aby to nebolo len o tom, že príde policajt, ktorý má pripravenú pre žiakov prednášku o extrémizme, ktorá sa volá napríklad Správaj sa normálne. Podľa mňa by bolo lepšie, keby na celej škole prebehla vzájomná diskusia všetkých o týchto témach, z ktorej by sa mohli učiť aj učitelia, aj žiaci. Nebolo by to o tom, že učitelia sú tí, čo majú vždy pravdu, ale bol by tam partnerskejší prístup,“ dodáva.

Slovenská komora učiteľov podľa jej šéfa bude vždy obhajovať etické, demokratické a ľudské správanie a presadzovať ich aj medzi učiteľmi. „Preto dlhodobo pracujeme na etickom kódexe a verím, že takých prejavov bude čoraz menej a učitelia sa ich budú vystríhať,“ hovorí Crmoman. Komora zatiaľ prevzala návrh etického kódexu, ktorý spracoval Ľubomír Pajtinka. V návrhu sa okrem iného hovorí o tom, že „učiteľ sa otvorene hlási k ideálom demokracie a humanizmu“ a v prípadoch neodbornosti kolegu či diskriminácie „nesmie podľahnúť pocitu falošnej kolegiality a stavovskej spolupatričnosti“. Zatiaľ však nebol prijatý. Niektoré školy medzitým prijali vlastné kódexy, ktoré majú rôznu formu.