Pokuta za jedného nechceného utečenca v sume 250-tisíc eur sa prirovnáva k obchodu s ľuďmi. Či sa bude rokovať o pláne eurokomisie už na najbližšej Rade ministrov vnútra 20. mája v Bruseli, nie je jasné. Analytici nevylučujú, že sa tak vážna téma dostane aj na stôl summitu lídrov členských krajín únie.
Zámer komisie vyvolal hneď po jeho zverejnení v stredu ostré reakcie. „Európska komisia začína rokovania o budúcej azylovej politike EÚ tým, že dáva na stôl permanentný relokačný mechanizmus – čiže to, čo členské štáty najviac rozdeľuje. Môžeme zopakovať, že Slovensko naďalej odmieta návrhy na zavedenie povinných kvót na prerozdelenie migrantov. Ide o zlý návrh, ktorý nerieši migračnú krízu,“ reagoval minister vnútra Robert Kaliňák. Podľa neho ani odborne to nedáva zmysel, pretože migračná a azylová politika je viac ako len relokácie. Upozornil, že je to dôsledné manažovanie vonkajších hraníc, sú to návraty a spolupráca s tretími krajinami. V azylovej oblasti sú to prijímacie podmienky, procedúry, kvalifikačné kritériá a mnohé ďalšie. Prerozdeľovanie utečencov je podľa ministra vnútra nanajvýš na konci reťazca. V tomto slede sa o tom má aj viesť diskusia.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Slovensko Európskej únii odkázalo, že takáto bude aj filozofia slovenského prístupu. Kaliňák predpokladá, že o tomto návrhu sa bude ešte dlho diskutovať a čaká ho aj dlhá cesta k schváleniu. „Mnohé členské štáty majú k týmto ambíciám rezervovaný postoj a výhrady. Takto to zaznelo aj na poslednej, aprílovej Rade ministrov vnútra EÚ,“ uviedol šéf rezortu vnútra. Poslanec Mostu-Híd a šéf zahraničného výboru František Šebej nepovažuje návrh eurokomisie za dobrý nápad. „Keby sa to podalo tak, že sa od členských štátov chce, aby na seba prevzali nejaké finančné bremeno starosti o tých ľudí, tak je to niečo iné, ako to rovno nazvať pokutou. Peniaze menia utečencov na predmet obchodu,“ povedal Šebej.
SNS reagovala na návrh stručne, cez svoju hovorkyňu odkázala, že „s takýmto mechanizmom nesúhlasí“. Sieť označila zámer Bruselu za kontraproduktívny. „Slovenská republika sa na Súdnom dvore EÚ domáha určenia neplatnosti povinných kvót, takže návrhu komisie chýba základná procesná logika. Ale aj z vecného a politického hľadiska je ten návrh takpovediac mimo misu, pretože nerieši reálne potreby únie ako celku,“ povedala hovorkyňa strany Karmen Németová.
Opozičné subjekty označili plán pokutovať členské štáty EÚ za odtrhnutý od reality. Varovali, že finančné pokuty za neprijatie migranta sa stanú nebezpečným spúšťačom protieurópskych nálad. Zuzanu Gabrižovú z portálu EurActiv.sk neprekvapujú reakcie slovenských politikov. Podľa nej je pomerne široká zhoda naprieč členskými krajinami, že súčasný systém, ako riešiť otázku utečencov, nefunguje. "Nikto však nepredstavil súbor opatrení, ktorý by obsahoval podstatnejší rozmer solidarity v podobe zdieľania bremena. Z tohto pohľadu sa mi preto zdá nepravdepodobné, že by celý návrh komisie bol zmietnutý zo stola,“ mienila Gabrižová. Podľa nej je však otázne, či budú o návrhu eurokomisie rokovať ministri vnútra. Myslí si, že niektoré krajiny budú tlačiť, aby sa táto téma dostala na summit lídrov EÚ.
Podobný postoj ako Slovensko má visegrádska štvorka. Praha označila kvóty za slepú uličku, Varšava hovorí, že je v rozpore s právami členských krajín EÚ. Budapešť chystá na jeseň referendum o kvótach. Naopak, Berlínu a Rímu sa návrh pozdáva.
Český vicepremiér a šéf ľudovcov Pavel Bělobrádek v rozhovore pre nemecký denník Die Welt včera povedal, že jeho krajina je proti kvótam a prihovoril sa za to, aby sa utečencom pomáhalo mimo Európy, pretože je to osemkrát lacnejšie. Ako uviedla agentúra ČTK, Bělobrádek v narážke na mníchovskú dohodu z roku 1938 zdôraznil, že Česi sú veľmi citliví, keď sa rozhoduje o nich a bez nich. O povinných kvótach na prerozdelenie utečencov vlani rozhodli ministri vnútra, ale Česko spolu s ďalšími krajinami vrátane Slovenska bolo prehlasované.
Európska komisia argumentuje, že ak sa nenájde ochota podeliť sa o zodpovednosť pri zvládaní utečeneckej krízy, tak sa žiadny členský štát s týmto problémom sám nevyrovná. Napriek tomu, že súčasný systém kvót sa vôbec neosvedčil, Brusel tlačí na ich uplatnenie v budúcich krízových situáciách. Nástroj povinného prerozdeľovania by sa automaticky využil v prípade, že v niektorej krajine EÚ by počet utečencov prekročil 150 percent „spravodlivého podielu“ v únii. Údaj sa odvodzuje od počtu obyvateľstva a ekonomiky každého štátu. Mechanizmus by fungoval dovtedy, kým sa krajina nedostane znovu pod uvedených 150 percent.