Jeho 79-ročná mama tu vlani v novembri skončila na centrálnom príjme s diagnózou mozgová porážka. Zdravotníkom podľa syna spadla a utrpela ďalšie poranenia. Do piatich dní zomrela. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prípad stále preveruje.
So smutným príbehom sa na denník Pravda obrátil Roman Kráčalík z Bratislavy, ktorý na 18. november minulého roka nikdy nezabudne. V ten deň jeho 79-ročná mama dostala mozgovú porážku. Záchranka ju doviezla do nemocnice v Ružinove. Keď za ňou prišiel, neveril vlastným očiam. Mama mala na tvári modriny, zlomený nos a tržnú ranu na čele. „Ležala na jednotke intenzívnej starostlivosti na neurologickom oddelení. Bola dobitá a už vôbec nevnímala. Zdravotná sestra ma zaviedla do izby a hneď zmizla,“ hovorí. Okamžite začal zisťovať, čo sa jej stalo. Dostal odpoveď, že spadla na centrálnom príjme, ale že sú to len modriny. Lekár mu neskôr povedal, že mala aj zlomený nos.
Kráčalík si vie predstaviť, ako sa to mohlo stať. „Na centrálnom príjme majú takú miestnosť, kde som raz ležal aj ja. Bol som tam štyri hodiny sám a bez pomoci, nikto o mňa nezavadil, mám pocit, že to tam funguje len tak, že prežije len silný. Slabý a bezmocný, odkázaný na pomoc druhého, nemá šancu. Tam zrejme spadla. Prečo bola bez dozoru? Z môjho pohľadu ide o neľudské zaobchádzanie a myslím si, že ten pád a zranenia jej iba pomohli do hrobu,“ povedal Kráčalík. Jeho mama na piaty deň zomrela. Ešte v deň smrti jeho matky podal sťažnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Od novembra však žiadnu odpoveď od úradu nedostal. Viackrát sa už informoval, ako pokračuje šetrenie. „Zdá sa mi, že to trvá dosť dlho, som rozhodnutý nenechať to len tak. Čakám na výsledok. Chcem, aby ľudia, ktorí to spôsobili, boli potrestaní, aby aj ostatní videli, že takto sa s pacientmi nemôže zaobchádzať,“ trvá na svojom. Poznamenal, že do konca života ho budú sprevádzať pochybnosti o tom, či starostlivosť o jeho mamu nebola zanedbaná.
Hovorkyňa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Soňa Valášiková informovala, že v súčasnosti vykonávajú dohľad v nemocnici. „Zákon nestanovuje lehotu na ukončenie dohľadov, každý prípad je osobitý a inak náročný na posúdenie, preto aj trvanie dohľadov je rôzne,“ reagovala Valášiková, prečo šetrenie tvrdá tak dlho. ÚDZS pri kontrole vychádza zo zdravotnej dokumentácie pacienta, stanoviska jedného alebo viacerých konzultantov a z vyjadrenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Vedenie Univerzitnej nemocnice v Bratislave (UNB), pod ktorú nemocnica v Ružinove patrí, prípad nekomentuje. Neodpovedalo ani na otázku, či sú pacienti na centrálnom príjme bez dozoru a ako sa mohlo stať, že pacientka spadla. „Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sme poskytli pri vyšetrovaní maximálnu súčinnosť vrátane potrebnej dokumentácie,“ povedala hovorkyňa UNB Zuzana Eliášová s tým, že kým šetrenie neskončí, nebudú sa vyjadrovať.
Ak sa stalo, že pani, ktorú doviezla záchranka, na centrálnom príjme spadla, tak to mohlo byť podľa bývalého záchranára Karola Jarábeka aj kvôli nepozornosti zdravotníkov. „Pravdepodobne pri nej nikto nebol,“ odhaduje lekár. Upchatie cievy alebo krvácanie do mozgu vyvoláva zmeny aj v správaní a motorike pacienta. „Napríklad pri krvácaní začne byť človek agresívny, pri trombóze, keď sa upchá cieva, tak zasa dezorientovaný a vôbec nekoordinuje svoje pohyby. Pani, aj keď mohla mať jednu stranu nehybnú, pokojne sa mohla prevrátiť a spadnúť z vozíka,“ doplnil Jarábek.
Centrálne príjmy plnia úlohy nielen urgentného príjmu, ale aj pohotovosti. To znamená, že prichádzajú ľudia aj s odreninami či chrípkami. Lekár, ktorý si neželal uviesť meno a slúžieval na centrálnom príjme, povedal, že by tam mal byť vždy internista a chirurg. Záchranky s pacientmi v ťažkých stavoch mali vždy prednosť. „Pacienti pri vedomí, ktorí prišli po vlastných, čakali v poradí. Občas ich sledovala nejaká sestra, ako na tom sú. Komu sa prihoršilo, tak ho zobrali do ambulancie,“ popisuje fungovanie centrálneho príjmu. Dodal, že je to viac-menej slabšie organizovaný chaos, záleží na tom, kto má službu.