Podľa šéfa Mostu-Híd vo vládnom programe sú veci, ktoré nedokázali pretlačiť vo vláde Ivety Radičovej alebo Mikuláša Dzurindu.
Do vlády vstúpili štyri strany, čo zvyšuje pravdepodobnosť sporov, a navyše ide o ľavo-pravú koalíciu. Je reálne také zoskupenie udržať štyri roky?
Oveľa reálnejšie ako udržať koalíciu povedzme s nezodpovednými ľuďmi napríklad z OĽaNO alebo z SaS. Veď sme to vyskúšali.
Ako bude koalícia postupovať pri kauzách členov vlády?
Do starých káuz, ktoré preveruje polícia, nevstupujeme. Je však zhoda, že ak vznikne nová, tak najprv ju treba preštudovať, či ide o kauzu, alebo je to niečo, čo ňou nie je. Ak ide o odôvodnenú vec a o politika strany, potom musíme konať.
Vláda má za sebou prvé rozhodnutia, uskutočnili sa už tri schôdze parlamentu. Aký dojem máte zatiaľ z práce vládnej koalície?
Vládna koalícia sa prejavila len v parlamente. Vládne návrhy v Národnej rade ani nemohli byť, lebo vláda dostala len pred pár dňami dôveru. Termín na predloženie vládnych návrhov bol minulý piatok, a to sa nedalo stihnúť.
Koalícia mala na počiatku formálne 85 poslancov. Traja však odišli zo Siete a z Mostu-Híd Zsolt Simon. Čo v prípade, že odídu ďalší poslanci?
Od nás určite nikto neodíde a dúfam, že ani z iných koaličných strán.
Most-Híd aj Sieť boli pod tlakom, že zrádzajú pravicovú vládu. Ako ste to vnímali?
Opozícia vytvorila veľmi zlý precedens. Ani nie dva týždne po demokratických voľbách, ktoré nedopadli tak, ako sme si želali, bola demonštrácia na Námestí SNP v Bratislave, kde sa útočilo na mňa a ďalších politikov Mostu-Híd Luciu Žitňanskú, Františka Šebeja.
Dostať politiku do ulíc je nebezpečné. Opozícia hovorila o hľadaní siedmich statočných poslancov, chcela teda rozobrať niektoré strany. Od začiatku sme boli pod tlakom a hlavne tí nás nazývali zradcami, ktorí nás ani nevolili. Prieskumy ukázali, že popularita Mostu-Híd neklesá, a jeden prieskum dokonca ukázal, že tri štvrtiny našich voličov sú spokojné s tým, že sme išli do vlády.
Prečo teda nevznikla pravicová vláda?
Snem SNS jednoznačne rozhodol o tom, že do pravicovej vlády nevstúpi. Ak sa však vrátime do obdobia predvolebnej kampane, tak za to môžu v prvom rade SaS a OĽaNO. Treba sa pozrieť na prieskum Focusu dva týždne pred voľbami a potom na prieskum po voľbách. Strany SaS, OĽaNO, KDH, Sieť a my sme mali dohromady 40,8 percenta. Po voľbách tie isté strany mali 40,1 percenta.
Došlo len k preskupeniu voličov. SaS a OĽaNO v kuse útočili na nás, že nechceme jednoznačne povedať, že nejdeme do vlády so Smerom, a takto získali voličov. Ale získali ich od KDH, ktoré vypadlo z parlamentu, od Procházkovej Siete a niečo od Mostu-Híd. Neoslovili však žiadneho nerozhodnutého voliča. To je ich zodpovednosť, preto nemohla vzniknúť pravicová vláda.
Krátko po voľbách ste vyhlásili, že sny o proreformnej a stabilnej proeurópskej vláde sa skončili. Ako by ste sa vyjadrili teraz?
Mohol by som pokojne povedať, že varíme z toho, čo máme. Ale môžem povedať aj to, že ani vo sne mi nemohlo napadnúť, že sa nakoniec podarí koalícia so SNS. Nemám teraz na mysli len predsedu SNS Andreja Danka, ale aj jeho kolegov. Potvrdili sme euroatlantické smerovanie Slovenskej republiky, a to podpísali aj poslanci SNS. Z hľadiska našich euroatlantických predstáv nedošlo k žiadnej zmene, a to je dobre.
Keby sa bol chcel so mnou niekto staviť, tak nestavím na to, že so SNS nakoniec dosiahneme v menšinovej problematike dohodu. Vo vládnom programe máme veci, ktoré sme nevedeli pretlačiť vo vláde Ivety Radičovej alebo Mikuláša Dzurindu, a pritom sme nevládli ani so SNS a ani so Smerom. Aj toto treba vnímať. Pre nás je to skúsenosť, a v niektorých smeroch pozitívna.
Bolo by bývalo nezodpovedné ísť radšej do predčasných volieb s tým, že by sa vytvorila na obdobie slovenského predsedníctva v EÚ dočasná vláda?
Obrovská nezodpovednosť. Každý prieskum ukazuje, že Kotlebova ĽS NS rastie. Ja si na svoje triko takúto zodpovednosť určite nezoberiem, že som zapríčinil, že ĽS NS bude mať v ďalších voľbách 12 či 15 percent.
Dokáže táto vláda zabrániť tomu, aby sa neposilňovali extrémisti a fašisti?
Aby sa neposilnili nad určitú hranicu, predpokladám, že áno. Musíme dostatočne riešiť problémy, ktoré sa neriešili. Je to zaostalosť regiónov, nezamestnanosť, marginalizované skupiny a v rámci nich aj Rómovia.
Ešte v čase, keď sa ani Most-Híd nerozhodol pre vládu so Smerom, líder Obyčajných ľudí Igor Matovič na facebooku napísal, že oligarcha Oszkár Világi už rozhodol. Má Világi nejaký vplyv na Most-Híd?
Nie. Som veľmi rád, že sa aj Világi verejne vyjadril, že nemá žiadny vplyv ani na Bugára a ani na stranu. Nedovolili sme žiadnemu ekonomicky silnému podnikateľovi, aby mal vplyv na Most-Híd.
Pred voľbami bolo nepredstaviteľné, že by SNS a Most-Híd boli v jednej vláde. Dokážu to voliči Mostu-Híd pochopiť?
Sú dokonca veľmi pozitívne ohlasy aj medzi Maďarmi. Čaká sa tiež na to, že minister školstva za SNS predloží do parlamentu zákon, ktorým sa zachránia na menšinovom území málotriedky, lebo je to v programovom vyhlásení vlády. To bude prvá skúška. Verím tomu, že sa to urobí k spokojnosti všetkých.
Vláda mieni pritom rušiť školy. Prečo by sa v tomto prípade nemali peniaze šetriť?
Ak je pravda, že menšiny obohacujú štát, tak musia mať väčšiu ochranu prostredníctvom škôl, jazyka a kultúry. Samozrejme, niečo to stojí. Budeme však skúmať, že ak je v blízkosti silnejšia škola a v okolí sú dve či tri málotriedky len so siedmimi žiakmi, či nie je pre nich lepšie zabezpečiť školský autobus. Toto je však až druhý krok. V prvom rade musíme zachrániť skoro 80 málotriedok menšinových škôl, lebo inak sa asimilácia urýchli. To nie je v záujme tejto a ani budúcej vlády.
Neposilní sa, naopak, SMK, ak vládnete so SNS?
Prieskumy nič také neukazujú. SMK chcela využiť práve to, že sme vstúpili do vlády so Smerom a SNS.
Maďarskí voliči však kriticky vnímajú, že si konkurujú Most-Híd aj SMK.
Na spoluprácu treba dvoch. Po voľbách sme ich pozvali, aby sme spolu rokovali, v čom a ako vieme spolupracovať. Ani neprišli. Stále majú pozvanie. Predpokladám, že kým SMK nezvolí predsedu, nebudú sa o stretnutie snažiť. Otázne je, čo bude s ďalšou maďarskou stranou, o vzniku ktorej sa šepká.
Vyjadrili ste sa, že Andrej Danko je iný ako Ján Slota. Čo však hovoríte na to, že okolo Danka sú ľudia, ktorí boli aj okolo Slotu?
Povedal som aj to, že Andrej Danko má veľký vplyv. Je vzorom pre ostatných, lebo tí ľudia, ktorí boli poslancami za Slotu, v jeho tieni robili niečo iné ako za predsedu Danka. Všimol som si to na koaličných rokovaniach a aj v parlamente.
Rokovania o novej vláde napredovali rýchlo. Aká bola atmosféra na koaličných rozhovoroch?
Rokovali sme oveľa intenzívnejšie v porovnaní s minulosťou, lebo boli výzvy získať sedem statočných poslancov, aby koalícia nevznikla. Musím tiež povedať, že ma prekvapili pozitívne postoje každého koaličného partnera.
Podľa mňa každý pochopil, že po voľbách sa absolútne zmenila situácia. V posledných dvoch týždňoch pred voľbami došlo totiž k takým zmenám, ktoré nikto neočakával. Hľadalo sa preto, čo nás spája a nie to, čo nás rozdeľuje. Ktorákoľvek strana mohla povedať, že buď presadí nejakú svoju tému, lebo inak nejde do vlády. Nikto to neurobil.
Pomohla teda štartu koalície ochota pristúpiť na kompromisy?
Myslím, si že áno. Zároveň to bola zodpovednosť, čo bude v našej krajine. Napríklad či pomôžeme potlačiť extrémizmus, alebo ho budeme živiť hádkami a predčasnými voľbami.
Sú dôležité pri koaličných rozhovoroch aj vzťahy medzi lídrami koalície?
S Andrejom Dankom som sa stretol pred voľbami v televíznych reláciách. Predtým sme sa vôbec nepoznali. S premiérom sme mali taký vzťah, aký sme mali. Však sme sa veľakrát chytili v rôznych debatách. S Radoslavom Procházkom sme sa poznali skôr, ale nebol to nejaký vrúcny vzťah. Napriek tomu to funguje.
Je zhoda v koalícii na novom šéfovi SIS?
Zatiaľ sa táto otázka neotvorila.
Hovorí sa, že by šéfom SIS mal byť Anton Šafárik, ktorého má navrhovať SNS.
Tiež som o tom počul, ale zatiaľ sme sa k tomu nedostali.
Nastanú zmeny aj vo vedení Policajného zboru a je pravda, že Most-Híd presadzuje, aby bol viceprezidentom polície bratislavský krajský riaditeľ polície Csaba Faragó?
Nie. Dokonca si nemyslím, že dôjde k tomu, že budeme mať viac viceprezidentov Policajného zboru.
Ako sa vyrieši otázka chýbajúcich sudcov na Ústavnom súde?
Máme určitú predstavu, ale aj náš návrh musí získať podporu u koaličných partnerov, a aj u pána prezidenta. Počet ústavných sudcov by sa mohol navýšiť, časť sudcov by mohla schváliť Súdna rada, časť parlament a časť sám pán prezident.
Znamená to, že noví kandidáti na sudcov sa už voliť nebudú a ústavní sudcovia sa vyberú podľa nového modelu?
Musíme počkať, čo urobí prezident, či vymenuje niekoho z už navrhnutých kandidátov. Až potom môžeme riešiť, čo ďalej.
Slovensko stále tlačí pred sebou problém dvojakého občianstva. Ak občan SR získa občianstvo iného štátu, príde o slovenský pas. Prečo sa táto téma nedostala do vládneho programu?
Prečo sa to nedalo vyriešiť za vlády Ivety Radičovej? Tí, ktorí sa momentálne bijú do pŕs a kritizujú nás, zapríčinili, že sa novela zákona o dvojakom občianstve neschválila. Matovičovci nehlasovali za a potom nám položili vládu aj s pánom poslancom Dostálom a nemohli sme sa k tomu vrátiť.
Na druhej strane nejde o menšinovú vec, hoci slovenský zákon bol odpoveďou na Orbánov zákon o dvojakom občianstve. Je totiž oveľa viac slovenských občanov nemaďarskej národnosti, ktorí strácajú slovenské občianstvo. Ak dôjde k širšej dohode, otvoríme tému dvojakého občianstva.
Koalícia utŕžila kritiku, že v programe vlády sa viac pozornosti nevenovalo problémom rómskej komunity. Myslíte si, že nový vládny splnomocnenec pre Rómov Ábel Ravasz, ktorý je nominantom Mostu-Híd, zvládne svoju úlohu?
Všetko, čo navrhol, sa dostalo do programového vyhlásenia vlády. Stačí si to prečítať v jednotlivých kapitolách. A čo má opozícia chváliť vládu?
Predchádzajúci rómsky splnomocnenec Peter Pollák bol z opozície a tvrdil, že necítil podporu v minulej vláde. Môže sa nový splnomocnenec spoľahnúť na silnú podporu Mostu-Híd?
Ja mám informácie, že pán Pollák mal voľnú ruku a mohol robiť. Teraz je dôležité, že náš splnomocnenec pracoval s rómskou komunitou, robil pre ňu projekty. Predpokladám, že budú výsledky. Môže sa spoľahnúť na našu podporu a aj na partnerov.
Nezvažovali ste radšej nomináciu Róma, ktorého by skôr prijala rómska komunita?
Pardon. Mňa nezaujíma, kto je akej národnosti, ale či ovláda problematiku, je dostatočne priebojný, vie, čo chce a s kým to môže urobiť.
Vláda sa hlási k proeurópskemu smerovaniu, ale na stole je slovenská žaloba proti povinným utečeneckým kvótam. Považujete stále žalobu za zbytočnú?
Samozrejme, že áno. Otvorili sme to aj na koaličnej rade. Pokojne sa môže stať, že po určitej dobe môže byť žaloba bezpredmetná a stiahnutá. Nechcem však predbiehať udalosti, pretože sa o tom bude rokovať. Musíme ešte počkať na naše predsedníctvo v EÚ a na ďalší vývoj.
Čiže počas slovenského predsedníctva sa žaloba nestiahne?
Uvidíme.
Pri rokovaní o programovom vyhlásení vlády sa stala znovu živou aj téma politickej kultúry v parlamente. Bude tento parlament iný alebo pôjde všetko po starom aj s hádkami a urážkami?
Bude horší. Bohužiaľ. Bolo to vidieť na troch schôdzach Národnej rady, že bude oveľa horší. Budú osobné útoky, osočovania, klamstvá, vytĺkanie politického kapitálu aj z toho, z čoho by sa nemal vytĺkať.
Či už je to prítomnosť dieťaťa poslankyne v pléne parlamentu, či sú to podmienky pre imobilnú poslankyňu. Aj keď sa tieto veci riešia, vyvíja sa tlak cez médiá. A čím väčší, tým lepšie pre opozíciu. Takže kultúra v parlamente bude horšia ako v minulom volebnom období. Veľmi nerád to hovorím.