Dôchodky v budúcom roku porastú viac

Zhruba 1,6 milióna slovenských dôchodcov môže počítať s vyšším rastom štátnych penzijných dávok. V januári 2017 by mali dostať minimálne sumu na úrovni jedného až dvoch percent priemerného dôchodku.

Ak by sa teda napríklad vychádzalo z aktuálneho aprílového priemeru starobnej penzie 414,70 eura, zvýšenie by bolo zhruba v rozmedzí 4,15 až 8,30 eura.

Taká je aspoň základná predstava ministerstva práce o budúcoročnej valorizácii. Má do nej však ešte čo povedať finančný rezort, ktorý bude musieť valorizačné percento určiť presne, s ohľadom na možnosti štátneho rozpočtu.

„Zatiaľ viem potvrdiť iba to, že penzie aj na rok vzrastú o pevnú sumu, teda pre každý typ dôchodku všetkým rovnako, ako to stanovuje aj terajší zákon. No rozhodne to bude vyššia suma, ako bolo tohtoročných maximálnych 1,90 eura,“ prezradil štátny tajomník sociálneho rezortu Ivan Švejna.

Podľa šéfky tlačového oddelenia ministerstva financií Alexandry Gogovej si spresnenie percenta vyžaduje ďalšie rokovania, preto vyjadrovať sa k jeho konkrétnej výške ešte považuje za predčasné.

Ministerstvo práce však navyše uvažuje aj o inej vážnej zmene v oblasti dôchodkov. Mieni navrhnúť, aby terajšia valorizácia o pevnú sumu, ktorá sa mala v roku 2017 skončiť, pokračovala aj v ďalších rokoch.

„Nie je to vylúčené, ale takáto úprava by si žiadala oveľa komplexnejšiu diskusiu. Zatiaľ sa chceme sústrediť na vyriešenie budúceho roka,“ uviedol hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Podľa neho sú všetky doterajšie úvahy na túto tému zatiaľ len predmetom úzkych vnútrorezortných rokovaní, navonok sa začnú pripomienkovať až v júni.

O pevné sumy, teda pre každý typ dôchodku rovnako, sa penzie zvyšujú od roku 2013, po schválení veľkej penzijnej reformy Ficovou druhou vládou. Malý nárast penzií v ostatných rokoch spôsobila najmä inflácia, ktorá bola jednak veľmi nízka až záporná, a jednak mala každoročne väčšiu váhu pri výpočte valorizačnej sumy.

Napríklad pravidelný prírastok k starobnej penzii tak postupne padal z 11,20 eura v roku 2013 až na zmienených 1,90 eura v tomto roku, čo bolo najmenej v histórii samostatného Slovenska. Ak by sa však vzorec dodržal aj v budúcom roku, mohla by byť valorizácia ešte nižšia, možno na úrovni 1,30 eura, preto aj zvýšenie na minimum štyroch až ôsmich eur je dobrou správou.

S pevnou valorizáciou súčasný zákon počítal len v päťročnom prechodnom období. Budúci rok mal byť posledným, v ktorom sa mala uplatniť. Takto zvolený dočasný valorizačný mechanizmus mal zabezpečiť, aby sa aspoň trochu začali „zatvárať nožnice“ medzi vyššími a nižšími penziami. Keď totiž do roku 2012 platil percentuálny, „švajčiarsky“ systém valorizácie, vyššie penzie rástli oveľa rýchlejšie ako nižšie, čo výrazne znižovalo životnú úroveň predovšetkým starodôchodcom. Terajšie nízke pevné sumy však napokon nepomohli ani jednej skupine seniorov.

Počnúc rokom 2018 sa znovu malo začať valorizovať percentuálne, aby sa vyššie dôchodky opäť prestali voči nižším znehodnocovať. Rast penzií sa pritom už nemal odvíjať od bežnej, ale od takzvanej dôchodcovskej inflácie, teda rastu cien tovarov a služieb dôchodcovského spotrebného koša, čiže najmä potravín, liekov, nákladov na bývanie, energií a podobne. Ak však ministerstvo presadí svoj zámer, v pevnej valorizácii sa bude aj v ďalších rokoch pokračovať.

Sociologička Monika Čambáliková hodnotí plánované opatrenia negatívne. „Nuž, spýtajte sa ľudí, či budú nadšení zo štvoreurovej valorizácie,“ odporúča. Chápe síce, že zdroje Sociálnej poisťovne sú obmedzené a z dôvodu vyplácania dôchodkov je každoročne v deficite vyše 700 miliónov eur. No ten podľa nej súvisí najmä s pokriveným pracovným trhom, kde z nízkej ceny práce plynú nízke mzdy a nízke odvody a kde ľudia s vyššími príjmami strácajú motiváciu platiť do poistných systémov, vidiac, že z nich neskôr spätne nedostanú adekvátnu pomoc a ich vložené peniaze si užije ktosi iný.

„Zmeny v prvom pilieri sa v posledných rokoch robili zásadne len v záujme zvýšenia solidarity na úkor zásluhovosti. Teda v neprospech tých poistencov, ktorí za aktívneho života odviedli do penzijného systému najviac peňazí,“ pripomína sociologička. Podľa nej boli ľudia s vyššími príjmami v poslednom období na dôchodku ukrátení hneď niekoľkokrát. Zdvihlo sa im maximum vymeriavacieho základu na platenie odvodov, vypočítané penzie sa im výrazne redukujú v prospech nízkopríjmových dôchodcov a pevnou valorizáciou im penzijné dávky rastú len veľmi pomaly.

Ak sa teda kedysi príliš roztvárali nožnice medzi ľuďmi s vyššími a nižšími penziami, dnes, upozorňuje Čambáliková, sa pre zmenu poriadne začali otvárať nové: medzi novopriznávanými dôchodkami, pri ktorých výpočte sa stále uplatňuje aj faktor pomerne slušného rastu miezd – a už priznanými dôchodkami, ktoré takmer vôbec nerastú pre veľmi nízku infláciu.