Sociológ Michal Vašečka považuje takýto typ propagácie za nevkus a stratu súdnosti. Zareagovať by podľa neho mali spotrebitelia tým, že takto ponúkaný tovar odmietnu.
Prečo sa zrazu objavuje množstvo reklám s fašistickými motívmi?
Lebo sa o téme v súčasnosti veľa hovorí a keďže sa o nej hovorí, má veľa divákov. Vie prilákať, tak takéto motívy používajú. Marketingovo tomu rozumiem, ale považujem takýto prístup za nevhodný a nevkusný. V istom zmysle až za stratu súdnosti v tom, že aj keď viem, že mi napríklad sexistická reklama môže predávať, som seriózny a takú reklamu nepustím. Lebo nechcem, aby môj produkt bol predávaný s reklamou, ktorá môže byť nejakými skupinami hodnotená ako problematická. Ak niekto má pocit, že takto vyvoláva celospoločenskú diskusiu, tak je to scestné, takto sa žiadna diskusia nevyvoláva.
Trh je taký presýtený, že treba vytiahnuť aj takýto nevkus, alebo reklamným agentúram už došli nápady?
Hodnotím to ako nevkus a zároveň ako pragmatizmus. Skúsime, čo ešte bude predávať. Vlastne aj toto je svojím spôsobom inovatívne, i keď nevhodným spôsobom. Ale jediná správna reakcia je reakcia občanov a, samozrejme, spotrebiteľov. Pokiaľ sa voči tomu ohradia, tak si nemyslím, že to bude mať dlhé trvanie. Pokiaľ sa neohradia, dá sa čakať, že sa to bude opakovať znovu a znovu a aj tam, kde by to nikto nečakal. Nechcem hodnotiť konkrétne prípady. Osobne to považujem za nevkusné úplne rovnako, ako keď sa v reklame využívajú sexuálne motívy. V prípade extrémizmu je to však ešte horšie, pretože dosahy môžu byť ešte závažnejšie ako to, že sa reprodukujú genderové stereotypy.
Považujem za nevkusné úplne rovnako, ako keď sa v reklame využívajú sexuálne motívy. V prípade extrémizmu je to však ešte horšie, pretože dosahy môžu byť ešte závažnejšie ako to, že sa reprodukujú genderové stereotypy.
Ako môže zapôsobiť kampaň, ktorá využíva znaky fašizmu, na spotrebiteľov?
Nielenže sa o tom hovorí, ale isté témy môžu prirodzene nachádzať aj svojich klientov. Ten, kto volí istý typ politickej strany, keď uvidí témy, ktoré sú mu blízke, budú ho ešte viac lákať. Čím viac sa takéto produkty budú predávať, tým viac budú výrobcovia rôzneho typu chápať, že ide o dobrú stratégiu. Dokonca sa im nemusí páčiť, ale zistia, že sa produkt predáva. Potom sa dostávame do nepríjemnej situácie, že ešte aj tí, ktorí by včera mali s podobným typom reklamy problém, sa zlomia.
Uvedomujú si výrobcovia a reklamné agentúry, že takýmito reklamami môžu podporovať extrémizmus?
Treba povedať, že keď sa agentúry bránia, že nemajú takýto cieľ, tak im pokojne môžeme veriť. Verím všetkým, že nechcú prilievať olej do ohňa, ale musíme premýšľať o nezamýšľaných dôsledkoch konania. To, že niečo nechcem robiť, neznamená, že sa to neudeje v dôsledkoch. V takýchto prípadoch je to veľmi výpovedné.
Kto a ako by mal zasiahnuť?
Veľmi sa bojím, že kým niekto neprekročí zákon, tak vlastne jediné, čo sa dá robiť, je reakcia občianskej spoločnosti, ktorá naznačí, že niečo také sa považuje vo všeobecnosti za neprijateľné. Totiž v momente, ako akýkoľvek výrobca zistí, čo vie zistiť veľmi rýchlo, že mu klesá predajnosť v dôsledku nejakej kampane, tak ju jednoducho zmení. V tomto zmysle sa nedá správať nijako inak ako trhovo. Spotrebiteľ má vždy iba jednu možnosť, ale tá je mimoriadne silná. Nekupovať a pomenovať to. Tvrdím, že keď sa toto stane, že ľudia to pomenujú na sociálnych sieťach, priamo v obchodoch či napíšu výrobcovi, tak firmy od toho jednoducho ustúpia.
Spotrebiteľ má vždy iba jednu možnosť, ale tá je mimoriadne silná. Nekupovať a pomenovať to.
Sú spotrebitelia jediní, ktorí môžu niečo zmeniť?
Neviem si predstaviť inú reakciu, pretože iná by bola príliš tvrdá, neadekvátna, tlačila by na pílu. Všade vo svete platí, že ak sa občianskej spoločnosti niečo nepozdáva, mala by vystúpiť a napríklad napísať výrobcovi. Ak výrobca dostane stovky, tisíce negatívnych reakcií, tak zistí, že to nestojí za to. Ani reakcie štátnych orgánov či samotných združení výrobcov nie sú riešením. Môžu a mali by reagovať najmä občania. Inštitucionálne je vhodná azda iba reakcia združení spotrebiteľov.
Myslíte si, že sa nájde dosť ľudí na to, aby sa zdvihla vlna nevôle?
Bude zaujímavé sledovať, či to vlastne ľuďom prekáža. Pretože ak nezareagujú, znamená to, že nemajú na tému dostatočnú citlivosť a potom tvrdím, že spoločnosť má naozaj problém, o ktorom ani nevie. Keď ľudia vidia napríklad kefír, ktorý sa volá Kefírer, tak môžu mať pocit, že od výrobcu ide o nejaký postmoderný nadhľad nad témou. Ale myslím si, že to tak vôbec nemusí byť. Je to podobne úbohé, ako keď rôzne produkty predávajú prsnaté dievčatá v plavkách.
Pomohli by vysoké pokuty?
Nešiel by som touto cestou. Je oveľa dôležitejšie snažiť sa upozorňovať široko chápanú občiansku spoločnosť na nebezpečenstvá takéhoto konania. Reagovať má občan, ak by iba zasahoval štátny orgán pokutami a príkazmi, v očiach mnohých by to mohlo legitimizovať nevhodné reklamy. Nič tak nezaujme na internete ako „zakázané“ reklamy.
Môžu podobné kampane viesť k väčšej tolerancii extrémizmu?
Viem si predstaviť, že keď spoločnosť nebude senzitívna na niektoré extrémistické typy správania, tak sa vo verejnom priestore budú legitimizovať a stanú sa akoby normálnymi. Spoločenský problém, ktorý nikto za problém nepovažuje, sa teda ani riešiť nebude, veď ho predsa nikto nevidí.