Okresný súd Bratislava 1 totiž rozhodol, že exekútor ich môže zhabať a predať. Z peňazí by mal potom súd odškodniť vlastnú sudkyňu Elenu Kováčovú. Tá požaduje 100-tisíc eur za to, že mala nižší plat ako sudcovia bývalého Špeciálneho súdu.
Kováčová spolu s ďalšími 11 kolegami uspela s antidiskriminančnou žalobou na tomto bratislavskom okresnom súde zhruba pred šiestimi rokmi. V piatok zamietol návrh Najvyššieho súdu na zastavenie exekúcie. Najvyšší súd sa proti tomuto rozhodnutiu odvolá, rozhodovať bude krajský súd.
Pôvodne navrhovala Kováčová exekvovať všetkých služobných šesť áut Najvyššieho súdu. Jedno z nich súd medzičasom predal. Vlastní ešte tri vozidlá Škoda Superb, Octavia combi a minivan, ktoré však podľa okresného súdu musia Najvyššiemu súdu zostať. „Okresný súd Bratislava I určil, že presne určené tri motorové vozidlá povinného sú podľa Exekučného poriadku nevyhnutne potrebné pre plnenie úloh povinného ako štátu,“ vysvetlil hovorca Krajskeho súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.
Z piatich vozov označených exekútorom okresná sudkyňa ponechala Najvyššiemu súdu Škodu Superb, ktorú má pridelenú podpredsedníčka súdu Jarmila Urbancová. Tá má na služobné auto nárok zo zákona. V garážach súdu zostanú aj Škoda Octavia a minivan Ford Galaxy, ktorými prepravujú spisy. Prísť by mal o VW Passat a Mini Cooper.
Právnemu zástupcovi Najvyššieho súdu sa nepodarilo presvedčiť okresnú sudkyňu, že všetky služobné vozidlá potrebujú sudcovia na plnenie úloh štátu a vtedy na štátny majetok platí exekučná imunita. Bratislavský okresný súd bude začiatkom júna rozhodovať o zastavení exekúcie v prípade ďalšej sudkyne Najvyššieho súdu. O aký majetok potom pôjde, zatiaľ známe nie je. Aj táto, rovnako ako Kováčová, požaduje odškodnenie 100-tisíc eur.
Z Najvyššieho súdu bolo úspešných s antidiskriminačnou žalobou 11 sudcov. Tí tvrdili, že zákon ich diskriminuje, pretože prideľuje sudcom Špeciálneho súdu špeciálne príplatky, zatiaľ čo im nie. Sudkyňa Okresného súdu Bratislava I im pred šiestimi rokmi na odškodnom priklepla dokopy vyše 1 milión eur. Rozsudok z roku 2010 je právoplatný, pretože vtedajší šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin sa proti nemu neodvolal.
Antidiskriminačné žaloby riešia súdy už deväť rokov. Pôvodne žiadalo vyše 800 sudcov od štátu 70 miliónov eur. Minister spravodlivosti Tomáš Borec odmietol s nimi uzavrieť mimosúdnu dohodu. Tak sa doteraz súdia. Rezort spravodlivosti zažalovalo 500 sudcov, Najvyšší súd a všeobecné súdy ďalších 140 sudcov, ostatní žalovali Národnú radu za to, že schválila zákon umožňujúci sudcom vtedajšieho Špeciálneho trestného súdu špeciálne príplatky.
Ústavný súd v roku 2009 rozhodol, že príplatky pre špeciálnych sudcov sú diskriminačné, parlament ich znížil zo šesťnásobku priemernej mesačnej mzdy na dvojnásobok. Neskôr tiež rozhodol, že sudcovia, ktorí požadovali od štátu odškodnenie, nemôžu rozhodovať v konaniach svojich kolegov, ktorí tiež žalujú štát.