Sulík to, samozrejme, takto neodôvodňuje, tvrdí, že zvolaním kongresu chce predísť špekuláciám o rozkole v strane. Pikantné na celej záležitosti je aj to, že SaS mala kongres len pred tromi týždňami a práve tam Mihál oznámil, že na budúci rok na jar, keď mali byť voľby predsedu, bude kandidovať proti Sulíkovi. Po pondelku je však všetko inak. Mihálovi s jeho priaznivcami v 160-člennej strane tak zostáva na kampaň len 25 dní.
Prečítajte si glosu Mariána Repu Sulíkov Blitzkrieg.
Viacerí politici SaS zostali po rozhodnutí Sulíka zvolať kongres na 11. júna zaskočení a hovoria o nedemokratickom kroku. Sulík svoj postup zdôvodnil snahou predísť mediálnym debatám o rozporoch v strane. Spomenul obdobie po voľbách v roku 2012, keď sa začala diskusia o predsedovi strany a verejnosť sa tým podľa neho takmer pol roka traumatizovala. SaS vtedy len tesne prešla do Národnej rady a proti Sulíkovi sa postavili Jozef Kollár a Juraj Miškov.
„Máme už teda jednu živú reálnu skúsenosť s tým, kde to skončí, keď celé mesiace obťažujeme našich voličov vnútornými problémami. Skončí to pri 3,9 percenta, ktoré nám namerala agentúra Focus v máji 2013. Som pevne rozhodnutý nedopustiť, aby sa takáto situácia opakovala,“ vyhlásil v pondelok Sulík. Tvrdí, že nechce, aby diskusia trvalé celé mesiace.
„Raz je rozkol, inokedy dusno, potom zase škriepky, hádky. Toto je to, čomu určite musíme zamedziť,“ dodal. Na júnovom kongrese sa vzdá funkcie predsedu, aby následne kandidoval opäť a členovia strany mali podľa neho voľné ruky pri rozhodovaní o novom predsedovi. Jozef Mihál povedal, že má naďalej záujem kandidovať na post predsedu SaS. Obáva sa však, či bude mať dostatok času sa pripraviť. Sklamanie netajila Mihálova kolegyňa, podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová. Podľa nej tentoraz Sulík situáciu pochopil tak, aby nebola vôbec žiadna diskusia.
„To znamená, že všetci tí, ktorí by aj chceli kandidovať a boli pripravení ohlásiť svoju kandidatúru, lebo si mysleli, že majú ešte rok na to, táto možnosť sa im odobrala. Samozrejme, za tri týždne sa nedá stihnúť nič,“ povedala Pravde Nicholsonová.
Podľa ďalšieho poslanca SaS Martina Poliačika sa Sulík zvolaním mimoriadneho kongresu nezachoval ako demokrat. Členovia strany, ktorí podľa Poliačika plánovali svoju víziu a prípadnú kandidatúru komunikovať až na jesennej programovej konferencii, „boli odpílení od možnosti urobiť to podľa pôvodného plánu“. „Považujem to za veľmi nešťastnú situáciu a pošliapanie pravidiel fair play a elementárnej slušnosti. Som z takto zvoleného postupu sklamaný,“ uviedol na sociálnej sieti Poliačik.
Sulík nevidí problém, že čas na kampaň vnútri strany bude 25 dní. Podľa neho Mihál dostane k dispozícii všetky e-mailové a telefonické kontakty, aby sa s členmi spojil. „Netvárme sa, že 25 dní je 15 minút. Je to dostatočný priestor na to, aby vysvetlil, čo chce robiť,“ povedal Sulík.
Aj keď Sulík hovorí, že zvolaním mimoriadneho kongresu chce rozkolu zabrániť, môže sa stať opak. Sám Sulík tvrdí, že ak by sa časť ľudí rozhodla odísť, mrzelo by ho to a snažil by sa tomu zabrániť. SaS nestojí pred rozkolom prvýkrát. Strana vznikla v roku 2009 a už z jari 2013 odišla silná skupina okolo Jozefa Kollára a Juraja Miškova. Aj vtedy išlo o to, kto bude viesť stranu ďalej. Keď sa pred necelými štyrmi rokmi rozhodovalo o tom, či Sulík zostane predsedom, alebo ho nahradí Jozef Kollár, debata v SaS sa viedla niekoľko mesiacov. V decembri 2012, teda tri mesiace pred kongresom, Sulík Pravde povedal, že o tom, kto bude novým predsedom sa môže rozhodnúť do veľkej miery na 292 stretnutiach. Presne toľko členov mala vtedy SaS.
Po kongrese však Kollár spolu s ďalšími poslancami Jurajom Miškovom, Danielom Krajcerom, Martinom Chrenom a Jurajom Drobom (Droba sa neskôr do SaS vrátil, pozn. red.) zo strany odišli. Nasledovali ich ďalší spolustraníci po tom, čo republiková rada strany na podnet Sulíka odvolala z postu podpredsedu SaS Juraja Miškova, ktorý bol podporovateľom Kollára v súboji o kreslo predsedu strany. Kollár si pritom ako podmienku ďalšej spolupráce stanovil, že Sulík nebude po kongrese „krágľovať“ jeho podporovateľov.
Miškova dnes Sulíkov krok vôbec neprekvapuje. „Je to z jeho strany veľmi šikovný ťah, ktorým skrátil čas svojim potenciálnym protikandidátom. Je to však zároveň veľmi neférový ťah voči protikandidátom a v slušnej spoločnosti sa takéto veci nerobia. Skutoční liberáli majú u nás dvere otvorené,“ povedal v pondelok Miškov, ktorý má teraz vlastnú stranu Skok.