Cenzúra v Bruseli? Obrazy našich umelcov vykázali z výstavy

"Pre mňa je to flagrantný príklad cenzúry," povedal pre Pravdu maliar Marek Ormandík. Jeho obrazy Stôl a Trest vyradili z kolekcie, ktorú nainštalujú tento mesiac v sídle Európskej komisie. V rozsiahlej kolekcii troch stoviek diel prezentovaných v budove Berlaymont dostalo priestor aj desať prác slovenských umelcov.

17.05.2016 07:00
debata (102)

„Zaskočilo ma to. Myslel som si, že nová zástava Európskej únie už bude vyzerať tak ako tento môj obraz. Že bude menej o politických hviezdach, ale o rôznych ľuďoch,“ reagoval Erik Binder. Jeho obraz Ako by nás jedna mater mala, ktorým rozpráva o absencii povedomia, že všetci žijeme spolu na jednej planéte a mali by sme sa naučiť existovať spoločne, úradníci tiež odmietli vystaviť.

Erik Binder: Ako by nás jedna mater mala Foto: SOGA
Erik Binder: Ako by nás jedna mater mala Erik Binder: Ako by nás jedna mater mala

Práce oboch slovenských výtvarníkov podľa zástupcov Európskej komisie vyvolávajú strach a negatívne myslenie. Nepáčia sa im ani náboženské motívy. „Oceňujeme expresívnosť a silu týchto diel, považujeme ich však za príliš ťažké na vystavenie v pracovnom prostredí,“ uviedli v oficiálnom vyhlásení. Pripomínajú, že v Berlaymonte pracuje dvetisíc ľudí z dvadsiatich ôsmich členských krajín Európskej únie. Chodia tam návštevníci z celého sveta, rôznych kultúr a vierovyznaní. „Je to verejná budova, a preto sa musíme vyhnúť akémukoľvek riziku spojenému s ukazovaním diel, ktoré by mohli spôsobiť kontroverzie,“ pokračuje oficiálne vyhlásenie Európskej komisie.

„Roky sme u nás poznali cenzúru z ideologických dôvodov. Zásah do nášho výberu považujem za prekvapujúci a neprijateľný,“ pripomenula pre náš denník kurátorka Eva Trojanová. Slovenskú výtvarnú scénu budú napokon reprezentovať diela Doroty Sadovskej, Viktora Freša, Michala Czinegeho, Rastislava Sedlačíka a Kristíny Mésárošovej. Autori ich zapožičali na dlhšie časové obdobie zadarmo.

„Ak zadávateľ predpokladá obmedzenia zo svojej strany, je namieste ich dopredu špecifikovať. Ak sa tak nestane, môže zamietavé stanovisko pôsobiť ako cenzúra,“ zhodnotila kauzu riaditeľka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá. Pripomenula, že ide o výstavnú prezentáciu v priestoroch administratívnej budovy, teda dekoráciu. „Celkom iné diela sa vyberajú na takéto účely a inak sa zostavujú umelecko-historické výstavy. Podobne s iným nastavením prijímajú návštevníci diela vysokého umenia v priestoroch múzea či galérie a celkom inak v administratívnej budove pri ceste do práce. Dokonca môže ísť o tých istých ľudí,“ pokračovala riaditeľka SNG.

Kusá považuje situáciu za poľutovaniahodné nedorozumenie, ktoré vôbec nemuselo nastať. „Mimochodom, diela Erika Bindera máme v zbierkach SNG a podobne ako autor ich čítam optimisticky, aj keď je v nich istá ambivalencia. Ale s dobrým umením to tak býva, nikdy nie je jednoznačné,“ dodala Alexandra Kusá.

Marek Ormandík: Trest Foto: Marek Ormandík
Marek Ormandík: Trest Marek Ormandík: Trest

„Kedysi u nás existovali tiché zákazy alebo sa šepkalo, kto nemôže vystavovať. Ale napísať na papier, že umelecké dielo je politicky nekorektné a mohlo by pobúriť, je otrasné,“ komentoval rozhodnutie EK Marek Ormandík. Erik Binder zas pochopil „cenzorský zásah“ ako reakciu na rozruch, ktorý v Bruseli vyvolalo dielo českého výtvarníka Davida Černého Entropa. „Pre mňa ako umelca to bolo od českého výtvarníka sympatické gesto, ale chápem, že odvtedy si v Bruseli dávajú bacha. A bruselskí úradníci začínajú byť paranoidní vo svojej politickej korektnosti,“ dodal Erik Binder.

Černého Entropa asi pred siedmimi rokmi spôsobila vášnivé debaty a v niektorých krajinách aj pobúrenie. Dielo ironicky zobrazilo členské štáty. Napríklad Bulhari kritizovali spojenie s tureckými toaletami, túto časť plastiky nakoniec zahalili. Slovensko malo zase tvar salámy, ktorá bola omotaná maďarskou trikolórou. Proti tomuto znázorneniu protestovalo naše ministerstvo zahraničných vecí, ale zakrytie alebo zmenu diela nepožadovalo.

To, že našich umelcov v Bruseli odmietli, zachytila europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer), ktorá preto komisii napísala list. „Marka Ormandíka poznám takmer tridsať rokov a myslím si, že on ani ten druhý umelec neponúkli nič také, čo by bolo v rozpore s nejakou európskou myšlienkou. Nevidím žiaden dôvod na to, aby vadila komisii nejaká tematika alebo nálada, ktorú prinášajú diela slovenských výtvarníkov,“ povedala s tým, že komisii napísala list. V ňom žiada vysvetlenie, akým spôsobom prebiehalo výberové konanie, kto o vyradení diel rozhodol a na základe akých kritérií. Odôvodnenie, ktoré komisia umelcom podala, považuje europoslankyňa za nezmyselné.

© Autorské práva vyhradené

102 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska komisia #obrazy #Marek Ormandík #Erik Binder