Onkologickí pacienti, pre ktorých je transplantácia krvi záchranou života, sa tak k liečbe dostanú rýchlejšie.
Na prístroji sa robí genetická analýza znakov, to znamená, či je zhoda medzi darcom krvotvorných buniek a pacientom a či je darca vhodným kandidátom na darovanie kostnej drene. "Nový moderný prístroj tento proces skvalitní a zrýchli a v prvom rade nám umožní zachrániť viac pacientov pred následkami vážnych ochorení,“ povedal riaditeľ bratislavskej nemocnice Miroslav Bdžoch. Analyzátor získala nemocnica pre potreby Národného registra darcov kostnej drene od Nadácie Kvapka nádeje.
Podľa Márie Kušíkovej z národného registra je transplantácia krvotvorných buniek imunologicky najzložitejšia transplantácia, preto si vyžaduje čo najväčšiu zhodu medzi darcom a príjemcom. „Preto musí byť analýza znakov čo najpresnejšia,“ vysvetlila Kušíková s tým, že nové zariadenie to umožňuje.
Transplantácia krvotvorných buniek umožňuje obnovenie krvotvorby pri ochoreniach spojených s ťažkým poškodením kostnej drene. Najčastejšie sa týka onkologických pacientov, u ktorých následkom chemoterapie dochádza k zničeniu nielen nádorových buniek, ale aj normálnych, čo spôsobí nedostatok krviniek v krvnom obehu. Život pacienta pre chýbajúce biele krvinky ohrozujú infekcie, tiež krvácavé komplikácie pre úbytok krvných doštičiek a zároveň pokles červených krviniek. „Transplantácia krvotvorných buniek je preto nevyhnutná pre obnovu krvotvorby a prežitie pacienta,“ spresnila hematologička Angelika Bátorová.
Pacientov s hematologickými a onkohematologickými ochoreniami lieči Klinika hematológie a transfuziológie UNB, pod ktorú registre darcov spadajú. Podľa prednostu kliniky Martina Mistríka je jediným akreditovaným pracoviskom na Slovensku na nepríbuzenskú (alogénnu) transplantáciu. „Nový prístroj je vzácny preto, lebo nás posúva o veľký krok dopredu vo výbere vhodného darcu pre konkrétneho pacienta,“ povedal Mistrík s tým, že klinika ročne robí asi 60 transplantácií, z toho 40 je nepríbuzenských.
Najdôležitejšie je podľa neho mať kvalitné registre. Kým v nemeckom sa nachádza asi 5 miliónov ľudí, na Slovensku je to iba 5-tisíc, čo je dosť málo. „Čím je väčší register, tým je väčšia šanca, že sa nájde rýchlejšie pre pacienta vhodný darca,“ skonštatoval odborník. Najviac darcov máme preto z Nemecka, USA, Francúzka, ale aj z Česka či Rakúska.
Vzhľadom na počet obyvateľov by slovenský register mal mať 20– až 25-tisíc dobrovoľných darcov kmeňových krvotvorných buniek. Súčasný stav je preto nedostačujúci.
Podľa Mistríka môže ísť o darovanie periférnych buniek alebo kostnej drene. Väčšina darcov, asi 90 percent, poskytuje práve periférne bunky, čo je ako darovanie krvi, len to trvá dlhšie, asi tri-štyri hodiny. „Technicky je darovanie periférnych buniek pohodlnejšie, je to ambulantný výkon, nepotrebuje celkovú anestéziu. Keďže v obehu nie je dosť krvotvorných buniek, darca si niekoľko dní pred odberom pichá látku na povzbudenie tvorby krviniek. Celý proces vôbec nie je bolestivý,“ doplnil prednosta kliniky.
Odber kostnej drene je boľavejší, trvá asi hodinu a odoberá sa z lopaty bedrovej kosti. Po zákroku môžu bolieť trocha kríže. Mladší darcovia ho zvládajú oveľa lepšie, pretože starší majú citlivejšie kosti.
Ak chce byť niekto dobrovoľným darcom, musí sa najskôr zaregistrovať v národnom registri, kde mu urobia jednoduché vyšetrenie zo slín. Z registra ho kontaktujú vtedy, ak nájdu predbežnú zhodu s príjemcom, čo je asi z tisícky ľudí jeden za rok. Potom prebehnú podrobnejšie vyšetrenia krvi, zisťuje sa napríklad, či darca nemá vírusové ochorenie, ktoré by mohlo príjemcu zabiť. Časť týchto vyšetrení hradí zdravotná poisťovňa.