Prípady, keď sa deti snažia takto upozorniť na problémy, ktoré ich trápia, pribúdajú. Často ide o volanie o pomoc. Dôvodom bývajú konflikty v rodine aj v škole. Obrovskou záťažou na psychiku je podľa nej aj sloboda, ktorú dospelí a deti nezvládajú.
Čo mohlo viesť dievčatá k rozhodnutiu spoločne si siahnuť na život?
Spoločná samovražda štyroch školáčiek, to je niečo nové, čo sa u nás ešte nestalo. Aspoň ja si na také niečo nepamätam. U detí, ktoré sa pokúsia o samovraždu, sa snažíme nájsť motiváciu, čo dieťa viedlo k takému pokusu. Mnoho situácií z bežného života si deti nevedia vysvetliť, prečo je to tak. Tieto štyri dievčatá pravdepodobne tiež nevedeli niečo spracovať. Teraz je úlohou psychiatrov, aby hľadali príčiny a možné dôvody.
Aké sú najčastejšie dôvody na samovraždu u tínedžerov?
Z praxe nám vychádza, že sú to najčastejšie konflikty v rodine, nekompletné rodinné prostredie. Často ide o apelatívne pokusy, to znamená, že je to volanie o pomoc. Deti cítia, že rodič má iného partnera, rodina je rozbitá, alebo sú hádky medzi rodičmi.
V poslednej dobe nám však pribúda pokusov, ktoré sú viazané aj na médiá, napodobňovanie, alebo návody na internete, alebo četujúce skupiny na sociálnych sieťach. Deti dnes nemajú problém dostať sa k rôznym informáciám. Okrem konfliktov v rodine sú najčastejšou motiváciou samovrážd aj neúspechy v škole, strata zmyslu života, erotické problémy, predčasné gravidity, ale aj konflikt s verejným autoritami.
Mohli sa dievčatá podporovať v tomto nápade navzájom?
Určite áno, je to častý mechanizmus, aj keď ide o sólové pokusy. Napríklad, keď dotyčný napodobňuje niekoho druhého alebo sa chce niekomu vyrovnať, prevýšiť ho alebo niečo docieliť. Takisto je možné, že dievčatá majú spoločné problémy, a dohodli sa, že to neurobí len jedna.
Ako psychiatri práve konštatujeme, že máme veľa automutilačných pokusov (sebapoškodzovanie), ktoré nie sú pokusmi o samovraždu. Hľadáme, čo je za tým. Tieto skupiny, to je ďalší krok smerom, nazvala by som to, k takej kultúre smrti.
Mnoho situácií z bežného života si deti nevedia vysvetliť, prečo je to tak. Tieto štyri dievčatá pravdepodobne tiež nevedeli niečo spracovať. Teraz je úlohou psychiatrov, aby hľadali príčiny a možné dôvody.
Prečo je to tak?
Môžu to byť problémy aj so sebauplatnením, vysoké nároky dnešného životného štýlu. Dnešní sociológovia tvrdia, že aj sloboda, ktorú dávame deťom a ktorú si človek sám na seba berie, je obrovskou záťažou a človek ju nezvláda. Bezhraničnosť si žiada určitú daň – tou sú úzkosti a depresie. Aj dospelým chýbajú hranice. A keď ich nemajú stanovené dospelí, čo potom ich deti?
Ako sa hranice môžu prejaviť v bežnom živote?
V minulosti to boli v podstate úplné samozrejmosti: budem poslúchať rodičov, budem chodiť do školy, vrátim sa v čase, kedy určia rodičia, budem chodiť na kontroly k psychiatrovi, budem brať lieky, nebudem piť alkohol a brať drogy, nenechám sa negatívne ovplyvňovať kamarátmi, doma budem pomáhať s domácimi prácami. Čiže sú to hranice.
V dnešnej dobe, keď chýbajú hranice najväčším predstaviteľom a keď neplatí žiaden zákaz, tak to dieťa vidí. Ono dostane doma trest – zákaz počítača za to, že si nechalo nejaké drobné, ale v médiách počuje, že kamsi unikajú milióny.
Nesmiem klamať, ale dospelí klamú. Toto sú tie hranice, ktoré nemajú dospelí, ako ich majú dodržiavať deti? Napríklad my spisujeme pri prepúšťaní posthospitalizačné dohody, aby sa deťom po prepustení z nemocnice stanovovali hranice.
Jedna zo štvorice neľutuje pokus o samovraždu. Hrozí, že sa o ňu znovu pokúsi?
Áno. Ak to neľutuje, môže to urobiť znova. To iba ukazuje, že ide o apelatívny pokus. Tiež môže ísť o účelový mechanizmus, to znamená, že niečo tým dosiahne. Napríklad, je pozorovaná, je vnímaná médiami, je vnímaná okolím, je tam tá pozornosť.
Záchranku zavolalo dievča, ktoré lieky nakoniec nevzalo, a keď videlo, ako kamarátky upadávajú do bezvedomia. Zafungoval u nej pud sebazáchovy?
Deti sa zvyčajne spamätajú, keď už niečo prepukne. Ony si niečo vo svojej fantázii predstavujú, ale keď sa stane skutočná realita, napríklad, že začne krvácať, alebo upadne do bezvedomia, tak potom už vidia, že zašli ďaleko. Stáva sa to hlavne vtedy, ak ide o demonštratívne pokusy.
Dievčatá užili psychiatrické lieky a zapili ich alkoholom. Je to častá kombinácia?
Je to častá kombinácia hlavne u dievčat, chlapci mávajú agresivnejšie pokusy, u dievčat väčšinou prevažujú lieky a alkohol. Tiež časté býva aj to, že si naštudujú dávky. Aj to tak povedia. Napríklad: vedela som, že toxických je 40 tabliet, nič mi neurobí desať, tak som si zobrala dvadsať. Naštuduje si to, vie, ktorá hranica je nebezpečná, a ktorá ešte nie celkom.
Čo cítia deti predtým, ako sa rozhodnú pre taký zúfalý čin?
Musia mať skutočné príčiny, môžu sa ocitnúť v bezvýchodiskovej situácii, nevedia, čo majú robiť a práve toto je dôvodom tých apelatívnych pokusov, volanie o pomoc, nevedia nájsť iný spôsob, ako upozorniť na svoj problém a ako ho vyjadriť. Ten dôvod tam naozaj je, preto je dôležitá prevencia.
Ako rozpoznať varovné príznaky?
Varovné signály sa v psychiatrii popisujú ako napríklad stiahnutie sa do seba, nedostatok komunikácie s okolím, smútok. Ale keď sa už dieťa rozhodne pre samovraždu, tak môže nastať dobrá nálada. Už som našiel riešenie problému, tak je mi lepšie.
Dá sa zabrániť samovražde tínedžera?
Dieťa treba hospitalizovať a skúmať a nikdy nemožno vylúčiť, že si niečo predsa len urobí. Hlavne, ak už bol nejaký pokus. Ide o prekročenie niečoho skutočne závažného. Prevencia a liečba je potom v tom, že vyhľadáme ten hlavný problém.
Odhalíme všetky možné, či už ide o biologické, sociálne, psychologické podklady pre toto konanie. Ak sa zistí, že hlavný problém je hádka s rodičom alebo nepresadenie sa v kolektíve, tak sa zameriame na tento problém. Deťom veľmi často chýba pravý zmysel života.