Je alarmujúce, že za Kotlebovu stranu hlasovali mnohí prvovoliči

Veďme mladých k tomu, aby chápali, kam môže dospieť extrémizmus a učme ich tolerancii, zdôrazňuje izraelský veľvyslanec na Slovensku Zvi Aviner Vapni. „Je dobré, že v Seredi nedávno otvorili múzeum holokaustu, do ktorého mladí môžu chodiť poznávať tragickú kapitolu dejín. Som veľmi rád, že Slovensko sa stavia k tejto histórii úprimne, nevykresľuje ju v rôznych farbách," povedal v rozhovore pre Pravdu.

29.05.2016 10:00
debata
Zvi Aviner Vapni, izraelský veľvyslanec na...

Do NR SR boli zvolení aj extrémisti. Stotožňujete sa s postojom židovskej obce na Slovensku, ktorá vyslovila znepokojenie?
Áno. My ako izraelskí diplomati sa nevyjadrujeme k voľbám v krajine, kde slúžime, výnimky robíme v prípadoch, keď sa objavia neofašistické alebo antisemitské skupiny. Vtedy je našou povinnosťou vysloviť obavy. Izrael rovnako postupoval, keď sa Jobbik stal silnou stranou v Maďarsku.

Čo očakávate v tejto súvislosti od štandardných politických strán?
Dve veci. Po prvé to, čo sa už deje, že ostatní politici povedia, že nemôžu byť partnermi tých, čo šíria nenávistné názory. Druhou je vzdelávanie. Za najviac alarmujúce totiž považujem to, že za Kotlebovu stranu hlasovali mnohí prvovoliči, čo naznačuje, že zrejme dobre nepoznajú dejiny Slovenska, respektíve históriu nacizmu. Znamená to, že asi netušia, až kam môže dospieť zrod extrémizmu.

Čo by prospelo lepšiemu poznaniu dejín medzi mládežou?
Je dobré, že v Seredi nedávno otvorili múzeum holokaustu, do ktorého mladí môžu chodiť poznávať tragickú kapitolu dejín. Som veľmi rád, že Slovensko sa stavia k tejto histórii úprimne, nevykresľuje ju v rôznych farbách. Slovenský štát bol spojencom nacistického Nemecka, silno prenasledoval Židov a posielal ich do koncentračných táborov na smrť. Otvorenie múzea je preto správny krok ku kvalitnejšiemu vzdelávaniu. Veďme mladých k tomu, aby chápali, kam môže dospieť extrémizmus a učme ich tolerancii.

Izrael oslávil 68. výročie nezávislosti. Darí sa mu. Pomenujte hlavné dôvody úspechu.
Židia na celom svete si historicky zakladajú na troch podstatných veciach. Rodina, tvrdá práca a vzdelanie. Celé stáročia pre Židov platí, že z knihy má človek vedieť čítať sám, čím chcem zdôrazniť, že budúci úspech závisí od vzdelania. Vedomosti posúvali Izrael dopredu od jeho zrodu.

Ako najmä?
Izrael vznikol počas veľmi bolestného konfliktu, keď vo vojne za nezávislosť zahynulo percento obyvateľstva. Keďže ľudia vedeli, že začínajú žiť v malej krajine, veď rozlohou je to polovica Slovenska, hneď si uvedomili, že si sami musia garantovať bezpečnosť a budovať životaschopný štát. Vedeli si odpovedať na kľúčové otázky. Aký priemysel potrebujeme, ktorý bude najviac efektívny? Ako využiť pobrežie aj hory? Napríklad sme schopní pestovať aj vinič? Zvlášť dôležité bolo zvážiť, akým druhom priemyslu sa bude Izrael zaoberať.

Prečo?
Priemysel si vyžaduje zamestnať státisíce ľudí, čo by v Izraeli nefungovalo. V súčasnosti máme 8,6 milióna obyvateľov, čo znamená, že sme stále malý štát. Izraelčania sa priklonili k technologickým firmám, ktoré si vystačia s 20 alebo 30 zamestnancami. Tieto spoločnosti pritom dokážu produkovať idey, ktoré môžu využiť milióny ľudí na celom svete. Podarilo sa nám vybudovať priemysel, ktorý nepotrebuje tisícky zamestnancov. Veľký význam pri zrode inovácií má aj armáda a vojenský priemysel.

V čom?
Experti, ktorí v ňom pracujú, musia riešiť veľké problémy, naučiť sa spolupracovať, inovovať a použiť svoje riešenia v praxi. Vývoj môže pomôcť aj civilnej oblasti. Mnohí s takýmito bohatými skúsenosťami založili firmy. Ako jeden z mnohých príkladov uvediem, že Izrael dal svetu USB či navigáciu GPS. Túto tému ukončím slovami, že Izraelčania pochopili, keď majú malý štát, o to viac musia vynikať. Byť rýchlejší, byť šikovnejší. Predstavte si obrovskú loď, ktorá sa dokáže len pomaly otáčať, a malú, ktorá je dobre obratná. Izrael je ako malá loď. Malá, čiže rýchla, takže štát sa hýbe dopredu.

Do malého Izraela každý rok prichádza niekoľko desiatok tisíc Židov, ktorí sa rozhodli v ňom usadiť. Ako dokáže prijať pokračujúci prílev ľudí? Veď to musí stáť aj veľa peňazí.
Je to veľká výzva. Novým obyvateľom treba nájsť strechu nad hlavou, pomôcť im v prvých krokoch. V tomto roku sa prisťahovalo do Izraela približne 35-tisíc Židov. To je normálny počet, ale vráťme sa do obdobia po rozpade Sovietskeho zväzu. Vtedy prišlo za jeden rok milión Židov do Izraela, ktorý mal šesť miliónov obyvateľov.

Ako to štát zvládol?
Bolo to náročné, ale uspeli sme pred touto výzvou. Veď si len predstavte, aký bol nápor na systém zdravotníctva a na školstvo, keďže s dospelými prišli aj ich deti. Bolo to veľmi náročné obdobie. Izraelu padlo vhod, že práve vtedy sa darilo svetovej ekonomike, takže sme ťažili z príjmov z exportu. Nakoniec sa ukázalo, že obrovská židovská migračná vlna znamenala výrazný ekonomický prínos.

Ako?
Prisťahovalci vrátili štátu oveľa viac, ako im v ich začiatkoch poskytol. Mnohí medzi nimi boli špičkoví vedci, lekári, právnici, umelci, jednoducho, veľké mozgy. Samozrejme, že aj ostatní, pretože sa tiež uplatnili na trhu práce. Ekonomika rástla. Zdôrazňujem však, že na migrantov sme sa v prvom rade nepozerali podľa toho, čo priniesli pre štát, lebo priorita vyzerá inak.

Čo to znamená?
Vychádza to z myšlienky, prečo vznikol Izrael. Mal jasné posolstvo. Nikdy žiadny Žid kdekoľvek na svete nezostane bez pomoci. Holokaust bol v dobe, keď Izrael ešte neexistoval. Židia vtedy nenachádzali bezpečie. Napríklad od amerických brehov otáčali lode so Židmi, lebo USA neprijímali utečencov. Pre Židov boli zatvorené dvere všade. Naopak, teraz Sýrčania sa môžu vybrať takmer kamkoľvek. Izrael na základe tragického poznania dejín necháva otvorenú bránu pre každého Žida na svete. Aj keby nastala v našom štáte zložitá ekonomická situácia, vítaní sú všetci Židia bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú..

Izrael odmietol prijať sýrskych utečencov, lebo sa hlavne bojí, že sú medzi nimi takí, čo predstavujú bezpečnostné riziko. Európska únia ich, naopak, prijala veľa. Znamená to, že Európa nepostupovala správne?
Najprv musím upozorniť, že Izrael nie je ľahostajný voči humanitárnej kríze. V našich nemocniciach sa liečili Sýrčania, ktorí utrpeli zranenia pri bombardovaní. Lenže, budem úprimný, žiaľ, stále považujú Izrael za svojho nepriateľa. Necítili sa u nás komfortne, odišli preč. Pokiaľ ide o otázku o bezpečnostnom riziku, tak je to veľká dilema. Áno, existujú obavy, že niektorí utečenci môžu byť napojení na teroristické skupiny, ako je napríklad Al-Kajdá. Čo sa týka Európy, nechcem vyzerať ako poradca EÚ, ale únia by mala vytvoriť systematizovanú politiku prijímania utečencov. Buď si stanoviť limity na počet migrantov, alebo vyberať si ich priamo z utečeneckých táborov na Blízkom východe. Krajiny EÚ by mali nájsť koordinované riešenie, ako budú tento problém riešiť, a nájsť systém, ako rozoznať medzi humanitárnymi utečencami a teroristami. Najlepším riešením by bolo, keby sa násilie v Sýrii skončilo.

Medzinárodné spoločenstvo privítalo dohodu s Iránom o jeho jadrovom programe. Prečo Izrael, naopak, zostáva podozrievavý voči Teheránu?
Nie sme v regióne jediný štát, ktorý je znepokojený. Platí to aj o Saudskej Arábii. Naša obava vyplýva z toho, že veľmi dobre poznáme Irán. Rovnako vieme, o čo sa súčasný iránsky režim usiluje. Je za tým jasná ideológia, ktorá vyzýva na zničenie Izraela.

Prečo ste o tom presvedčený?
Po prvé, na celom svete neexistuje štát, ktorý by oficiálne vyzýval na likvidáciu Izraela. Po druhé, Irán sa snaží o export takzvanej islamskej revolúcie do rôznych častí Blízkeho východu. Podporuje hnutia Hizballáh v Libanone a Hamas v Gaze, posiela extrémistom zbrane na Sinajský polostrov a do Líbye. Sú to kroky, ktoré sú financované z iránskeho štátneho rozpočtu. Irán túži, aby celý Blízky východ vyzeral ako on.

Lenže svetové mocnosti si pochvaľujú dohodu s Iránom. Ťažko očakávať od nich krátkozrakosť.
Dohoda s Teheránom by bola prospešná, keby Iráncom zobrali jadrové zariadenia. Predstavte si, že niekomu poviete, aby vám odovzdal cukor, múku, čokoládu, skrátka, všetko. Koláč už neupečie. Lenže to sa s Iránom nestalo. Naopak, čo sa stalo? Iráncom povedali, dajte všetky ingrediencie bokom a nedotýkajte sa ich. Pätnásť rokov. A čo to znamená? Fakticky, že potom ich môžete použiť. Teherán presvedčil mocnosti, že si môže nechať niektoré centrifúgy v jadrovom priemysle na vedecké účely. Tvrdí totiž, že chce atómovú energiu na mierové účely. Lenže Irán ju nepotrebuje.

Prečo?
Lebo má obrovské zásoby ropy a plynu. Tieto zásoby vystačia na ďalších sto rokov. Nie je to Japonsko, ktoré potrebuje jadrovú energiu. Irán klame, keď tvrdí, že musí mať tento zdroj. V skutočnosti ide o túžbu vlastniť atómové zbrane.

O čo opierate toto tvrdenie?
Irán chce byť regionálnou mocnosťou. Prečo? Lebo sa nachádza v oblasti, ktorá je veľmi bohatá na ropu. Keby dokázal kontrolovať región, môže diktovať ceny ropy, a tým ovplyvňovať aspoň polovicu sveta. Takto vyzerá stručné, jasné vysvetlenie.

Povedali ste, že znepokojená je tiež Saudská Arábia.
Rijád veľmi dobre chápe, že Teherán chce byť regionálnym lídrom. Vrátim sa k iránskej túžbe získať atómové zbrane. Ako som povedal, je to pokus o export takzvanej islamskej revolúcie. Čosi podobné, ako robil s komunizmom Sovietsky zväz, ktorý mal jadrový vojenský arzenál – destabilizovať iné krajiny a podporovať svoje ciele. Navyše po zrušení hospodárskych sankcií Irán získa veľa z obchodu. Stovky miliónov dolárov, z ktorých môže časť vyčleniť pre Hizballáh. Žiaľ, dohoda s Iránom bola poznačená naivitou krajín, ktoré sedeli za rokovacím stolom.

Považujete Irán za reálnu existenčnú hrozbu pre Izrael?
Dokážeme sa ubrániť prípadnej jadrovej hrozbe. Chcem však upozorniť, že keby Irán získal atómové zbrane, vyvolá to nebezpečnú vlnu v regióne. Jadrové zbrane by potom chcel mať aj Egypt a ďalší. Vzniklo by nukleárne pásmo od Pakistanu až po Maroko. Každá krajina v regióne by chcela vlastniť atómové zbrane, lebo by nemala istotu, že na ňu nezaútočí jadrový Irán.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Izrael #Sýria #holokaust #židia