„Súdna rada nenominuje žiadneho kandidáta na člena komisie na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov (ITP). Takáto kompetencia jej nevyplýva zo zákona,“ vysvetlila rozhodnutie rady jej predsedníčka Jana Bajánková. Upozornila, že Súdna rada môže urobiť len to, čo jej zákon dovoľuje.
Generálny prokurátor Čižnár tiež tvrdí, že nemá právomoc navrhovať kandidátov. Podľa neho ak by prokurátor bol členom tejto komisie, mohlo by dôjsť ku konfliktu záujmov. Čižnár argumentoval tým, že v trestnom konaní dáva návrh na vydanie príkazu na použitie ITP súdu prokurátor.
Keďže komisia má kompetenciu kontrolovať aj návrhy na vydanie príkazu na použitie ITP, nie je podľa Čižnára vylúčené ani možné spochybnenie objektivity jej činnosti.
Predseda branno-bezpečnostného výboru parlamentu Anton Hrnko zo SNS, ktorý musí dvoch kandidátov neposlancov predložiť, vidí problém v tom, kto ich teraz navrhne. Pôvodne odhadoval, že to môže byť Súdna rada aj Generálna prokuratúra. Tie aj oslovil, no dali mu košom.
„Myslel som si, že prokuratúra a rada poznajú najlepšie odborníkov z ich radov,“ uviedol Hrnko pre Pravdu. Ďalej chce postupovať tak, že osloví inštitúcie, ktoré poznajú expertov spĺňajúcich podmienky na ich vzdelanie či prax. „Budem konať tak, aby mohla komisia čo najrýchlejšie začať fungovať,“ poznamenal poslanec.
Komisiu by mali tvoriť šiesti členovia nominovaní parlamentnými výbormi, pričom traja majú byť zástupcami vládnych strán a traja z opozície. Ďalší dvaja členovia majú byť z mimoparlamentného prostredia s bezpečnostnou previerkou najvyššieho stupňa. Novela zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním však priamo nestanovuje, kto ich má navrhovať.
Rezort vnútra, ktorý novelu vlani pripravil, hovorí, že zákon nepotrebuje zmenu. „V novelizovanom zákone to síce priamo uvedené nie je, Generálna prokuratúra aj Súdna rada – rovnako ako ďalšie stavovské inštitúcie či organizácie – však majú možnosť navrhovať svojich dvoch kandidátov prostredníctvom parlamentných kontrolných výborov,“ vysvetlila hovorkyňa ministerstva Alena Kojšová.
Pripomenula, že u týchto dvoch členov sa vyžaduje platné osvedčenie NBÚ pre stupeň utajenia prísne tajné, dosiahnutý vek 40 rokov a vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa. Podmienkou je tiež, aby kandidát vykonával funkciu sudcu, prokurátora, príslušníka spravodajskej služby či Policajného zboru najmenej 10 rokov. Podľa rezortu vnútra má ísť o skúsených odborníkov v danej oblasti, čo však znamená, že nemusia byť aktívni sudcovia, prokurátori, tajní či policajti.
Za kandidátov vládnej koalície do komisie sú zatiaľ zvolení parlamentnými výbormi Anton Hrnko (SNS), Martin Glváč (Smer) a Elemér Jakab (Most-Híd). Z opozície výbory zvolili Daniela Lipšica (OĽaNO-NOVA) a Milana Krajniaka (Sme rodina).
Nominácia Ľubomíra Galka (SaS) však pre odmietavý postoj koalície zatiaľ neprešla. Galko má totiž za sebou megaškandál s odpočúvaním desiatky nevinných civilistov vrátane novinárov Pravdy. Kauza ho vo vláde Ivety Radičovej stála miesto ministra obrany.
Konečné zloženie komisie musí ešte schváliť plénum parlamentu. Jej úlohou bude preverovať odpočúvania jedenkrát do roka alebo kedykoľvek, ak sa na tom komisia dohodne. Podnet na preverovanie môže dať branno-bezpečnostný výbor a výbor na kontrolu tajných služieb. Iniciatíva môže vyjsť aj od občana, ak sa domnieva, že je odpočúvaný.
Pôvodný článok z agentúr sme nahradili článkom z denníka Pravda.