Rozprúdila sa debata, ako sa vyrovnať so stranami s fašistickým a extrémistickým podhubím. Prokuratúra a súdy si s tým zatiaľ nevedia rady.
Najnovšie však dostanú do rúk nový nástroj, ako zasiahnuť proti politickým subjektom, ktoré sa prejavujú v rozpore s ústavou a ľudskými právami. Parlament by mal už na júnovej schôdzi schváliť novelu zákona, ktorá spresňuje podmienky, kedy bude možné takéto strany zakázať. Či pôjde o účinné opatrenie, je dnes predčasné hovoriť.
Kotlebova strana sa prezentuje spôsobmi, ktoré by nemali uniknúť pozornosti. Napríklad vo volebnom programe hovorí, že „spravíme poriadok s parazitmi v osadách“. Tvrdila tiež, že vláda nemá odvahu konať a tvrdo zasiahnuť „proti cigánskemu teroru. My ju máme“. V časopise Náš kraj, ktorý vydáva banskobystrická župa, na čele ktorej stojí Marian Kotleba, sa pred časom objavila kresba ako za nacistického Nemecka. Zobrazuje Žida s veľkým nosom, ako drží v ruke zväzok bankoviek.
Či zmena v zákone zaručí, že takéto prejavy budú postihnuteľné, ústavný právnik Eduard Bárány zhodnotil zdržanlivo. Poznamenal, že vždy rozhodne konkrétny prípad. Podľa neho návrhy na zrušenie strany nie sú každodennou agendou súdu, kedy by sa vytvorila judikatúra, o ktorú sa možno v hraničných prípadoch oprieť. „Všetko to, čo sa navrhuje, je momentálne skryté aj v súčasnej právnej úprave. Ale konkrétne uvedenie podmienok na zákaz strany môže uľahčovať Generálnej prokuratúre a súdu zaoberať sa konkrétnymi prípadmi,“ povedal Bárány.
V súčasnosti strana nesmie svojimi stanovami, programom a činnosťou porušovať ústavu, zákony a medzinárodné zmluvy. Po novom sa detailnejšie stanoví, že bude možné zakázať subjekt, ktorého cieľom je odstránenie demokratických základov štátu, či také subjekty, ktoré podnecujú rasovú a etnickú nenávisť.
Najvyšší súd bude môcť tiež rozpustiť stranu, ktorá by sa chcela ozbrojiť alebo vytvárať ozbrojené zložky. Zároveň sa zakáže, aby strany mohli peniaze, ktoré dostávajú od štátu, využiť na vytváranie ozbrojených skupín. Ide o reakciu na snahy ĽS NS vybudovať domobranu z financií, ktoré získala od štátu za hlasy vo voľbách. Kotlebova strana v apríli vyslala na niektoré železničné trate svoje neozbrojené hliadky, ktoré majú dohliadať na bezpečnosť. Tvrdila, že pôjde o prvý krok k zriadeniu domobrany.
Predkladateľ novely zákona o politických stranách, opozičný poslanec Ondrej Dostál povedal, že hliadkam vo vlakoch svojím návrhom nezabráni, ale ide o prevenciu, aby do budúcna neboli zneužité v podobe ozbrojenej domobrany.
Politológ Tomáš Koziak považuje zmeny upravujúce zákaz strán za „najlepšie možné riešenie“ v súčasnej situácii. Podľa neho politické subjekty, ktoré budú mať tendenciu demontovať demokratické zriadenie alebo meniť ho na niečo, čo sa bude od demokracie vzďaľovať, nemajú v demokratickom politickom systéme čo robiť. „Demokracia sa musí chrániť, lebo inak sa môže stať, že o ňu prídeme. Spôsob, akým sa Hitler dostal k moci v roku 1933, je mementom.
Demokracia je politický systém, ktorý ma v sebe tú slabosť, že ho možno zlikvidovať spôsobmi, ktoré sama demokracia umožňuje,“ reagoval politológ.
Generálna prokuratúra už ĽS NS prešetruje, či nekoná v rozpore s ústavou. Ak zistí, že áno, generálny prokurátor sa môže obrátiť na Najvyšší súd, aby ju rozpustil. Prokuratúra eviduje viac ako 160 podaní na rozpustenie ĽS NS. „Príslušný prokurátor Generálnej prokuratúry v súčasnosti zabezpečuje podklady pre posúdenie dôvodnosti požiadaviek obsiahnutých v podaniach. Súčasťou nevyhnutných podkladov budú aj znalecké odborné vyjadrenia, ktoré do dnešného dňa neboli vyhotovené. Pokiaľ budú v budúcnosti znalecké odborné vyjadrenia predložené, bude nevyhnuté ich závery následne aj zo strany Generálnej prokuratúry SR overiť,“ uviedla včera hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová.
Najvyšší súd už raz zrušil politickú stranu, ktorú viedol Kotleba. Stalo sa tak prvý raz v ponovembrovej histórii Slovenska v roku 2006. Súd svoje rozhodnutie o rozpustení Slovenskej pospolitosti – Národnej strany zdôvodnil tým, že v stanovách navrhovala obmedzenie volebného práva, čo je v rozpore s ústavou. Pospolitosť mala tiež v programe zrušenie demokracie a nastolenie stavovského štátu na národnom, kresťanskom a sociálnom princípe. Za nepriateľov považovala liberálov, sionistov a slobodomurárov. Viacerí členovia Pospolitosti spolu s Kotlebom si však novú stranu opäť našli a nemuseli ani zbierať podpisy občanov na vznik úplne nového subjektu. Ovládli Stranu priateľov vína, ktorú premenovali na ĽS NS.