Podľa predsedu SNS Andreja Danka suma sedem eur mesačne bola „predčasná“ a v rozpočtoch rodín ide o veľkú položku. „Občania majú právo vedieť, čo budú mať za zvýšenú cenu poskytnuté v dramaturgickej štruktúre vysielania, ako sa ďalej bude rozvíjať verejnoprávny charakter RTVS, ako ďalej s tretím kanálom,“ vyhlásil v piatok po rokovaní koaličnej rady Danko. Podľa neho je dôležité, aby riaditeľ RTVS Václav Mika predstavil vo výboroch parlamentu svoju víziu a zvyšovanie koncesií je až nasledujúci krok.
Termín 1.¤január 2017, odkedy mali občania platiť viac, preto padá. „Odložili sme tieto termíny, aby sme sa naozaj zodpovedne porozprávali a potom riešili zvyšovanie koncesionárskych poplatkov,“ uviedol Danko.
Rast koncesií predpokladala novela zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS, ktorú ministerstvo kultúry predložilo ešte minulý týždeň do medzirezortného pripomienkového konania. Rezortný minister Marek Maďarič zo Smeru v piatok na závery koaličnej rady nereagoval. Mieni tak urobiť v pondelok. Šéf poslaneckého klubu Smeru Martin Glváč upozornil, že v programovom vyhlásení vlády je uvedená optimalizácia výšky koncesií. „Je to téma, ktorá bude riešená v tomto volebnom období a budeme pokračovať v rokovaní,“ poznamenal Glváč.
SNS však prekážalo, že ministerstvo povedalo sumu poplatku ešte predtým, ako by sa o tom v koalícii rokovalo. „Celé toto mediálne šumenie vzniklo z určitých procesov, ktoré predbehli samotný vývoj. Čisté zvyšovanie koncesionárskych poplatkov nebolo témou číslo jeden a nemalo byť tak komunikované, ako bolo,“ poznamenal Danko.
Aj šéf koaličného Mostu-Híd Béla Bugár uviedol, že ľudia chcú vedieť, čo za zvýšené koncesie dostanú. „Nedá sa to tak, že sa nebude hovoriť o tom, čo vie televízia ušetriť. Máme to v programovom vyhlásení, ide sa to urobiť, ale so všetkým,“ poznamenal. Aj Bugár si myslí, že problém vznikol preto, že ministerstvo predložilo návrh bez dohody všetkých koaličných partnerov.
Rezort kultúry argumentuje, že koncesionárske poplatky sa nemenili 13 rokov a pre fyzické osoby na Slovensku sú jedny z najnižších v Európe. Samotná RTVS tvrdila, že jej financovanie je dlhodobo poddimenzované a že chce zároveň ponúknuť viac vlastnej výroby, pôvodnej tvorby, detskej tvorby či regionálneho vysielania v rozhlase. Ponúkla aj zriadenie tretieho televízneho kanála. Nemalo by ísť len o čisto športový okruh, ale bolo by v ňom zastúpené aj spravodajstvo či iné formáty. Tretí športový kanál už televízia mala, ale finančne ho neutiahla, a preto skončil.
Mediálny analytik Andrej Zmeček v súvislosti so závermi koaličnej rady, že sa bude debatovať o programovej štruktúre, optimalizácii procesov v televízii a následne aj o poplatkoch, uviedol, že treba viesť o tom kvalifikovanú diskusiu vrátane širokej verejnosti. „Aj v iných krajinách sa to robí tak, že sa porovnáva výška poplatkov s tým, aký je verejný záujem a ako sa napĺňa. Iná vec je tá, že si myslím, že tých sedem eur nie je veľa a pokojne by to mohlo byť aj viac,“ zhodnotil Zmeček.
Na výšku koncesionárskych poplatkov sú pritom vo verejnosti protichodné názory. Niektorým ľuďom sa javilo veľa sedem eur za mesiac, čo znamená ročne 84 eur. Návrh rezortu kultúry rátal s tým, že od poplatkov by boli oslobodené osoby s ťažkým zdravotným postihnutím či poberatelia dávok v hmotnej núdzi. Dôchodcovia, ktorí nemajú príjem z pracovnej činnosti, by platili polovicu.
Po tom, čo sa SNS ozvala proti koncesiám, objavili sa tiež informácie, že chce mať svojich ľudí vo vedení RTVS. Šéf národniarov Danko to však v piatok odmietol. „Určite to nie je o sfére vplyvu RTVS,“ povedal a zdôraznil jej verejnoprávny charakter.
Koaliční partneri v piatok debatovali viac ako tri hodiny v budove parlamentu. Béla Bugár povedal, že o samotných koncesionárskych poplatkoch hovorili niečo vyše 20 minút. Podľa neho veľa času zabrali návrhy súvisiace s prípravou budúcoročného štátneho rozpočtu. „Bolo to asi 25 návrhov, každý sme museli prejsť a povedať, v čom sa bude pokračovať a čo partneri odmietajú,“ poznamenal.
Ešte pred rokovaním koaličnej rady sa šéfovia vládnych strán stretli na Hradnom vrchu v reštaurácii so šéfmi krajských organizácií Smeru, SNS, Mostu-Híd a Siete. Hovorili o výjazdových rokovaniach vlády a pomoci regiónom. Na otázku, či sa rozprávali aj o rozdelení postov v krajoch a okresoch, minister vnútra Robert Kaliňák povedal, že túto diskusiu už má koalícia za sebou. Potvrdil však, že sa šéfovia okresných úradov budú obsadzovať na základe politických nominácií.
„Sú výkonnou mocou, predĺženou rukou vlády a parlamentu. Veľmi ťažko si predstaviť, že na čele okresného úradu bude človek, ktorý nesúhlasí s programovým vyhlásením vlády z princípu alebo z politických dôvodov,“ uviedol Kaliňák. Podľa neho sa však v krátkom čase predstaví zákon o štátnej službe, ktorý bude definovať posty, ktoré sú politickými nomináciami a ktoré nie.