Foto: Robert Hüttner
Bola v siedmom mesiaci tehotenstva, keď jej začalo zlyhávať srdce. Na udržiavanie stavu brala lieky, ale nebolo to permanentné riešenie. Na nové srdce čakala dva roky. Dnes má jedenásťročnú dcéru, bude mať 35 rokov a takmer desať rokov žije naplno s transplantovaným srdcom od anonymného darcu.
Martina je z Piešťan. Telefonát, že majú pre ňu srdce, dostala na Silvestra 2006. „Strašne som sa tešila. Povedala som dobre, tak ja prídem, zbalila som sa a išla som do Bratislavy.“ Transplantácia trvala štyri hodiny a do nového roka už vstúpila s novým srdcom. Na otázku, čo to pre ňu znamená, odpovedá: „To, že som stále tu.“ Po transplantácii sa vraj cítila ako znovuzrodená a potom už nemala so srdcom žiadne problémy.
„Predtým som nevládala nič robiť a nikam chodiť, bola som stále unavená. Teraz som niekedy až príliš aktívna. Kúpili sme si sučku – retrieverku, ktorá má sedem mesiacov, a vďaka nej stále chodím von a myslím pozitívne,“ povedala Martina. Na niekoľkohodinový úväzok chodí aj do práce, pretože človek podľa nej nemôže fungovať doma medzi štyrmi stenami.
A čo by poradila ľuďom, ktorí nevedia, či súhlasiť s darcovstvom orgánov? „Každý sa môže ocitnúť v tej situácii, ako ja alebo môže orgány potrebovať blízky človek, takže by som poradila ľuďom, aby si to rozmysleli a orgány darovali. Lebo tie si človek zoberie len do hrobu.“
Okrem Martiny žije s novým orgánom aj Jozef, ktorý má 17 rokov transplantovanú obličku. Predtým chodil tri a pol roka na dialýzu. „Život na dialýze je náročný, pretože ju treba absolvovať trikrát do týždňa, mnohí pacienti kvôli tomu cestujú desiatky kilometrov. A komplikuje to aj pitný a stravovací režim, rodinný život. Tri a pol roka je pre niekoho dlho, pre niekoho krátko, pre mňa to bol nekonečný príbeh. Ale 16. mája 1999 zazvonil telefón, práve som pozeral tenisový zápas v Ríme, pretože sám som tenista. Bol to najšťastnejší telefonát môjho života.“ Nič ho vraj neobmedzuje, všetko sa zmenilo k lepšiemu. Už tri roky po transplantácii súťažil na Európskych hrách.
Foto: Robert Hüttner
Jozefa operoval profesor Ján Breza, dnes prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti. „Dialýza je skvelá, mnohí na dialýze žijú, fungujú, majú deti, ale transplantovaný orgán zabezpečuje omnoho väčšiu kvalitu života po všetkých stránkach. Medicínskej, pracovnej, rodinnej, sexuálnej, ekonomickej. V porovnaní s nákladmi na hemodialýzu dokáže ušetriť transplantácia obličky kopec peňazí. Na Slovensku sú štyri pracoviská, ktoré sa venujú transplantáciám obličiek a všetky dosahujú skvelé výsledky.“
Kampaň Sedem životov spustili kvôli klesajúcemu počtu transplantácií orgánov, ktorých sa urobilo 165 v roku 2014. Bolo treba zbúrať aj toto tabu a o transplantáciách informovať laickú aj odbornú verejnosť. Prezidentka Slovenskej transplantologickej spoločnosti Zuzana Žilinská hodnotí osvetu ako úspešnú, pretože na konci minulého roka stúpol počet výmen životne dôležitých orgánov na 245.Podľa Daniela Kubu, riaditeľa Národnej transplantačnej organizácie, vlani transplantovali 184 obličiek, 27 sŕdc, 34 pečení. On aj koordinátor transplantácii orgánov pre bratislavský kraj Martin Chrastina považujú za veľmi citlivú tému komunikáciu s príbuznými darcov. „Ich nesúhlas s darcovstvom je pochopiteľný, pretože to je pre rodinu skutočne ťažká situácia,“ hovorí D. Kuba. Kampaň však mala aj podľa neho pozitívny dosah. „Jedna pani minule sama prišla a opýtala sa, či je možné darovať orgány jej zosnulého syna.“
Žilinská uviedla, že v kampani chcú dostupnými možnosťami pokračovať. Dátum 6. júna si vybrali preto, lebo v tento deň si pripomíname Svetový deň transplantácií. S problematikou súvisí aj 6. október, ktorý je Európskym dňom darcovstva a orgánových transplantácií.
Profesor Ján Breza upozornil, že základom každého transplantačného programu je odber orgánov od mŕtvych darcov. Pre istú skupinu ľudí sú však výhodnejšie orgány od živých darcov. Napríklad transplantácia obličky či už príbuzného, alebo iného, prináša zásadné výhody. Pripomenul však, že dôležitý je aj tím ochotných a obetavých lekárov a sestier, ktoré na výmene orgánov pracujú. „Transplantácia orgánu nie je one man show.“