„Splnil sa mi môj životný sen. Konečne som sa dostala bližšie k takému odboru, ku ktorému ma to celý život ťahalo, k dejinám umenia,“ hovorí s nadšením 62-ročná Vlasta Husárová po slávnostných promóciách absolventov Univerzity tretieho veku. Rozšírením si obzorov pri dejinách výtvarného umenia však nemieni skončiť. „Idem ďalej. Povedala som si, že život je krátky a treba ho vrchovato naplniť, tak sa teraz rozhodujem medzi asi štyrmi odbormi. Rozmýšľam o psychológii i pamiatkach UNESCO, tam ma to láka, lebo nesedíte len v prednáškovej sieni, ale na pamiatky sa idete aj pozrieť. Je úžasné, že si človek naozaj môže vyberať z toho, kam ho srdce ťahá,“ vraví pani Husárová.
O vychytené odbory ako psychológia, dejiny a pamiatky Bratislavy, UNESCO či záhradníctvo je veľký záujem. „Ja sa s radosťou postavím v septembri do dlhého radu. Vystojím si to, aj keď neviem, kam sa mi podarí napokon dostať,“ vraví Husárová. I na vysnívané dejiny umenia musela rok čakať. „Ale veľa mi to dalo a podnietilo ma to k tomu, aby som ešte viac študovala a hľadala,“ dodáva.
To, že štúdium sa medzi seniormi cení a dokonca sa naň čaká, potvrdzuje aj 77-ročný Štefan Janáček. „Keď sme sa tu pred troma rokmi zapisovali, stála vedľa mňa budúca kolegyňa a hovorila, že na to čakala desať rokov,“ hovorí Janáček, ktorý si včera prevzal osvedčenie o absolvovaní štúdia Regenerácia psychofyzických síl seniorov na fakulte telesnej výchovy a športu. Na sedemdesiatnika nevyzerá. „Veď som športoval,“ vyhlási hrdo. Najväčšiu radosť mal zjavne z plávania. „Bazén bol vynikajúci, nikdy som nedostal vo vode tak zabrať, aby som mal potom svalovú horúčku. Naozaj. Tie cviky v bazéne som cítil,“ zaspomínal. Ale nebolo to len o športovaní. Prednášky boli aj o zdravom stravovaní.
Na Univerzite tretieho veku sa študuje tri roky – v prvom roku sa chodí na prednášky všeobecného základu, druhý a tretí ročník študujú už vybraný odbor. Dvojhodinové prednášky majú raz za dva týždne. Seniori sú pritom nesmierne vďační študenti, ktorí vedia oceniť aj svojich pedagógov. „Už ten prvý rok prišli skvelí prednášajúci z rôznych odborov, aby nám dali do nich nahliadnuť. Boli naozaj výborní,“ pripomína Husárová. Aj preto majú potom mnohí dilemu, aký konkrétny odbor si vyberú, lebo ich zaujmú viacerí prednášajúci.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Svoju prvú promóciu absolvovala včera aj 66-ročná Soňa Kluvancová. Na vysokej škole – Slovenskej technickej univerzite – pracovala do dôchodku, o tom, že by sama na vysokej škole raz študovala, však kedysi po maturite len snívala. „Keď som maturovala, dcéra mala dva mesiace a potom sme chceli ešte jedno dieťa,“ povedala pani Kluvancová. Na tejto univerzite promovala jej dcéra, ale tentoraz ona sama drží modrý obal s osvedčením o štúdiu na univerzite a kyticu kvetov. Vybrala si odbor záhradníctvo na prírodovedeckej fakulte. „Mám rodinný dom so záhradou. Kedysi sa o to staral otec, ale teraz ja, tak potrebujem vedieť čo najviac, ako sa starať o záhradu,“ vysvetľuje, prečo si vybrala práve tento odbor. Ani ona záhradníctvom nekončí. „Na výber je 32 odborov. Chcem ešte lieky a zdravie, jogu. Nekončím, pokiaľ budem vládať,“ chystá sa s odhodlaním.
Už tri študijné odbory tu má za sebou aj najstaršia absolventka 96-ročná Niké Klimešová-Wagnerová. Ako poukazuje, netreba žiť minulosťou, ale myslieť na budúcnosť, klásť si nové úlohy, získavať nové poznatky.
To, čo sem ľudí láka, je aj jedinečná atmosféra. „Bolo to super. Prednášky boli raz za dva týždne, potom sme šli so spolužiačkami ešte na kávu. U nás v záhrade sme si robili aj grilovačku. Bolo nás desať aj s pani profesorkou,“ prezradila Kluvancová. Takéto štúdium odporúča aj iným. „Človek nestarne, keď je medzi ľuďmi,“ dodáva.
Na výber je 32 odborov. Chcem ešte lieky a zdravie, jogu. Nekončím, pokiaľ budem vládať.Soňa Kluvancová, absolventka Univerzity tretieho veku
Aj pán Janáček vraví, že na ich odbore, kde bol inak druhý najstarší, boli dobrá partia. „Škola vznikla aj preto, aby sa ľudia po tých odpracovaných rokoch mohli ďalej stretávať. Máme prežitých pár rokov, svoje skúsenosti,“ mieni a mladšie kolegyne zatiaľ častuje oslovením mladice.
Študentskú atmosféru je po promóciách cítiť na schodoch Univerzity Komenského, kde sa zvyčajne s celými rodinami fotia mladší absolventi. Na „seniorských“ promóciách nie je vždy celá rodina a nechodí sa po nich na veľký rodinný obed, ale podľa Janáčka to má svoje dôvody. „Čo už naoslavujeme? Naše deti musia byť ešte v práci, takže nemajú čas prísť. Ale my si ideme sadnúť na kávu a pospomínať na školské časy,“ uzatvára veselo v kruhu kolegýň.