Poslanci schválili od septembra 6-percentné navýšenie platov učiteľom. Stále to nestačí?
Každé navýšenie je dobré, pretože prispieva na činnosť školy. No na druhej strane je podľa môjho názoru veľmi vážnym nedostatkom, a rovnaké názory zaznievali aj na stretnutí odborárov, že nie je pridané všetkým pracovníkom rovnako. Tým, ktorí zabezpečujú vzdelávací a výskumný proces na vysokých školách, ale aj nepedagogickým pracovníkom.
Takže protest ohlásený na 1. júla sa uskutoční?
V školstve je napätie. Základné požiadavky, ktoré vyslovovali najmä iniciatívy na rôznych stupňoch, v podstate nie sú naplnené. Mnohé reálne požiadavky sa ministerstvo snaží napĺňať alebo k nim pristupuje tak, že za určitý čas by mohli byť vyriešené.
Musíme riešiť zásadné veci, ktoré potrebujú ľudia pre život, aby mohli reprodukovať vlastnú pracovnú silu a aby podávali také výkony, aké od nich žiadame. Aby to nebolo, ako sa hovorí, nemám za čo, nemám kde, ale musíš podať super výkon. Ďalšia vec je, aby to nebolo iba o peniazoch, ale aj o uplatňovaní, čo najväčšej autonómii a zodpovednosti.
Aké majú školy možnosti navýšiť tabuľkové platy zamestnancov?
Máme vnútorný systém prerozdelenia, ktorý zhodnocuje svetovú a európsku úroveň pracovísk, publikačnú činnosť a, samozrejme, pedagogický výkon. Ale 50 percent dávame aj za vedecký výstup. Sú fakulty, ktoré dostávajú nevyhnutné financie iba na prežitie.
Potom sú také, ktoré majú väčší výkon, a dostali nejaké prostriedky aj na osobné ohodnotenie, respektíve na odmeny. Ak niekto spraví napríklad výborné dielo, tak mu vieme pridať aspoň raz do roka nejakú sumu. Napríklad sme u nás odmenili všetky excelentné tímy.
Je to možno symbolické, ale každý pracovník vo vedeckom tíme dostal odmenu, napríklad 500 eur, za to, že je členom špičkového tímu, ktorý zohľadňuje až svetovú úroveň. Môžeme pridať učiteľom na univerzitnej úrovni, ale vedia to spraviť aj dekani na úrovni fakúlt.
Všetko sa točí iba okolo peňazí?
Áno, financie sú hlavnou zložkou. Problémom sú často už základné prostriedky, ktoré sú nevyhnutné pre normálny chod univerzít. Vieme presne, koľko potrebujeme na mzdy, na prevádzku, vodu, elektrinu, koľko na materiál a tak ďalej. Správa nákladov a výnosov nám ukazuje, že 60 percent máme pokrytých zo štátnej dotácie a ďalšie prostriedky si musíme získavať z iných zdrojov.
Z akých iných zdrojov?
Súťažným spôsobom, podnikateľskou činnosťou, niečo prinášajú napríklad aj poplatky za nadštandardnú dĺžku štúdia, ale je to pomerne malé percento, najviac je to výučba v anglickom jazyku, to je priestor, kde môžeme vyberať školné od externých študentov.
Už dlhšie sa hovorí o tom, že máme príliš veľa vysokých škôl. Ich redukciou by sa ušetrili peniaze, ktoré by mohli ísť do školstva. Súhlasíte?
Ťažko hovoriť o nadbytku, je potrebné hovoriť skôr o štruktúre vysokých škôl. O tom, koľko potrebujeme strojárov, koľko matematikov a koľko novinárov. Alebo lepšie povedané, ako ich vyškolíme, aby sa vedeli uplatniť v danom odbore, dnes už v európskom priestore. Je to o tom, akú poskytujeme kvalitu, aké im odovzdávame schopnosti ísť do života.
Keď ich už učíme, tak musia byť schopní uživiť sa sami svojou prácou a schopnosťami, tým, čo sa naučili, a je na škole, aby im to dala. Ak to nespraví, vzniká problém. Objavujú sa prvé lastovičky, ktoré hovoria, že máme aj absolventov, ktorí sa nevedia uplatniť alebo zlyhávajú v pracovnej záťaži.
Ktorých konkrétnych odborov sa tento problém týka?
K tomuto by som sa nerád vyjadroval. Povedal som, že ide o prvé lastovičky.
Najlepší absolventi často odchádzajú do zahraničia. Sú za tým opäť iba financie?
V prvom rade ide o odmeňovanie. Napríklad priemerný plat nastupujúceho doktoranda je u nás okolo 780 eur, v zahraničí je to aspoň tri a pol tisíca. Takže rozdiel je veľmi významný. Ak si má niekto tu začať budovať zázemie na svoju výnimočnú pracovnú, vzdelávaciu alebo vedeckú schopnosť, tak jednoducho hľadá možnosti a v blízkom zahraničí sa naši absolventi napriek konkurencii uplatňujú pomerne dobre.
Naša kvalita je akceptovateľná a je škoda, že nevieme ľuďom ponúknuť to, čo v zahraničí a tak odchádzajú. Robíme všetko preto, aby nám neutekali. Máme rôzne projekty, aj ministerstvo nám v tomto vychádza v ústrety a pripravujeme veľký projekt na udržanie, respektíve navrátenie našich excelentných vedeckých pracovníkov domov.
Ďalšia vec je, že mnohí mladí ľudia odchádzajú už študovať do zahraničia. Neveria našim školám.
V prvom rade je to preto, že mladí ľudia chcú ísť do sveta. Druhou vecou je atraktívnosť prostredia a služby pre študentov. Veľmi veľa ľudí v európskom priestore mi potvrdzuje, že ide aj o ochotu obslužného personálu so študentom slušne komunikovať.
U nás je akási arogancia a neochota sa so študentom rozprávať, ako sa patrí. Je to aj o prístupe nás všetkých, ktorý treba evidentne zlepšiť. Je to niečo, čo veľmi zlepší obraz školy.
Klesá záujem o slovenské vysoké školy?
Závisí to od odboru. V niektorých prichádza k nezáujmu, napríklad pri pedagogických odboroch, čo súvisí najmä s odmeňovaním pedagogických pracovníkov. Už idú iba fatalisti. Záujem je malý a v niektorých odboroch až vážne kritický nielen pre nás, ale aj pre spoločnosť. To je to, čo musíme riešiť.
Hrozí, že o pár rokov budeme mať nedostatok učiteľov?
Nedostatok ani nie, ale bude ich málo kvalitných. Nehovoríme, že bude absolventov pedagogických odborov málo, ale chceme, aby boli dobrí a vynikajúci, aby deti nielen učili, ale aj nadchýnali a vychovávali. Nepotrebujeme zamestnancov v školstve, ale potrebujeme osobnosti na každom stupni, od prvej triedy až po vysokoškolský diplom.